Predpôstna nedeľa – Len jedno je potrebné
Written by radovan on feb 22, 2017 in - No Comments
Nedeľa predpôstna – 26. 2. 2017
„Len jedno je potrebné …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Lukáš 10, 38 – 42
38 Ako išli ďalej, vošiel do jednej dediny, kde ho prijala do domu istá žena menom Marta. 39 Mala sestru, ktorá sa volala Mária. Tá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slová. 40 Marta však mala plné ruky práce s obsluhou. Zrazu zastala a povedala: Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, aby mi pomohla! 41 Pán jej však povedal: Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, 42 a potrebné je len jedno. Mária si vybrala dobrý podiel, ktorý sa jej neodníme.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Keď k nám má prísť na návštevu vzácny hosť, dôležitý človek, nič nenecháme na náhodu. Pripravíme sa najlepšie ako vieme. Nakúpime, napečieme, navaríme. Radšej nech je všetkého nadbytok, ako by malo niečo chýbať. To všetko robíme preto, aby sa ten hosť u nás cítil čo najlepšie, najpohodlnejšie, aby mu u nás nič nechýbalo, aby mal čo jesť aj piť. To všetko robíme preto, aby sme si náhodou v očiach vzácneho hosťa alebo aj v očiach našich susedov a komunity, v ktorej žijeme, neurobili zlé meno.
V podobnej situácii sa veľmi dávno v minulosti ocitli aj dve sestry – Mária a Marta. Z iných evanjeliových príbehov vieme, že tieto sestry mali ešte aj brata Lazára. Ten sa však v našom kázňovom texte neobjavuje. Dozvedáme sa, že Ježiš si veľmi obľúbil túto rodinu a rád si tam na svojich cestách a potulkách krajinou oddýchol. V tejto rodine vykonal dokonca aj veľké znamenie, keď mŕtveho Lazára vzkriesil z mŕtvych, čo je bezpochyby veľkým dôkazom vrúcneho vzťahu, ktorý Ježiš k spomínaným súrodencom mal.
Vráťme sa však prečítanému odseku. Obidvom sestrám celkom určite záleží na tom, aby sa u nich ich vzácny hosť, Majster – Pán Ježiš cítil čo najlepšie. Jeho reakcia na všetku tú snahu a námahu najmä zo strany Marty je pre nás o to prekvapujúcejšia : Potrebné je vlastne len jedno. A to Jeho slovo. Jeho zvesť. Nič viac, nič menej. Nič iné.
Mária to pochopila. So záujmom počúva Ježišove slová. Doslova visí na tom, čo Majster hovorí. Marte sa to nepáči. Na celú obsluhu a prácu okolo hosťa ostala sama. Je to azda len jej hosť? Nemalo by aj Márii záležať na tom, aby sa v ich dome Ježiš cítil dobre? Ľudsky ju vieme pochopiť : Je to správne? Je to spravodlivé? Jej sestra len tak vysedáva a ona sa môže aj pretrhnúť. Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, aby mi pomohla!
A tu sme pri pointe celého príbehu, milí priatelia. Pán Ježiš akoby inými slovami povedal : Všetko má svoj čas. Múdry je ten, kto vie rozpoznať ten správny čas a rozumne ho využije. Využije ho tak, aby z neho mal trvalé požehnanie, úžitok a najvyšší možný efekt. Ináč povedané : V dome Márie a Marty, keď je u nich na návšteve Ježiš, to najlepšie, čo obidve sestry môžu spraviť, je počúvať Ho. Nechať sa Ním poučiť. Sadnúť si a v pokoji naslúchať Jeho rečiam, Jeho učeniu. Nechať sa obohatiť Jeho múdrosťou a poznaním.
Bratia a sestry, nie je to po prvý krát, čo Ježiš stavia akoby na hlavu normy a schémy správania. Veď pre orientálneho človeka v tej dobe nebolo nič tak dôležité ako dobre sa postarať o hosťa. Marta to teda vôbec nemyslí zle. Robí to, čo sa od orientálnej ženy v staroveku čaká. Chce sa dobre postarať o vzácneho hosťa, aby svojou nepohostinnosťou, či neúctivosťou náhodou nevrhla zlé svetlo a hanbu na svoju rodinu, ba dokonca na celú dedinu, celú komunitu, v ktorej spolu so sestrou a bratom žijú. Každý sa preto snažil, aby neprišiel o dobrú povesť, aby neprišiel do rečí, aby neprišiel do hanby. Mať v komunite dobré meno, to totiž vždy bola, ale aj je veľká devíza.
