13. po sv. Trojici – Milosrdenstvo je najväčší úspech
Written by radovan on aug 19, 2016 in - No Comments
13. po sv. Trojici – 21. 8. 2016
„Milosrdenstvo je najväčší úspech“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho Ježiša Krista! Amen.
2 Kronická 28, 8 – 15
8 Izraeliti odvliekli od svojich bratov do zajatia dvestotisíc žien, synov a dcér. Nazbíjali si u nich i značnú korisť a odniesli ju do Samárie. 9 Tam bol Hospodinov prorok menom Odéd, ktorý predstúpil pred vojsko, čo vchádzalo do Samárie. Povedal im: Iste sa rozhneval Hospodin, Boh vašich otcov, na Júdovcov, keď vám ich vydal do moci. Vy ste ich však vraždili tak zúrivo, že sa to dostalo až do neba. 10 Zamýšľate podrobiť si Júdovcov a Jeruzalemčanov za otrokov a otrokyne. Tým ste sa sami previnili proti Hospodinovi, svojmu Bohu. 11 Poslúchnite ma teda a prepustite svojich zajatcov, ktorých ste vzali svojim bratom, inak pocítite páľavu Hospodinovho hnevu. 12 Tu vyšli niektorí efrajimskí vodcovia: Jochanánov syn Azarja, Mešillemótov syn Berechja, Šallúmov syn Jechizkija a Chadlajov syn Amasa oproti tým, čo sa vracali z výpravy. 13 Povedali im: Nevoďte sem zajatcov. Mohli by ste sa tým previniť proti Hospodinovi, ba ešte rozmnožiť svoje hriechy a previnenia. Aj tak máme mnoho vín a páľava hnevu dolieha na Izrael. 14 Ozbrojenci sa nato v prítomnosti hodnostárov a celého zhromaždenia vzdali zajatcov a koristi. 15 Zvlášť vymenovaní muži povstali, ujali sa zajatcov a z koristi zaodeli všetkých nahých. Keď ich zaodeli, zaobuli, nakŕmili, napojili a ošetrili masťou, previezli všetkých vyčerpaných na osloch do Jericha, mesta paliem, k ich rodákom a vrátili sa do Samárie.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Biblický text, ktorý pred chvíľkou odznel, nás prenáša do niekoľko tisíc rokov vzdialenej histórie Božieho vyvoleného ľudu – Izraela. Žiaľ, nie je to príjemné čítanie. Azda jednou z najväčších pohrôm, ktorá národ môže postihnúť, je občianska vojna. Vojna, keď brat bojuje proti bratovi, keď sused zabíja suseda, keď súkmeňovec utláča súkmeňovca. Občianska vojna, to je vskutku zvláštny a ťažko pochopiteľný fenomén. V podstate v sebe nemá žiadnu logiku. Nuž a pokiaľ to berieme tak, že človek žiaľ najviac ubližuje tým, ktorých najviac miluje, potom aj občianska vojna ako taká je jednou z najhorších a najkrutejších foriem vojny. Je dôkazom toho aký nevyspytateľný vo svojich postojoch, názoroch a citoch môže byť človek. Občianska vojna, ako z prečítaného biblického textu vyplýva, sa nevyhla ani Izraelu. Ten ako pôvodne jednotné kráľovstvo sa po smrti kráľa Šalamúna postupne rozdelil na tzv. Severné kráľovstvo s hlavným mestom v Samárii a tzv. Južné (judské) kráľovstvo s hlavným v Jeruzaleme. Už tu nebola jednota, svornosť a družnosť, ale konkurencia, odlišné geopolitické a ekonomické záujmy, narastajúca nevraživosť, upodozrievanie a nenávisť.
Bratia a sestry, otázka dnes však znie : Ako toto všetko súvisí s témou dnešnej nedele, ktorá pojednáva o „mojom blížnom“? Kto je vlastne môj blížny? Aký vzťah k nemu mám prechovávať? A ako sa to všetko má prejavovať v praktickom živote? To sú otázky, ktoré pred nás kladie dnešná nedeľa a starozmluvný biblický text, ktorý nám v úvode zaznel, sa na ne pokúša odpovedať. Čo sa teda z prečítaného v tejto veci dozvedáme?
