Spomienkové služby Božie na vpád Turkov do Dobšinej v r. 1584 – na slovíčko o slobode
Written by radovan on okt 12, 2016 in - No Comments
Spomienkové služby Božie na vpád Turkov do Dobšinej v r. 1584 – 16.10.2016
„… na slovíčko o slobode …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Galatským 5, 1
Kristus nás oslobodil, aby sme boli slobodní. Stojte teda a nedajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva.
Ján 8, 36
Ak vás teda Syn (Boží) vyslobodí, budete naozaj slobodní.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Na pôde nášho cirkevného zboru sa postupne stávame svedkami toho, ako vzniká, ako sa buduje tradícia. Nuž a poviem vám, to sa nedeje len tak hocikedy – zo dňa na deň. Krásne to vidno práve na spomienkových službách Božích, ktoré dnes slávime. Ešte pred niekoľkými rokmi nám udalosť vpádu Turkov do Dobšinej, ktorá sa odohrala v noci zo 14. na 15. októbra 1584, teda pred 432 rokmi, pripomínala iba pamätná tabuľa na túto pohromu, zavesená v sakristii nášho kostola a v tom čase nefunkčný tzv. Turecký zvonček. Dalo by sa povedať – dávna história, a to je tak aj všetko. Dnes tu nie je len spomínaná tabuľa. Turecký zvonček opäť funguje a svojim pravidelným zvonením obyvateľom mesta Dobšiná deň čo deň pripomína skazu, ktorá mesto pred vyše 4 storočiami postretla. Nuž a okrem toho – už niekoľko rokov po sebe, vždy približne v polovici mesiaca október, sa stretávame aj na spomienkových službách Božích, na ktorých si túto tragédiu pripomíname. Bratia a sestry, takto vzniká tradícia a ja pevne verím, že jej tu v Dobšinej ostaneme verní. A to preto, nakoľko i dnes nám má čo povedať. Preto, nakoľko prežitá história má zmysel len vtedy, pokiaľ sme sa z nej niečo naučili a nerobíme tie isté chyby ako naši predkovia.
Milí priatelia, v súvislosti s dnešným sviatkom by som sa preto chcel spoločne s vami zamyslieť nad fenoménom slobody – tej politickej, ale aj tej duchovnej. A rovnako tak nad fenoménom otroctva, a to tak politického ako aj toho duchovného. Každá sloboda niečo stojí. Tá politická i tá duchovná. Problém pred 432 rokmi vznikol tak, že Dobšiná vtedy Turkom, ktorí okupovali veľkú časť dnešného Slovenska, za svoju slobodu nezaplatila. Jeden skorumpovaný úradníček neodovzdal poplatok za slobodu tým správnym ľuďom. Nuž a tí to poňali ako provokáciu a neplnenie si povinností. Dokonca i keď prichádzali rôzne varovania a výstrahy pred útokom Turkov, miestni mestskí páni ich brali na ľahkú váhu a nevenovali im pozornosť, zabávajúc sa a popíjajúc, podľa tradície údajne v pivnici pod našim zborovým domom. Nasledoval trest v podobe plienenia, zabíjania a otroctva. Oheň, požiar, ktorý mesto nivočil, násilnosti, zabíjanie a všeobecná skaza – to všetko sa vtedajším obyvateľom zrejme javilo ako jedno veľké peklo, ktorým si museli kvôli vlastnej ľahkovážnosti prejsť. Turci v tomto smere naozaj nemali zľutovanie. Tak je to totiž s politickou slobodou. Ten, kto je silnejší, určuje smer a trend. Buď zaplatíš a budeš môcť pokojne žiť, alebo si slobodu budeš musieť zaslúžiť a vybojovať si ju. A keď vyhráš, už nebudeš musieť platiť.
Svojim spôsobom podobné je to aj v oblasti duchovnej slobody. Aj za ňu je treba zaplatiť, resp. ju vybojovať. Takto aj za našu duchovnú slobodu bolo zaplatené. Nie zlatom ani striebrom, ani nie len na jeden rok. Za našu duchovnú slobodu bolo zaplatené Ježišovým nevinným umučením a smrťou. On túto slobodu vybojoval za nás, a to raz a navždy, keď svoj svätý, bezhriešny život obetoval svojmu Otcovi v nebi na oltár zmierenia. To všetko vykonal v našom mene, aby tak vyrovnal Bohu účet a splatil dlh za naše hriechy.
Drahí priatelia, my si vieme celkom dobre predstaviť, v čom spočíva politická sloboda. Znamená to, že nikomu nie sme podriadení, nikomu neslúžime. Sme autonómni, svojprávni, určujeme si svoje zákony a pestujeme, či zachovávame svoje zvyky, tradície, kultúru, reč a podobne. V čom ale spočíva duchovná sloboda? Duchovná sloboda spočíva predovšetkým v tom, že človek má pokoj vo vzťahu s Bohom a tiež pokoj vo vzťahu s ľuďmi. Žije v pokoji. Duchovná sloboda spočíva tiež v prekonaní strachu zo smrti, z večnej záhuby, ničoty a zatratenia. Je pritom nesmierne úžasné, že si túto slobodu nemusíme ako jedinci vybojovať, či zaplatiť za ňu sami. Niekto iný to spravil za nás. Syn Boží ten zápas za nás vybojoval na dreve golgotského kríža. On zaplatil vlastným svätým, bezhriešnym životom. Cena za odpustenie, zmierenie a pokoj s Bohom je totiž vysoká. Nebolo v ľudskej moci vyplatiť ju. No to, čo nedokázal človek, to z lásky k nám a pre nás vykonal sám Syn Boží. Je to presne tak, ako to v liste Galaťanom píše apoštol Pavol : Kristus nás oslobodil, aby sme boli slobodní. Je to presne tak, ako to o sebe sám Ježiš vyznáva : Ak vás teda Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.
