2. slávnosť Vianočná – čím nás môže obohatiť jedna staručká vdova
Written by radovan on dec 26, 2016 in - No Comments
2. slávnosť Vianočná – 26. 12. 2016
„ … čím nás môže obohatiť jedna staručká vdova …“
Milosť vám a pokoj od nášho narodeného Pána a Spasiteľa Ježiša Krista! Amen.
Lk 2, 36 – 38
36 A žila vtedy aj prorokyňa Anna, dcéra Fanuelova, z kmeňa Ašer. Bola pokročilá vekom a žila s mužom sedem rokov od svojho panenstva; 37 bola to vdova osemdesiatštyriročná, ktorá nevychádzala z chrámu, pôstom a modlitbami slúžiac Bohu vo dne v noci. 38 Aj ona pristúpila k nim v tú istú hodinu, chválila Boha a rozprávala o Ňom všetkým, ktorí očakávali vykúpenie Jeruzalema.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v Pánovi!
Evanjeliový príbeh, ktorý nám dnes zaznel ako kázňový text, patrí medzi tie známejšie. Malého Ježiša v Jeruzalemskom chráme vítajú starý zbožný Simenon a prorokyňa Anna. O Simeonovi sa káže relatívne často. Jeho chválospev : „Nunc dimittis“ – „Teraz prepúšťaš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji“ – už oddávna zaznieva v liturgii kresťanskej cirkvi. Čo sa týka prorokyne Anny – o nej sa káže a hovorí iba zriedkavo. Je to tak, akoby stála v tieni staručkého a zbožného Simeona. V tejto chvíli, by som to rád trošku napravil.
Pozrime sa najprv na samotné meno tejto chrámovej prorokyne! Meno „Anna“ je v hebrejčine totožné s menom „Hanna“, ktorá bola matkou veľkého proroka v Izraeli – Samuela. Samotné meno má význam – „tá, nad ktorou sa zmiloval Hospodin“. Tej starozmluvnej Anne dal Hospodin syna, proroka Samuela. Tej novozmluvnej sa zas dal dočkať príchodu Mesiáša. V prečítanom texte sa objavuje zmienka, že prorokyňa Anna pochádzala z kmeňa Ašer. Je to dosť zvláštne. Kmeň Ašer bol totiž kedysi súčasťou severného kráľovstva. Nuž a to bolo zničené Asýrskou armádou v roku 721 pred Kristom. Asýrčania všetkých zajatcov vzali so sebou do Asýrie, odkiaľ sa už nikdy nevrátili. Maximálne niekoľko jednotlivcov. Prorokyňa Anna tu teda pri vítaní Mesiáša reprezentuje všetky stratené pokolenia severného Izraela. Akoby sa tým symbolicky chcelo vyjadriť to, že Mesiáš prišiel rovnako pre všetky kmene vyvoleného Božieho ľudu, Izraela. Nuž a pokiaľ to posunieme ešte ďalej, smelo môžeme povedať : Mesiáš prišiel pre všetkých stratených zo všetkých ľudských kmeňov a národov tohto sveta!
Aj meno Ašér, z kmeňa ktorého Anna pochádzala, má svoj význam. Ašér bol jedným z Jákobových dvanástich synov. Keď ho jeho matka Zilpa porodila pre svoju pani Leu, tá zvolala : Som blažená, lebo ženy ma budú volať blaženou. Tak ho pomenovala Ašérom. Ašér je teda niečo ako Blahoslavený, resp. Blahoslav. Nuž a práve on je pradávnym praotcom prorokyne Anny.
O Anne sa ďalej dozvedáme, že mala 84 rokov. Takéhoto veku sa vtedy dožil iba málokto. Je to zároveň aj číslo symbolické, a síce 7×12. Sedmička pripomína týždeň a dvanástka zas počet mesiacov v roku, ale aj počet kmeňov Izraela, počet Sudcov, malých prorokov, apoštolov … Rok je čas, kedy sa v prírode začína všetko vracať a obnovovať, teda číslo plnosti. Zmienka o siedmych rokoch manželstva naznačuje, že Anna splnila aj svoj ľudský údel. Či mala aj deti, o tom sa nedozvedáme nič. Zato však mnoho rokov vdovského života je stručným opisom jej neľahkého života. Osamelá vdova, zvlášť bez detí, to mávala a neraz ešte aj dnes má ťažké. Anna však našla útočisko v Božom chráme. Čo tam asi robila? To si môžeme ľahko domyslieť. Pokiaľ bola mladšia, konala asi rôzne služobné práce, niečo na spôsob dnešného kostolníctva, nakoľko samotné kňazské povinnosti prislúchali vtedy iba mužom a aj tí museli pochádzať z kmeňa Lévi. Potom však prišla do rokov, kedy na fyzickú prácu už nemala dosť síl. Lenže aj potom ešte slúžila – pôstom a modlitbami.
