Posledná nedeľa v cirkevnom roku – … aké to bude vo večnosti? …
Written by radovan on nov 15, 2016 in - No Comments
Posledná nedeľa v cirkevnom roku – 20. 11. 2016
„… aké to bude vo večnosti? …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Zjavenie Jána 21, 1.3 – 7
1 Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. 3 Od trónu som počul mohutný hlas: Pozri, Boží stánok medzi ľuďmi. Boh bude s nimi prebývať a oni budú jeho ľudom; on sám, ich Boh, bude s nimi. 4 Zotrie im z očí každú slzu a smrť už viac nebude, ani smútok, ani nárek, ani bolesť už nebude, lebo čo bolo skôr, sa pominulo. 5 A ten, čo sedel na tróne, povedal: Hľa, všetko tvorím nové. A dodal: Napíš, že tieto slová sú verné a pravdivé. 6 A dodal: Už sa vyplnili! Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec. Tomu, kto žízni, sa dám zadarmo napiť z prameňa živej vody. 7 Kto zvíťazí, zdedí toto všetko; ja mu budem Bohom a on mi bude synom.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Dá sa povedať, že človek je od svojej prirodzenosti tvor zvedavý. Jednoducho sa zaujíma o dianie okolo seba. Kladie si otázky a hľadá na ne odpovede. Chce poznať príčiny prírodných a spoločenských javov, procesov. Chce vedieť, prečo sú veci také aké sú, prečo to nemôže byť aj inak, a aké by to bolo, keby to bolo inak. Osobne mám za to, že táto „zvedavosť“ je niečo, čo do nás vložil už na začiatku samotný Stvoriteľ. Je to akýsi motor, ktorý nás ako ľudstvo i ako jednotlivcov posúva vpred. Na tejto zvedavosti je založený celý výskum, pokrok a veda. Keby jej nebolo, pravdepodobne by sme ešte stále žili veľmi primitívnym spôsobom života.
Nie je však zvedavosť ako zvedavosť, milí priatelia! Je zvedavosť, ktorá je konštruktívna a ktorej cieľom je zistiť, prečo je niečo také aké je, resp. dať odpoveď na konkrétne otázky a ponúknuť východiská pri riešení problémov. Je však aj zvedavosť, ktorá konštruktívna nie je a ktorá nemá za cieľ riešiť nič podstatné, ani dôležité ani závažné. Jej cieľom je tak maximálne dozvedieť sa možno nejakú tú klebetu, či pikošku, a to tak z diania spoločenského, politického, či cirkevného. Kým zdravá zvedavosť človeka stimuluje, aby používal svoje danosti, schopnosti a potenciál pre niečo pozitívne, zmysluplné, osožné, hodnotné a konštruktívne, nezdravá zvedavosť človeka vedie skôr k pravému opaku. Jej výsledkom sú zväčša plytké reči, ohovárania, klebety, neoverené správy či posudzovania konkrétneho človeka alebo skupiny osôb.
Bezpochyby jedna z vecí, ktorou sa zapodieva myseľ človeka a ktorá tiež súvisí so zvedavosťou je aj to, ako to bude vyzerať na konci. To je napokon aj téma dnešnej nedele, ktorú nazývame aj ako „nedeľa večnosti“. Bratia a sestry, čo teda môžeme očakávať v budúcnosti? Čo sa bude diať na „konci vekov“? Čo ako kresťania máme veriť o konci a večnosti? V tomto smere určite nie je jedno akým spôsobom svoju zvedavosť upokojíme. Človek je v tomto smere tvor značne vynaliezavý, a tak sa nám ponúkajú rôzne katastrofické a apokalyptické scenáre konca sveta, a to najmä z americkej filmovej produkcie. Osobne mám tento žáner rád, a to najmä kvôli dych vyrážajúcim filmovým efektom, ktoré sa v týchto filmoch objavujú. No samotné posolstvo týchto produktov beriem, samozrejme, s rezervou.
Nech je to už akokoľvek dych vyrážajúce, v každom prípade, všetka takáto produkcia je postavená len na ľudskej predstavivosti a fantázii, i keď niečo v nej má určite aj racionálne opodstatnenie. No pri všetkej úcte, človek nevie ani to, čo bude zajtra. Človek nevie predvídať ani výsledok volieb amerického prezidenta J Akákoľvek snaha vyjadrovať sa k tomu, ako bude vyzerať koniec vekov, alebo ešte viac to, ako to bude vyzerať vo večnosti, je preto v rámci ľudských možností a schopností viac nereálna ako možná. Je to čistá utópia.
A preto dnes, priatelia, radšej siahame po Biblii, ktorú vnímame ako zjavené Božie slovo pre človeka. Nuž a slová z Písma svätého, ktoré nám dnes zazneli ako kázňový text, nám aspoň z časti prinášajú náhľad do eschatologickej – večnej budúcnosti. Jedná sa o výpoveď, ktorá nám bola sprostredkovaná skrze apoštola Jána samotným Pánom Bohom. To znamená : sám Boh si praje, aby sme o tom vedeli. Sám Boh si praje, aby sme nešpekulovali nad koncom, či nad večnosťou, ale radšej sa nechali poučiť Jeho slovom a svoju zvedavosť ukojili prostredníctvom božského zjavenia. Veď iba Ten, kto samého seba nazýva „Alfou a Omegou“, „Prvým a Posledným“, iba Ten, kto sám v sebe stelesňuje a predstavuje večnosť, iba Ten, kto sám je večný, nám môže povedať pravdu o tom, ako to vo večnosti naozaj bude. Bratia a sestry, tak aké to vlastne bude?
