1. pôstna večiereň – Boh dokazuje svoju moc v neriešiteľných situáciách
Written by radovan on mar 13, 2017 in - No Comments
1. pôstna večiereň – 15. 3. 2017
„Boh dokazuje svoju moc v neriešiteľných situáciách“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
1 Samuelova 1, 9 – 20
9 Keď sa raz v Šile najedli a napili, Anna vstala. Kým kňaz Eli sedel na stolci pri verajach Hospodinovho chrámu, 10 ona sa v žalostnom plači modlila k Hospodinovi. 11 Pritom zložila tento sľub: Hospodin zástupov, ak milostivo pozrieš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na ňu, ak na ňu nezabudneš, ale jej dáš mužského potomka, darujem ho Hospodinovi na celý život a britva sa jeho hlavy nedotkne. 12 Keď sa už dlho modlila pred Hospodinom, Eli pozoroval jej ústa. 13 Anna si však hovorila iba v srdci. Keďže sa jej pohybovali len pery a hlas nebolo počuť, Eli ju pokladal za opitú. 14 Eli sa jej spýtal: Dokedy budeš opitá? Vytriezvi! 15 Anna odpovedala: Nie je to tak, môj pane, som žena, ktorá má dušu plnú bôľu. Nepila som víno ani iný opojný nápoj, iba dušu som si vylievala pred Hospodinom. 16 Nepokladaj svoju služobnicu za ničomnú ženu, lebo čo som doteraz hovorila, pochádzalo z veľkého žiaľu a trápenia. 17 Eli na to povedal: Choď v pokoji. Boh Izraela nech splní tvoju prosbu, s ktorou si sa naňho obrátila. 18 Odpovedala: Kiež tvoja služobnica nájde u teba priazeň. Žena potom odišla svojou cestou, zajedla si a tvár už nemala smutnú. 19 Včasráno vstali, vzdali Hospodinovi poctu a vrátili sa domov do Rámy. Potom Elkana poznal svoju ženu Annu a Hospodin sa na ňu rozpomenul. 20 Po nejakom čase Anna počala a porodila syna. Dala mu meno Samuel. Povedala totiž: Vyprosila som si ho od Hospodina.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Dobrým zvykom v našej cirkvi je zintenzívňovať bohoslužobný život v špeciálnych obdobiach cirkevného roka. Jedným z takýchto období je bez pochyby aj čas pôstu, v ktorom sa aktuálne nachádzame. To všetko robíme s tým úmyslom, aby sme viac svojho času, viac svojho životného priestoru, viac svojho uvažovania venovali Pánu Bohu a nášmu vzťahu s Ním. To všetko robíme preto, aby sme viac času venovali Božiemu slovu, Jeho počúvaniu a výkladu. Tiež, aby sme viac času venovali modlitbe, spoločenstvu, a tým aj sebe samému, skúmaniu seba samého, svojmu duchovnému rastu, svojmu napredovaniu vo viere a dôvere oproti nášmu Pánovi.
Počas tohtoročných pôstnych večierní sa tak chceme venovať významnému starozmluvnému prorokovi Samuelovi, život ktorého i pre nás dnes môže byť silnou motiváciou pre našu vieru, pre naše chodenie s Pánom Bohom, pre našu službu i naše svedectvo okolitému svetu. Pozrime sa teda dnes lepšie na to, ako vôbec Samuel prišiel na tento svet, aký silný modlitebný zápas a všetko ostatné predchádzalo jeho narodeniu!
V Písme svätom čítame, že Anna dlhé roky trpela pre svoju neplodnosť. Byť neplodnou, to sa v čase staroveku nepovažovalo len za životnú smolu, ale doslova až za akési Božie prekliatie. Na takúto ženu sa hľadelo ako menejcennú, nakoľko nebola v stave naplniť svoje spoločenské poslanie, ktorým bolo – mať deti. Na takúto ženu sa neraz nazeralo ako na takú, od ktorej Boh z nejakého dôvodu odňal svoje požehnanie.