Vojsku severného kráľovstva, ktoré sa „opité“ víťazstvom vracia do svojho hlavného mesta, ženúc pred sebou obrovský zástup zotročených zajatcov – súkmeňovcov z Južného kráľovstva, nečakane do cesty vstupuje Hospodinov prorok Odéd, o ktorom toho veľa nevieme. Vieme o ňom len toľko, že bol jedným z mála prorokov, ktorí ostali verní Hospodinovi. No aj to málo, čo sa o ňom z prečítaných slov textu dozvedáme, svedčí o jeho múdrosti, charaktere a bázni pred Bohom. Svedčí to o jeho správnom vnímaní celej situácie o jednoznačnom postoji a vnímaní druhého človeka ako blížneho.
Čo nám teda prorok Odéd k téme „môj blížny“ chce dnes povedať? Iste sa rozhneval Hospodin, Boh vašich otcov, na Júdovcov, keď vám ich vydal do moci. Vy ste ich však vraždili tak zúrivo, že sa to dostalo až do neba. 10 Zamýšľate podrobiť si Júdovcov a Jeruzalemčanov za otrokov a otrokyne. Tým ste sa sami previnili proti Hospodinovi, svojmu Bohu. 11 Poslúchnite ma teda a prepustite svojich zajatcov, ktorých ste vzali svojim bratom, inak pocítite páľavu Hospodinovho hnevu. Staroveký človek to vnímal tak, že porážka protivníka – nepriateľa v boji, vo vojne – to bol jednoznačný dôkaz toho, že sa na neho Boh z nejakého dôvodu hnevá, odvrátil sa od neho a odňal mu svoje požehnanie. Takto sa podľa vtedajšieho nazerania teda dala vysvetliť aj zdrvujúca porážka Južného (judského) kráľovstva. Boží trest nad Júdom však nesmie byť ospravedlnením pre krutosť, násilie a neskrotenú vášeň po zabíjaní, ktorú v sebe v tomto boji Izraelci objavili a aj zrealizovali. Z bratských Júdejcov si predsa nemožno urobiť poddaných a bezprávnych otrokov. Veď napriek tomu, že boli v boji porazení, stále ostávajú bratmi a sestrami. Stále ostávajú ľuďmi a blížnymi. Takáto tvrdosť voči nim nevyhnutne privolá Boží trest aj na hlavu samotných víťazov. Zajatcov je preto nutné prepustiť. Je nutné sa k nim zachovať ako človek k človeku, nie ako víťaz k porazenému. Ich základné práva nesmú byť dotknuté. Nuž a tými sú: právo na slušný, dôstojný život a tiež právo na slobodu.
Drahý brat, milá sestra, vždy keď máš potrebu vystupovať, či chovať sa tvrdo voči druhému človeku, a ešte k tomu má aj pocit, že na to máš právo – spomeň si na dnešný biblický príbeh. Tvoj hriech môže rýchlo vystúpiť až pred Božiu tvár a Boží hnev sa ľahko môže obrátiť aj voči tebe. Preto pamätaj na to, aký postoj Hospodin prechováva deň čo deň k tebe. On má plné právo na to, aby sa voči tebe choval tvrdo a nemilosrdne. Dokonca na to má plné právo – veď my všetci deň čo deň porušujeme Jeho vôľu a zákon. No On nám napriek tomu zhovieva a deň čo deň nám prejavuje a preukazuje svoje milosrdenstvo. Božie správanie sa k nám nech je teda neprestajne najväčšou motiváciou pre naše správanie k druhému človeku!
12 Tu vyšli niektorí efrajimskí vodcovia: Jochanánov syn Azarja, Mešillemótov syn Berechja, Šallúmov syn Jechizkija a Chadlajov syn Amasa oproti tým, čo sa vracali z výpravy. 13 Povedali im: Nevoďte sem zajatcov. Mohli by ste sa tým previniť proti Hospodinovi, ba ešte rozmnožiť svoje hriechy a previnenia. Aj tak máme mnoho vín a páľava hnevu dolieha na Izrael. Statočný prorok Odéd našťastie neostáva sám. Pripájajú sa k nemu štyria významní predáci. Ich mená v sebe pritom ukrývajú silný symbolický význam. Azarja – Hospodin pomáha. Berechja – Hospodin žehná. Jechizkija – Hospodin je silný. A Amasa – Hospodin mocne koná. Títo mužovia jasne zdôrazňujú, že ani Izrael nie je bez viny pred Bohom. Ich víťazstvo nie je dôkazom toho, že by boli lepší ako Júdejci. Víťazné ťaženie rovnako tak neznamená, že by Hospodin na hriechy Izraela na jedenej strane zabudol a Júdejcov na strane druhej definitívne zavrhol. Títo smelí a rozvážni mužovia tak nakoniec docieľujú, že zajatci sú nielen formálne prepustení a oslobodeníospodion HoH, ale je o nich postarané aj po ľudskej stránke. Sú zaodetí, a to zo získanej koristi, napojení, ošetrení a na osloch dopravení do Jericha. To znamená : víťazi sa vzdávajú nielen svojej ľudskej, ale aj materiálnej koristi. Dokonca svojich porazených bratov na vlastné náklady transportujú domov. Bratia a sestry, nemám vedomosť o tom, aby sa niekde takto ukončila občianska vojna – a síce: preukázaním toľkého milosrdenstva a vzdaním sa práva víťazov. No myslime i na to, že toto všetko nevyšlo z ľudskej hlavy a ľudského srdca! Za tým všetkým stála moc Božieho slova schopná premieňať ľudské srdcia, mysle i postoje. Drahí priatelia, otvárajme sa tejto moci i dnes. Božie slovo predsa má tú moc meniť i nás a tvoriť z nás ľudí milosrdných.
