4. pôstna nedeľa – Všetci jedli a nasýtili sa
Written by radovan on mar 23, 2017 in - No Comments
4. pôstna nedeľa – 26. 3. 2017 (Sl. Božie s Večerou Pánovou a spoveďou)
„Všetci jedli a nasýtili sa“
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými vami! Amen.
Marek 6, 32 – 44
32 Odplavili sa teda loďou na pusté miesto do ústrania. 33 Mnohí videli, že odchádzajú, a zbehli sa ta pešo zo všetkých miest a predbehli ich. 34 Keď Ježiš vystúpil z lode, videl početný zástup a zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. Začal ich učiť mnohým veciam. 35 Keď už čas značne pokročil, pristúpili k nemu jeho učeníci a povedali: Toto je pusté miesto a je už veľa hodín. 36 Rozpusť ľudí, aby sa rozišli po okolitých osadách a dedinách a nakúpili si nejaké jedlo. 37 Ale on im povedal: Vy im dajte jesť! Opýtali sa ho: Máme ísť nakúpiť chlieb za dvesto denárov a dať ľuďom jesť? 38 On sa ich však opýtal: Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť! Keď to zistili, povedali: Päť chlebov a dve ryby. 39 Ježiš všetkých vyzval, aby si v skupinách posadali na zelený trávnik. 40 Posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat. 41 Potom vzal tých päť chlebov i obe ryby, pozdvihol zrak k nebu, dobrorečil, lámal chleby a podával učeníkom, aby ich rozdávali ľuďom. Aj dve ryby rozdelil všetkým. 42 Všetci jedli a nasýtili sa. 43 A ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyškov z chlebov a rýb. 44 Tých, čo jedli z chlebov, bolo päťtisíc mužov.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Pri čítaní evanjelií sa niekoľkokrát dozvedáme, že sa Pán Ježiš nevedel ani na chvíľku utajiť pred ľuďmi, ktorí Ho vyhľadávali. Tak je tomu aj v dnešnom texte. Ježiš s učeníkmi odchádza na pusté miesto, aby si oddýchol. Predtým však než dorazia k brehu, už ich tam čaká veľký zástup ľudí. Všetci sa zbehli, aby mohli počuť Ježiša kázať.
Keď Pán Ježiš nedokázal utajiť samého seba, o to menej Ho mohli utajiť iní ľudia. A že sa o to viacerí aj pokúšali, to vieme z nie tak dávnej minulosti – zatajiť Ježiša pred deťmi, pred mládežou, pred spoločnosťou vo všeobecnosti. Že ich bolo nemálo aj v tomto okrese, o tom vieme tiež.
Milí priatelia, zatajovať Ježiša, to je dosť nerozvážne počínanie. Tí, ktorí túžia počuť Jeho slovo, si Ho totiž nakoniec nájdu tak či tak. Presne ako vtedy, keď sa okolo Neho zhromaždil veľký zástup. Prišli a neodišli naprázdno : Začal ich učiť mnohým veciam.
Je fakt, bratia a sestry, že pri Pánovi Ježišovi nie je núdza o dobré a múdre slová. Ale ako je to s ostatnými vecami? Napríklad so živobytím? Dobré a múdre slová – áno, tých má Ježiš zakaždým dosť. Ale človek predsa nežije iba zo slov. Aby žil, potrebuje aj jesť a piť, potrebuje chlieb. Túto skutočnosť napokon Písmo sväté ani nikde nepopiera.
Učeníci to vedia tiež a tak si začínajú robiť starosti. Je už neskoro, ľudia celý čas počúvajú kázeň a miesto je pusté. V okolí nežijú žiadni ľudia. Nie je tam nijaký stánok s občerstvením, žiaden „fast – food“ alebo „McDonald“. Ľudia nemôžu počúvať iba kázeň, musia predsa niečo aj zjesť. Učeníci teda navrhujú riešenie : Toto je pusté miesto a je už veľa hodín. 36 Rozpusť ľudí, aby sa rozišli po okolitých osadách a dedinách a nakúpili si nejaké jedlo.