1 Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. Dá sa povedať, milí priatelia, že pri čítaní poslednej biblickej knihy sa dostávame za hranice ľudskej a historickej skúsenosti. V slovách, ktorými sa 21. kapitola Zjavenia Jánovho začína, akoby sme sa presunuli na samotný začiatok Biblie, do knihy Genezis, konkrétne k správe o stvorení sveta. Akoby bolo potrebné vrátiť sa na samotný začiatok a začať celkom odznova. Povšimnutiahodné je to, že na rozdiel od moderných apokalyptických filmov, ktorých hlavným posolstvom je ničenie, zánik a záhuba, tu je reč o akomsi „znovustvorení“. Akoby sa jednalo o Boží „trucpodnik“ ako odpoveď na ľudské deštruktívne počínanie. Nové nebo a novú zem na tomto mieste pritom treba vnímať skôr ako obnovené nebo a obnovenú zem. A síce v tom zmysle, že staré časy sa definitívne pominuli a my vstupujeme do nového, eschatologického eónu (veku).
Bezpochyby povšimnutiahodné je aj to, že mora už niet. More bolo pre starovekého človeka odjakživa symbolom niečoho negatívneho a zlého. Staroveký človek si predstavoval, že more, to je ako taká zásobáreň všetkých oblúd, šeliem a príšer, ktoré odtiaľ vytrvalo vychádzali, aby vstupovali do našich ľudských dejín, či už v podobe cisárov, vodcov, generálov, alebo „führerov“ a ich ríš. More tak v poslednej biblickej knihe predstavuje až takmer akéhosi protihráča neba. Zakaždým z neho čosi vyliezlo, len sa nikdy vopred nevedelo kedy, kde a ako. V poslednej vízii Ján konštatuje, že tento protihráč už dohral. Už sa z neho nevynorí nič zlé, pretože ho jednoducho niet! A tak na tomto mieste zaznieva prvé evanjelium dnešného biblického textu : Zdroj všetkého zla sa pominul. Jednoducho ho niet. A kde nie je zdroj, tam nie je ani produkt. Niet teda viac ani zla. Táto pre človeka nepredstaviteľná zmena sa odohrala nie vďaka humanizácii človeka, teda, že človek má šancu zlepšovať a „poľudčovať sa“, ako to tvrdia a sú o tom presvedčení niektorí teológovia. Táto zmena nastala len vďaka Božiemu rozhodnutiu, len vďaka moci Jeho stvoriteľského slova.
3 Od trónu som počul mohutný hlas: Pozri, Boží stánok medzi ľuďmi. Boh bude s nimi prebývať a oni budú jeho ľudom; on sám, ich Boh, bude s nimi. Motív stvorenia, ktorý sa nachádza na začiatku Biblie, sa teraz mení na motív exodu, teda vyjdenia z egyptského otroctva a následného putovania do Zasľúbenej zeme. To najdôležitejšie z tohto procesu je tu opísané ako Boží stánok stretávania s ľuďmi a Hospodinova prítomnosť uprostred putujúceho ľudu. Bratia a sestry, tým sa chce povedať jedno : I naše kresťanské putovanie, putovanie viery raz dôjde svojho cieľa. I naše ľudsky a pozemsky nedokonalé stretávanie s Pánom Bohom, či už na bohoslužbách, rôznych iných podujatiach, alebo len v tej známej Ježišovej „komôrke“ v tichosti a súkromí, raz dôjde svojho naplnenia. Moja viera sa stane videním! To, čo poznala a predpovedala už Stará zmluva; to, čo bolo v dávnych časoch realizované len nedokonalo, to bude v novom veku rozvinuté naplno! Toto je druhé evanjelium dnešného biblického textu.
4 Zotrie im z očí každú slzu a smrť už viac nebude, ani smútok, ani nárek, ani bolesť už nebude, lebo čo bolo skôr, sa pominulo. Bratia a sestry, v Božej blízkosti už teda niet smrti, smútku ani bolesti. Pokiaľ sa doteraz o týchto úžasných skutočnostiach súvisiacich s večnosťou hovorilo len v spojitosti s Božím ľudom ako celkom, na tomto mieste je reč Biblie veľmi osobná. Má sa v nej spoznať každý so svojou individuálnou bolesťou. To znamená : I moja osobná bolesť, smútok a nárek majú nádej na utíšenie. V tom je predsa základná kresťanská nádej, a síce, že v Božej blízkosti je už len život a utíšenie každého plaču, smútku i zármutku. Dnes, priatelia, sme pozvaní k tomu, aby sme sa v tejto eschatologickej nádeji utvrdili a posilnili. To je zároveň tretie evanjelium dnešnej nedele večnosti.