Predsa však, milí priatelia, i od nás sa niečo očakáva. A síce, že slobodu vydobytú Kristom do svojho života prijmeme vierou a vďačným, pokorným srdcom. Pokiaľ totiž človek nie je v stave toto urobiť, musí očakávať tvrdé dôsledky. Dobšiná ich pocítila takpovediac na vlastnej koži. Falošný pocit bezpečia, či neohroziteľnosti, ignorovanie výstrah – to všetko sa podpísalo pod jednu z najväčších tragédií, ktorá toto mestečko v jeho dejinách postretla. Prenesené do tej duchovnej oblasti : každý zatvrdilý nekajúci hriešnik, prežívajúci falošný pocit výnimočnosti a nedotknuteľnosti, ignorujúci dobre mienené rady Písma Svätého, skôr či neskôr tvrdé dôsledky svojej spupnosti bude musieť znášať tiež. To pritom nie je nijaké strašenie, ktoré by kazateľovi robilo dobre, ale jedná z právd Božieho slova. Nepočúvame ju síce radi, ale to neznamená, že keď o nej veľmi počúvať nechceme alebo sa nám nepáči, tak ju zrušíme alebo pozbavíme platnosti či účinku.
V súvislosti s dnešným sviatkom je azda dobre pýtať sa, prečo sme ako ľudia vôbec konfrontovaní s politickou či duchovnou neslobodou? Pravda je taká, že za všetkým stojí hriech. Človek bol pôvodne stvorený ako bytosť slobodná. Slobodná vo vzťahu k druhému človeku a rovnako tak slobodná vo vzťahu k Pánu Bohu. Až vstupom hriechu do sveta skrze ľudskú neposlušnosť a vzdor voči Hospodinu, sa všetko radikálne mení.
Bratia a sestry, mení sa to, že človek začína pociťovať strach. Začína sa báť. To je niečo nové. To v dokonalých rajských podmienkach nepoznal. Človek prestáva byť slobodný. Stáva otrokom. Má strach z Boha. Má strach z druhých ľudí a napokon i sám zo seba. Nuž a prekonáva ho tým, že chce druhých ovládať a manipulovať nimi. Svojou hrubosťou, krutosťou a tvrdosťou kompenzuje svoj vnútorný pocit strachu a obavy, že raz bude musieť na tomto svete skončiť, že raz sa pominie a nikto si na neho nespomenie. Že skončí v zabudnutí a večnej ničote. A tak si chce spraviť meno v dejinách, aby aspoň v nich žil takpovediac večne. Takto zmýšľali a zmýšľajú mnohí diktátori, vojvodcovia a tyrani tohto sveta. To je prvotná príčina politickej neslobody, otroctva či utláčania – strach, že budem utláčaný, a tak radšej ja utláčam druhého. Strach, že moje práva budú pošliapané, a tak radšej ja šliapem po právach druhých.
Bratia a sestry, tento strach človeka zároveň núti, aby sa skrýval pred Bohom a utekal od Neho preč. Strach tak deformuje obraz milostivého Boha na Boha krutého a nemilosrdného. Boha, ktorý nepozná zľutovanie, pred ktorým treba utekať. A čím ďalej, tým lepšie. Takáto deformácia obrazu Boha, milí priatelia, nie je nič iné ako satanova robota. Strach z Boha, to je teda príčina duchovnej neslobody a otroctva. Zdeformovaný obraz Boha človeka vedie k tomu, aby si hľadal a vytváral iné alternatívy, iných bohov, ktorým je ochotný slúžiť a obetovať sa pre ne. Sú to v podstate bohovia, ktorých si človek vytvára na svoj obraz. Sú v zásade poslušní a robia to, čo od nich človek – ich tvorca očakáva. I to je však výsledok satanovej taktiky, ktorej cieľom nie je nič iné iba ľudí zaťahovať stále do väčšej neslobody, zviazanosti vlastnými predstavami a otroctva strachu z ľudí, z Boha i seba samého.
Milé sestry, drahí bratia, vyhováranie sa na satana sa dnešnému človeku môže javiť ako lacné riešenie, skôr rozprávkové ako reálne. No Božiemu i človekovmu nepriateľovi to celkom vyhovuje, keď s ním nepočítame, ignorujeme ho alebo ho podceňujeme. Takto sa voči nemu v podstate nijako nebránime, a tým mu len umožňujeme, aby sa pri nás realizoval stále viac a viac. Stále viac a viac nás zaťahoval do neslobody strachu a otroctva závislostí. Takto mu v podstate len dávame stále väčší a väčší priestor pre pôsobenie v našom živote.
V kontexte dnešnej spomienky na historickú udalosť vpádu Turkov do Dobšinej som si zaumienil, že sa v kázni sústredím práve na fenomén slobody, ale aj otroctva. A to tak toho politického ako aj duchovného. Na príčinu vzniku neslobody a otroctva, ale aj na východiská a riešenia tohto problému. Dúfam, že sa mi to aspoň sčasti podarilo. Tento svoj dnešný príhovor by som zakončil tým, čím aj začal. Poukazom na dva úžasné biblické texty, v ktorých je riešenie každej ľudskej neslobody a otroctva. Kristus nás oslobodil, aby sme boli slobodní. Stojte teda a nedajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva. Ak vás teda Syn (Boží) vyslobodí, budete naozaj slobodní. Amen.