Bratia a sestry, bezpochyby povšimnutiahodný je aj význam mien efrajimských predákov. Ten je akýmsi výpočtom toho, ako sa Boh správa k človeku : pomáha (Azarja), žehná (Berechja), je silný v milosrdenstve (Jechizkija) a koná dobrotivo voči človeku (Amása). No nielen to, priatelia! Význam ich mien je aj ilustráciou toho, aký postoj by mal zaujať človek k človeku, blížny k blížnemu : je to postoj pomáhania si a žehnania si – teda postoj prajnosti a žičlivosti. Okrem toho je to postoj odpúšťania a preukazovania si milosrdenstva. Nuž a to všetko má byť korunované konaním konkrétneho dobra v prospech druhého človeka a schopnosťou vedieť sa aj obetovať a vzdávať vlastných práv kvôli dobru nášho blížneho.
14 Ozbrojenci sa nato v prítomnosti hodnostárov a celého zhromaždenia vzdali zajatcov a koristi. 15 Zvlášť vymenovaní muži povstali, ujali sa zajatcov a z koristi zaodeli všetkých nahých. Keď ich zaodeli, zaobuli, nakŕmili, napojili a ošetrili masťou, previezli všetkých vyčerpaných na osloch do Jericha, mesta paliem, k ich rodákom a vrátili sa do Samárie.
Bratia a sestry, keď toto počúvame, uvedomujeme si, že štyria predáci, o ktorých je v našom biblickom texte reč, nie sú len pasívnymi nositeľmi svojich symbolických mien, ale aj ich aktívnymi vykonávateľmi. Vlastným milosrdným a láskyplným postojom k blížnemu demonštrujú Boží milosrdný a láskyplný postoj k nám ľuďom. Veď v Božích očiach sme aj my všetci zajatcami. Zajatcami vlastných hriechov, túžob, slabostí, nerestí, hnevu a napokon aj smrti. Nuž a práve z tohto zajatia nás Syn Boží prišiel vyslobodiť, aby nám vrátil stratenú slobodu a priviedol nás síce nie do Jericha, mesta paliem, ale do toho nebeského Jeruzalema vo večnosti.
Drahí priatelia, keď počúvame o konkrétnej pomoci a službe lásky zo strany štyroch efrajimských predákov voči zajatým Júdejcom, nedá nám nemyslieť na Ježišovo podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi, ktoré nám aj dnes zaznelo spred oltára a ktoré nám v mnohom pripomína práve proroka Odéda. Lekcia z tohto starého príbehu z izraelských dejín je preto jasná : Milosrdenstvo je viac než vojenský úspech. Áno, milosrdenstvo je viac než úspech samotný. Najväčší úspech je totiž milosrdenstvo samo o sebe. Milosrdenstvo človeka k človeku. Milosrdenstvo, ktoré v druhom človeku vidí brata a svojho blížneho. Milosrdenstvo, ktoré nekončí pri slovách a pekných gestách, ale vracia človeku jeho dôstojnosť, hodnotu a slobodu. Milosrdenstvo, ktoré vidí konkrétnu núdzu človeka a poskytuje „prvú pomoc“, tak ako sme o tom počuli v prečítanom biblickom texte i dnešnom známom evanjeliu.
Kiež nám dobrotivý Boh pomáha, aby sme boli i my tak milosrdní k druhým ľuďom ako je Boh milosrdný k nám samotným! Amen.