Nejeden človek si možno pomyslí : Čo je to za službu? Meditovať niekde v tichosti na okraji spoločnosti?! To predsa ani Bohu ani ľuďom nepomáha. Aký to má efekt pre celkovú spoločnosť? Možno to nepomáha a neprináša efekt po tej vonkajšej stránke, tak ako si to obyčajne človek predstavuje a praje. No po vnútornej stránke je všetko ináč. Modlitba a pôst patria k sebe. Idú ruka v ruke. Čo teda staručká Anna vlastne robila? Vo svojich modlitbách a pôstoch sa odovzdávala Bohu tak, aby Boh sám ju napĺňal svojim Duchom Svätým. Vo svojich modlitbách však do Božích rúk, do Božej milosti, ochrany, priazne a požehnania, odovzdávala celý svet, prosiac o dary Svätého Ducha pre padlé stvorenie. Nuž a tým pre svoje okolie robila službu, význam ktorej vie iba málokto doceniť.
Drahí bratia, milé sestry, čo nám hovorí príklad Anny dnes? Aj v našom okolí je dosť postarších ľudí. Medicína od čias prorokyne Anny síce výrazne pokročila a ľudský život sa v zásade predĺžil. Mnohí sa však prepadajú do samoty, do omrzenosti nad životom, priam až do beznádeje. Nevedia, čo majú robiť s nemohúcnosťou svojej staroby. Potom sú neraz úzkostliví a podráždení, netrpezliví a nároční. Majú za to, že keď zostarli, majú konečne nárok nielen na dôchodok, ale aj na to, aby tu teraz boli tí druhí pre nich, im k dispozícii. Ale mladí od nich utekajú preč. A tak je z toho začarovaný kruh nárokov a sklamaní, stresov a frustrácie.
Pri Anne je to inak. Ona vie, že aj v starobe a krehkosti jej život má zmysel. Vie, čo má robiť, čo sa Bohu páči, a preto pomáha blížnym: modlí sa a postí. Vo svojich modlitbách odovzdáva do Božích rúk nielen samu seba a svojich blízkych, ale celý Izrael, celý svet s jeho biedou. Skrze svoju modlitbu sa tak pre ostatných stáva akýmsi znamením. Znamením nádeje. Znamením, že to ešte má zmysel. S Bohom to predsa vždy má zmysel!
A čo pôst? Tým sa chce v zásade povedať jedno : Anna minimalizuje všetky svoje potreby. Uspokojuje sa vo všetkom s málom. A tak, i keď možno väčšinou mlčí, svojim konaním, svojim postojom oslovuje a zahanbuje všetkých tých, ktorí majú v živote vysoké nároky. Zahanbuje všetkých sebcov a tých, ktorí žijú konzumne. Všetkých tých, ktorí vidia len seba a pozerajú len na seba. Svojou modlitbou a pôstom vo všetkých takýchto brzdí zlé sily, ktoré nimi zmietajú. Pán Boh skrze ňu teda pôsobí, aj keď je to len tichučká starenka niekde v kúte chrámu.
Drahí bratia, milé sestry, pre mňa je príklad Anny veľkým povzbudením, aj čo sa modlitebnej skupinky na pôde nášho cirkevného zboru týka. I keď niekedy len štyria, piati, či siedmi – v Božích očiach to má obrovský význam ostať na tú polhodinku, hodinku, a vo svojich modlitbách odovzdať do Božích rúk svoje životy, naše rodiny, deti, náš cirkevný zbor, i cirkev ako takú; mesto a štát, v ktorom žijeme, našu prítomnosť i budúcnosť – tú pozemskú i tú večnú, nebeskú. Prorokyňa Anna je pre nás svedectvom toho, že modlitba má moc meniť človeka i svet.
A teraz tu ako malé dieťatko prichádza Ten, od ktorého Anna akoby symbolicky preberá pochodeň pokory a lásky, modlitby a pôstu. Chváli za to Boha so všetkými, ktorí očakávajú vykúpenie Jeruzalema. Nuž a ten, ktorého tu víta, aj keď ešte len ako nemluvniatko, jej v duchu odpovedá : Tak je to správne, dobrá a verná služobnica. Vojdi do radosti svojho Pána! Amen.
Ďakujeme Ti, Otče, že i my dnes smieme vítať Tvojho Syna a Jeho lásku vo všetkom dobrom, čo k nám prichádza. Pomôž nám, aby sme aj my zotrvávali v modlitbách a chránili sa všetkého, čo sa Ti nepáči. Pomôž nám zotrvávať v pravom duchovnom pôste. Posilňuj nás, prosíme, všetkých k dobrému! Amen.
Použité materiály : Jan Heller – Stezka ve skalách /Kalich/