5 A ten, čo sedel na tróne, povedal: Hľa, všetko tvorím nové. Pokiaľ som v kázni nastolil otázku, čo ako kresťania očakávame na konci a veríme o konci, tu je odpoveď na našu otázku : Hľa, všetko tvorím nové. Na konci to teda nebude iba nejaký ďalší neistý a pochybný Boží pokus niečo poopraviť, zreformovať, zreštaurovať, či zrenovovať. Naopak! Prostredníctvom Božieho stvoriteľského slova je všetko „fungel“ nové. Po poslednom súde je staré stvorenie, ktoré bolo poznačené smrťou a diablom, hriechom, hnevom a bolesťou – už iba minulosťou. Blažené večné spoločenstvo s Bohom smú zakúšať tí, ktorí sú „oblečení“ do spravodlivosti a svätosti Ježiša Krista. Tí všetci sa v nebeskom Jeruzaleme ocitli v cieli svojho kresťanského putovania. Až by sa na tomto mieste žiadalo zopakovať známe slová apoštola Pavla : Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do srdca človeka nevstúpilo, čo Boh pripravil pre tých, ktorí Ho milujú. Nejako podobne to vyjadruje aj svätý Augustín : Tam na konci, avšak bez konca, budeme žasnúť, žasnúť a milovať, milovať a chváliť. Nuž a to je zároveň štvrté evanjelium dnešného dňa.
… A dodal: Napíš, že tieto slová sú verné a pravdivé. 6 A dodal: Už sa vyplnili! Milé sestry, drahí bratia, toto nie je nič iné ako potvrdenie tejto prorockej vízie z tej najvyššej inštancie. Výraz „už sa vyplnili“ (gr. gegonan) je tzv. prorocké perfektum. To znamená : Všetko, o čom sme doteraz pojednávali je už hotová vec. Je to všetko vybavené vo chvíli, keď tieto slová boli vyslovené, i keď na ich naplnenie, uskutočnenie a realizáciu si ešte budeme musieť chvíľku počkať. A To je súčasne piate evanjelium, ktoré nám zaznieva z dnešného biblického textu.
Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec. Tomu, kto žízni, sa dám zadarmo napiť z prameňa živej vody. Obraz živej vody má svoju pevnú tradíciu na stránkach Písma. Táto živá voda pritom veľmi úzko súvisí s novým nebeským Jeruzalemom. Aby človek mohol vstúpiť do tohto nebeského mesta, je potrebné, aby po niečom žíznil, a Boh sa mu dá napiť. Inač povedané, „vstupenkou“ do neba nie je kresťanská dokonalosť, ale skôr nedokonalosť : Iba ten, kto si nevystačí sám so sebou, kto sa neuzavrel do svojej spokojnosti, kto je nedokonalý – iba ten sa bude môcť „zadarmo napiť z prameňa živej vody.“ Kto po niečom žízni, kto niečo hľadá – iba toho vyhľadá Boh, a dá sa mu napiť. Dostať sa do neba, milí priatelia, teda nie je prioritne vecou našej dokonalosti, ale skôr vecou túžby nechať Boha, dovoliť Bohu, aby nám On poslúžil, aby nás On obdaril, omilostil, odpustil nám a ospravedlnil nás. Nuž a to je zároveň aj šieste evanjelium dneška.
7 Kto zvíťazí, zdedí toto všetko; ja mu budem Bohom a on mi bude synom. Bratia a sestry, všetko je to napokon vecou osobného vzťahu človeka a Boha. To je kľúčová vec. Iba na tomto záleží. Boh sám nám zasľubuje dedičstvo. Tak ako deti smú očakávať dedičstvo po svojich rodičoch, tak i Boh sám pre nás – svojich synov a dcéry – má pripravené dedičstvo. Nuž a tým nie je nič iné ako dedičstvo života večného – večné spoločenstvo Boha so svojimi deťmi. Nuž a to je siedme a posledné evanjelium dnešnej nedele.
Drahí priatelia, tento eschatologický výhľad i dnes prináša svetlo do temnoty tohto sveta – na krvavé bojiská, do nemocničných izieb, do hospicov i medzi vystresovaných ľudí. Ten, kto tomuto verí, všetko prekoná v moci Toho Ukrižovaného a Vzkrieseného. V moci Toho, ktorý je Pánom. No a že je takáto viera skutočne silnou, priam až neprekonateľnou zbraňou, to si veľmi dobre uvedomovali aj protivníci kresťanskej viery. Sám Lenin svojho času povedal : Keby kresťania verili tomu, čo učia o konci, boli by sme voči nim načisto bezmocní!
Milí priatelia! Dnešná „nedeľa večnosti“ so svojimi siedmymi evanjeliami preto i nás chce vo viere a nádeji utvrdiť, v príprave na večnosť a v radosti na to, čo príde, posilniť. Dovoľme preto Hospodinu, aby to dnes i pri nás vykonal! Amen.
Použité materiály : Jiří Mrázek – Zjevení Janovo /Kalich/