Pán Ježiš svojimi slovami teda Martu nekritizuje, že je pracovitá a usilovná. Naopak! V Jeho slovách môžeme cítiť priam až akúsi pochvalu za to, že je starostlivá a znepokojuje sa pre mnohé veci. Ináč povedané : Chce, aby všetko bolo v rámci možností „tip – top“. No predsa len, jedna podstatná vec jej uniká. Jej priority nie sú v danej chvíli nastavené správne. A preto Ježiš hovorí: potrebné je len jedno.
Na druhej strane, nikdy sa netvrdí, že Mária je lenivá, že sa jej nechce pracovať. To nie! Naopak! Podľa všetkého sa zdá, že je dosť múdra na to, aby v danej chvíli vedela celkom správne posúdiť a rozlíšiť, čo je dôležité a čo nie. Čo si vyžaduje pozornosť a čo môže počkať. Drahí priatelia, myslím si, že práve toto je jedna zo životných múdrostí, o ktorú nám treba prosiť. A síce : vedieť v danej chvíli, vedieť v danom momente správne posúdiť, čo je priorita a čo nie. Na čom záleží, na čom nie. Čo môže počkať a čo odklad neznesie.
Pre Máriu je v danej chvíli najväčšou prioritou osoba Pána Ježiša. Zaiste, i ona má záujem na tom, aby sa v ich dome Majster cítil dobre a príjemne. No oveľa dôležitejšie je venovať Mu svoj čas tak, že všetko ostatné odloží nabok a bude Mu naslúchať. Veď práve tento moment možno zmení a ovplyvní celý jej ďalší život. Napokon, sám Pán Ježiš o sebe hovorí : Ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých.
Bratia a sestry, to samozrejme neznamená, žeby bol Ježiš pohŕdal ľudskou pohostinnosťou. To nie! Veď čítame aj o tom, že sa zúčastňoval rôznych večerí, či už v dome farizeja Šimona alebo aj colníka Zachea. Určite to boli skvostné podujatia. Aj preto si Ježiš od svojich odporcov vyslúžil titul : Žráč a pijan vína. Avšak to podstatné pre Ježiša nebola hostina a bohato prestretý stôl. Podstatné pre Neho bolo spoločenstvo s konkrétnym človekom. To, aby Mu človek naslúchal, nechal sa pozvať na cestu nasledovania a zmenil svoj život – obrátil sa k Bohu.
Drahí priatelia, celý dnešný príbeh je teda v podstate o správne nastavených životných prioritách. Ide o to, čo počká a čo neznesie odklad. Ide o to, že naozaj všetko má svoj čas. Ide o to, aby sme vedeli aj my vo svojom živote ten správny čas rozlíšiť, rozpoznať. Aby nám neprekĺzol pomedzi prsty ako piesok a potom sa už nedá vrátiť späť. Pamätajúc pritom na slová žalmistu : Uč nás tak počítať dni života, aby sme múdre srdce získali! Alebo tiež : Dnes, keď počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia! Ajhľa, dnes je deň príhodný! Dnes je deň spasenia!
Kiežby nám i dnešný evanjeliový príbeh bol nápomocný v tých rozhodujúcich momentoch života. Zrejme to najlepšie, čo v nich môžeme spraviť, je naslúchať, byť ticho, nerobiť nič, len dovoliť Pánovi Ježišovi, aby nás obdaroval. Myslím si, že práve tieto slová potrebujeme počuť my všetci, ktorí sa v kresťanskej cirkvi angažujeme, slúžime, pracujeme, organizujeme a snažíme sa. Iste je to dobré organizovať, pripravovať, či vymýšľať rôzne podujatia a manažovať rôzne aktivity, znepokojovať sa pre mnohé veci. Ale možno sa pri tej všetkej námahe a starosti podobáme práve na Martu. Myslíme to dobre, ale pre nášho Pána je v danej chvíli oveľa dôležitejšie niečo celkom iné. A síce : aby sme s Ním trávili svoj čas, naslúchali Jeho slovám a mali s Ním spoločenstvo. Verte, milé sestry, drahí bratia, že to nikdy nie je a ani nebude čas premárnený, zbytočný, či zabitý. Práve naopak! Je to čas využitý najlepšie ako sa dá.
Len jedno je potrebné! Toto dnes, milí priatelia, majme na pamäti! A na základe toho tak spoločne k Hospodinu volajme : Ó, Pane, nauč ma, prosím, aby som to „jedno“ vo svojom živote i ja smel rozpoznať! Amen.