Bratia a sestry, či takéto nazeranie na neplodnosť ženy bolo správne, to je nanajvýš otázne. Zdá sa však, že to nebolo správne ani oprávnené. Veď keď sa lepšie začítame do Božieho slova, veľmi skoro zistíme, že takmer všetky významné ženy Starej zmluvy, ktoré sa neskôr stali matkami významných synov izraelského národa, mali problémy s neplodnosťou. Začalo sa to už Sárou, manželkou Abraháma, ktorá až vo vysokej starobe porodila syna Izáka, ktorého im zasľúbil Hospodin. Podobné problémy mala aj Izákova manželka Rebeka, ktorá až po dlhšom čase porodila dvojčatá Ézava a Jákoba. Podobne sa to opakovalo v ďalšej generácii, keď Jákobova manželka Ráchel, ktorú miloval, mu až po dlhšom čase porodila najprv Jozefa a potom aj Benjamína, pri pôrode ktorého však aj zomrela. Nuž a neskôr sa to v Božom ľude opakovalo tiež. Manoach so svojou ženou, meno ktorej sa v Písme svätom neuvádza, boli rovnako tak bez detí. Opäť až na priamy zásah Hospodina, dalo by sa povedať, sa im rodí syn, ktorému dávajú meno Samson, významný sudca v Izraeli, povestný svojou silou ukrytou v dlhých vlasoch, ktorý vybojoval veľké boje proti nepriateľským Filištíncom. Nuž a aby sme neostali len na pôde Starej zmluvy, krásny príklad nachádzame i v Novej zmluve, kde sa kňazovi Zachariášovi a jeho žene Alžbete až vo vysokej starobe rodí vytúžený syn, ktorému dávajú meno Ján. Áno, jedná sa o Jána Krstiteľa. Toho, ktorý pripravil cestu pre prichádzajúceho Mesiáša – Pána Ježiša. Bol to práve Ján Krstiteľ, kto Ježiša identifikoval ako Baránka Božieho, ktorý sníma hriech sveta.
Bratia a sestry, dalo by sa teda povedať, že na to najlepšie si ľudia museli neraz trocha dlhšie počkať. Bol to čas, kedy Pán Boh skúmal vieru svoju služobníkov. Čas čakania, kedy sa malo ukázať, koľko dôvery v Božiu moc a zásah v sebe konkrétni ľudia majú. Milí priatelia, nezúfajme si preto, ak na určité veci vo svojom živote musíme čakať! Nezúfajme si, keď nie všetky naše modlitby sú hneď vypočuté! Naopak! Majme nádej, že ony dôjdu svojho vypočutia v tom správnom čase, ktorý určí a ktorý pozná Boh sám! Tešme sa, že spolu s Abrahámom a Sárou, Izákom a Rebekou, Jákobom a Ráchel, Zachariášom a Alžbetou, ale aj spolu s Elkánom a Annou sa nachádzame v dobrej spoločnosti! J
Vráťme sa však v tejto chvíli k Anne! Jej trápenie, jej vnútorná bolesť kvôli neplodnosti bola znásobená ešte aj jej sokyňou, druhou Elkánovou manželkou. Tá Annu podpichovala a ponižovala kvôli jej neplodnosti, takže tá často plakávala a nejedávala. Tak o tom čítame vo veršoch 6 a 7 : 6 Jej sokyňa ju ustavične urážala a trápila, lebo Hospodin jej uzavrel lono. 7 Tak to bývalo rok čo rok, kedykoľvek Anna putovala do Hospodinovho domu. Peninna ju doháňala až k slzám, takže ani nejedávala. Anna sa preto s plačom a dlho modlievala pred Hospodinom a prosila Ho o pomoc.
Dá sa povedať, že ani toto nie je nič nové. Podobne arogantne začala po čase pristupovať k Sáre aj egyptská slúžka Hagar, s ktorou mal Abrahám syna Izmaela. Podobne strpčovala život Ráchel jej sestra Lea, Jákobova prvá žena. Nuž a v našom príbehu je to zas Peninna, ktorá Anne neostáva nič dlžná.
