Zasvätenie Pánovi – Hromnice – Akú obeť prinesieš ty?
Written by radovan on jan 31, 2017 in - No Comments
Zasvätenie Pánovi – Hromnice – 2. 2. 2017
„Akú obeť prinesieš ty?“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Malachiáš 3, 1 – 4
1 Pozrite, posielam svojho posla, on mi pripraví cestu. Vtedy zrazu príde do svojho chrámu Pán, ktorého hľadáte; príde posol zmluvy, po ktorom túžite — vraví Hospodin zástupov. 2 Kto však znesie deň jeho príchodu? Kto obstojí, keď sa on ukáže? Bude ako oheň taviča, ako lúh bieliča. 3 Tavič sa posadí a prečistí striebro, prečistí Léviho synov a pretaví ich ako zlato a striebro, budú patriť Hospodinovi a správnym spôsobom prinášať obetné dary. 4 Obetné dary Júdu a Jeruzalema budú príjemné Hospodinovi, ako za dávnych dní, ako v dávnych rokoch.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
V kresťanskej cirkvi dnes slávime sviatok, ktorý má viacero oficiálnych názvov. Jedným z nich je „Predstavenie Pána Ježiša“. Iným zas „Očisťovanie Panny Márie“. Ďalšou z možností je tiež „Zasvätenie Pánovi“. Neoficiálny a zrejme aj najviac frekventovaný názov dnešného dňa je však „Hromnice“. Keď sa povie Hromnice, ľuďom hlavou zväčša prebehne ľudová zrýmovaná múdrosť súvisiaca s predlžovaním sa dňa: „Na Hromnice, o hodinu více.“ V katolíckej tradícii sa dnes v chrámoch posväcujú sviece, tzv. hromničky, ktoré majú rodiny chrániť počas búrok, chrániť ich pred úderom blesku a hromom počas celého roka. Zrejme práve od slova „hrom“ je odvodený aj samotný ľudový názov dnešného sviatku – Hromnice.
Bratia a sestry, čo si však ako kresťania dnes vlastne pripomíname? 40 dní po Vianociach, po Ježišovom narodení, náš Pán vstupuje do jeruzalemského chrámu, nesený svojou matkou Máriou, v sprievode Jozefa. No pravda je taká, že ako Pána pánov a Kráľa kráľov Ho v danej chvíli spoznávajú iba dvaja ľudia, ktorí sa v tom čase v chráme nachádzajú. Sú to dvaja starci – Simeon a prorokyňa Anna. Avšak pre širšie okolie Ježiš ako Pán zatiaľ ešte nie je poznateľný.
Podľa židovského zvyku bolo potrebné v 40. deň po narodení dieťaťa priniesť Bohu dve obete : jednu ako tzv. obeť očisťovania za matku a druhú ako obeť vykúpenia za prvorodeného syna. Prvorodení z Izraela totiž patrili Hospodinovi, nakoľko ten ich počas poslednej 10 egyptskej rany ušetril a zachoval pri živote, zatiaľ čo všetko prvorodené egyptského pôvodu umrelo.
Milí priatelia, je to vskutku zaujímavé a svojim spôsobom až nepochopiteľné, že Ten, ktorý počas spomínanej poslednej, desiatej rany ušetril všetkých prvorodených Izraela, zároveň svojho vlastného jednorodeného Syna neušetril, ale obetoval Ho za nás ako obeť zmierenia pre naše hriechy. Teraz, na samotnom začiatku Ježišovho pozemského života síce postačia len dve hrdličky ako obeť. Takúto obeť totiž prinášali tí, ktorí si nemohli dovoliť baránka – teda chudobní rodičia. Takto sa aj v tomto smere naplnili slová Písma hovoriace o tom, že Ježiš schudobnel kvôli nám. A to až tak veľmi, že sa narodil do rodiny, ktorá nemala dosť prostriedkov ani na zaobstaranie si štandardného obetného zvieratka. No na samotnom konci pozemského účinkovania Ježiš sám už bude tou obeťou, ktorá sa dobrovoľne vydá do rúk hriešnikom. On sám bude stelesnením toho obetovaného i obetujúceho sa Baránka Božieho, ktorý sníma hriech svet, tak ako Ho identifikuje Ján Krstiteľ. Bude to On, kto v sebe samom prinesie Bohu dokonalú, jedinečnú, postačujúcu a neopakovateľnú obeť zmierenia za naše hriechy.
V úkone „zasvätenia Pánovi“, o ktorom počujeme v dnešnom evanjeliu (Lukáš 2, 22 – 32) sa tak Pán Ježiš ešte ako nemluvňa stotožňuje s cestou, ktorú Mu určil Jeho nebeský Otec. Je zasvätený svojmu nebeskému Otcovi, teda oddelený pre Neho, pre Jeho službu, pre Jeho plán spásy a záchrany človeka. Je to cesta zástupnej obete, ktorú musí priniesť a po ktorej kráča. Tak ako vtedy v Egypte krv baránka, ktorou potreli dvere svojich príbytkov, ochránila pred záhubou tých, ktorí boli pod jej znamením, tak teraz krv dokonalého Baránka Božieho ochráni pred večnou záhubou všetkých tých, ktorí sú ňou očistení, ktorí ju prijímajú, a to skrze vieru vo vykupiteľské dielo Syna Božieho.
Bratia a sestry, Pán je teda už tu. No ako Pána Ho spoznávajú najprv len dvaja starčekovia. Simeon vyznáva : „Pane, teraz prepúšťaš svojho služobníka v pokoji, lebo moje oči videli Spasiteľa.“ Inými slovami povedané : Teraz už môžem pokojne umrieť. Videl som totiž Toho, na ktorého som čakal celý život. Videl som Toho, ktorý je nádejou, záchranou a riešením pre tento svet a jeho hriech. Bolo by to zaiste úžasné, keby sa „videnie“ Spasiteľa, Jeho poznávanie i stretávanie s Ním stali akýmsi vyvrcholením a programom i nášho pozemského života. Staručký Simeon nám v tomto smere dáva jedinečný príklad hodný nasledovania. Možno sa pri pohľade na neho cítime svojim spôsobom aj zahanbení, pretože vyvrcholením a programom tohto nášho života je neraz všeličo iné, len nie náš Spasiteľ.
Skúsme však v tejto chvíli nahliadnuť do knihy proroka Malachiáša, z ktorej sme v úvode čítali! Je zaujímavé, že Malachiáš tohto Pána vo svojej vízii vidí úplne ináč : prichádza ako Sudca k súdu. Je vyobrazený „ako oheň taviča a ako lúh bieliča“. Sú to všetko symbolické opisy, ktoré chcú vyjadriť tú skutočnosť, že pred týmto Sudcom neobstojí nič nečisté. On všetko nečisté prepáli a očistí. Pred Ním neobstojí žiadna nečistota hriechu, žiaden nevyznaný a neoľutovaný hriech. Pred Ním sa odhalí všetko skryté a utajované. Tvárou v tvár tejto skutočnosti, tejto trpkej realite musí prorok, priam až zúfalo a bezradne, vyznať : Kto obstojí, keď sa on ukáže? Prichádza Pán, pred ktorým nikto nemôže obstáť na základe svojej vlastnej spravodlivosti!
Drahí priatelia, sú to vážne slová, o ktorých sa dozvedáme z Malachiášovho proroctva. Sú to slová, ktoré treba brať nanajvýš vážne. Slová, ktoré dnes i nás obviňujú ako tých, ktorí často žijú bez Boha. Ktorí neraz aj úmyselne porušujú Božiu vôľu a namiesto po Jeho, kráčajú po svojich vlastných cestách. V 46. žalme čítame, že zem sa rozplynie, keď On vydá svoj hlas. Áno, takí krehučkí a na Bohu vo všetkom závislí, sme my ľudia. Tak veľmi Boha potrebujeme. Tak veľmi potrebujeme Jeho milosť, lásku, súcit, pochopenie a hlavne – odpustenie.
Je nesporne úžasné, milí priatelia, že Pán Boh ako spôsob svojej jedinečnej seba – prezentácie v dejinách nepoužíva hneď túto možnosť, o ktorej pojednáva prorok Malachiáš. Tým sa samozrejme nechce povedať, že prorok tára nezmysly. To nie! Ale táto Malachiášova vízia Boha ako nekompromisného Sudcu sa týka až samotného konca vekov, keď podľa učenia Písma a cirkvi nastane posledný súd. Vtedy naozaj musíme Boha očakávať ako prísneho a spravodlivého Sudcu, ktorý oddelí „ovce od kozlov.“ Ktorý všetko odhalí a pozornosti ktorého nič neujde.
Predsa však : On k nám najprv prišiel v podobe maličkého, nevinného, na rodičov odkázaného dieťatka, ležiac v betlehemských jasličkách, závislý vo všetkom od svojej matky Márie. Boh v tejto podobe prichádza na svet preto, aby sme sa Ho nebáli, neutekali od Neho, ale naopak : tešili sa z Neho a vytvorili si s Ním vzťah. Boh k nám zostúpil akoby v skrytosti. V podobe, ktorú by sme čakali asi najmenej. Prichádza k nám ako malé dieťa, aby práve takýmto spôsobom si nás podmanil svojou láskou. Tak ako si aj maličké dieťa získa našu pozornosť a podmaní si naše srdce láskou.
Drahí priatelia, On to všetko urobil preto, aby sme ku Nemu radi prichádzali. Aby sme sa Ho nebáli a neutekali od Neho. Aby sme sa Ním samým, Jeho svätou krvou nechali očistiť a posvätiť. Aby sme Ho prosili o odpustenie a začali s Ním žiť nový život. On prichádza pre naše dobro. Vzal na seba trest, aby sme nemuseli byť potrestaní my. Prišiel, aby v samom sebe priniesol tú najvyššiu mysliteľnú a predstaviteľnú obeť. To všetko preto, aby sme my už nijaké obete nemuseli Bohu prinášať. A keď už, tak potom len obeť našich Bohu odovzdaných životov a sŕdc, obete našich chválou a vďačnosťou naplnených pier. To sú totiž obete, ktoré od nás Boh určite rád prijme.
A tak Mu ich prinášajme! Mária s Jozefom podľa svojich možností obetovali Hospodinovi dve hrdličky. Bolo to všetko, čo si v danej chvíli mohli dovoliť. Pán Ježiš obetoval svoj život, teda všetko, čo mal, čím disponoval. Akú obeť dnes prinesieš ty? Amen.