Anna to však má sťažené ešte aj kvôli inej skutočnosti, ktorú nehodno prehliadnuť. Dokonca aj ten, ktorý by pre ňu v danej chvíli mal byť duchovnou oporou a povzbudením, sám kňaz Éli, ju pri jej vrúcnej modlitbe obviňuje z opilstva! Je to veľké napomenutie pre nás, ordinovaných (vysvätených) kňazov, ale aj pre nás všetkých, na ktorých sa vzťahuje reformačný princíp všeobecného kňazstva, aby sme veľmi citlivo pristupovali k ľuďom, ktorí sa nachádzajú v rôznom životnom utrpení. Jedna neprimeraná reakcia, jedno hlúpe slovo, jedna neuvážená narážka totiž môže celú situáciu zúfalého človeka sťažiť ešte viac. Úžasné na tom všetkom je, priatelia, že ani táto, povedzme to, nie príliš profesionálna poznámka kňaza Éliho Annu nezastaví. Jej dôvera v Božiu moc a pomoc je silnejšia než škodoradostné poznámky zo strany sokyne Peninny, či nie celkom trefný odhad Anninej situácie zo strany Éliho.
Sestry a bratia, dlhodobé utrpenia poznáme asi všetci. U niekoho to môže byť trvalý zhoršený zdravotný stav. U iného zas narušené vzťahy v rodine a pri ďalšom možno dlhotrvajúca frustrácia v práci či živote. No nie len osobné problémy sú pri ľuďoch príčinou dlhotrvajúceho utrpenia. Rovnako ako nad chorobou svojho tela, tak nejeden človek žiali nad chorobami tohto sveta, spoločnosti či cirkvi. Každý deň nám prináša nové a nové zarmucujúce správy a človek pri ich počúvaní postupne stráca akoby optimizmus a nádej.
Pri dlhotrvajúcom utrpení človek navyše ochabuje aj v modlitebnej horlivosti a pomaly rezignuje. Veď aj tak sa nič nedeje, povie si nejeden. Milí priatelia, je to znak zmierenia sa s daným stavom alebo skôr strata nádeje? Je to o tom, že človek postupne prijme svoju chorobu ako určitý údel alebo si povie, že už nemá zmysel ďalej sa usilovať o uzdravenie? Je to skôr o tom, že prijme stav spoločnosti a povie si, že nás nič dobré aj tak nečaká alebo vyhlási, že sa nedá nič robiť? Ťažko povedať. Určite je to rozdielne a individuálne od prípadu ku prípadu.
Predsa však, milí priatelia, náš dnešný príbeh nekončí rezignáciou ani pochmúrnym konštatovaním, že modlitba aj tak nemá zmysel. Že Boh je aj tak hluchý voči našim modlitbám, prosbám a volaniam k Nemu. Nie! Práveže opak je pravdou! Pán Boh vstupuje aj do neriešiteľných situácií ľudí a národov a práve vtedy dokazuje svoju moc. Takto vstúpil aj do neriešiteľného problému Anninej neplodnosti. Takto vstúpil aj do problému Izraela v Egypte, či do neriešiteľného problému ľudského odsúdenia na smrť. Vstúpil a konal – Anne dal syna, Izrael vyviedol z Egypta, nuž a hriešnikovi daroval Spasiteľa.
Bratia a sestry, pravda je teda taká, že situácie, ktoré sú neriešiteľné pre nás, nie sú neriešiteľné pre Boha. Písmo sväté, a ja pevne verím, že aj vaše životné skúsenosti ako veriacich ľudí, sú toho plné dôkazov. Ostávajme preto vytrvalí vo svojich modlitbách, v nádeji a očakávaní! Modlime sa a očakávajme uzdravenie pre nás, našu spoločnosť i cirkev! Amen.