Pán Ježiš však na takéto riešenie nepristúpi. Miesto toho nariadi, aby si tí ľudia posadali. Nemajú odísť, majú si sadnúť. Hladní domov nepôjdu. Toto zhromaždenie Pán Ježiš nerozpustí naprázdno. Na konci tohto príbehu preto čítame : Všetci jedli a nasýtili sa.
Drahí priatelia, tak je tomu dodnes. Tí, ktorí prichádzajú k Ježišovi, aby načúvali Jeho slovám, nikdy neodídu naprázdno. Ani s prázdnym srdcom, ani s prázdnym žalúdkom. Všetci jedli a nasýtili sa. Áno, ja viem, nebola to nijaká hostina, kde sa stoly prehýbajú pod množstvom jedla. Neboli to nijaké „lukulské hody“. Iba kúsok chleba a ryby – to najobyčajnejšie jedlo galilejských rybárov.
Drahý brat, milá sestra, nikdy si to nepredstavuj tak, že keď budeš veriť v Pána Ježiša, potom každý deň na raňajky budeš mať kaviár. Nie! Viera v Ježiša nie je o obžerstve či plnom bruchu. Pri Ježišovi každý má toľko, koľko potrebuje. Nikto nemá ani príliš málo ani príliš veľa. Každý má tak akurát. A tak je to aj dobré a správne. Každý by vo svojom živote mal mať len toľko, koľko potrebuje. Ani priveľa, ani primálo. Kde je totiž až príliš veľa nadbytku, resp. tam, kde je až prílišná bieda, tam je aj veľa hriechu. Raz je to hriech z roztopaše a pýchy, raz hriech zo zúfalstva.
Všetci jedli a nasýtili sa. Človek si možno povie : Nuž hej, tak tomu bolo vtedy. To bol Pán Ježiš. Také zázraky, keď niekto z piatich chlebov a dvoch rybičiek nasýti približne celú Dobšinú, ktorá má niečo vyše 5000 obyvateľov, dnes však už nikto nerobí. Pravda je však taká, že my ani nevieme, ako to vtedy na brehu jazera Pán Ježiš urobil. Na čo však nemá odpoveď rozum, na to odpovedá naša viera. Božia stvoriteľská moc to spôsobila. Veď Ten, ktorý povedal, a stalo sa; Ten, ktorý z ničoho stvoril všetko, určite nemal problém nasýtiť z dvoch rybičiek a piatich chlebíkov niekoľko tisícový zástup.
Je smutné, že samotná liberálna teológia sa tento príbeh pokúsila vysvetliť tak, že celá „akcia“ bola vopred starostlivo naplánovaná. Neďaleko toho miesta bola údajne tajná jaskynka, kde Ježiš s učeníkmi vopred nazhromaždili dostatočné množstvo jedla, aby stačilo pre veľký zástup, a potom z nej učeníci iba nenápadne vynášali proviant pre všetkých. No ľudí to urobilo taký dojem, že to pochopili ako zázrak.
Jednu vec však v celom tomto dianí nemožno prehliadnuť. Počujme, čo hovoria učeníci : Rozpusť ľudí, aby sa rozišli po okolitých osadách a dedinách a nakúpili si nejaké jedlo. A potom : Máme ísť nakúpiť chlieb za dvesto denárov a dať ľuďom jesť? Učeníkom je jasné, že zadovážiť chlieb znamená kúpiť ho. A tak rozmýšľajú, kde ho kúpiť a koľko by to asi stálo. Rozmýšľajú, či majú dosť peňazí. Počítajú, koľko chlebov a rýb majú k dispozícii. Povedali by sme, že učeníci si počínajú tak ako to my ľudia za normálnych okolností zvykneme robiť. Kalkulujeme a zvažujeme. Aby bol chlieb musí sa kúpiť. A aby sa mohol kúpiť, treba mať peniaze.
Pán Ježiš však v danej chvíli uvažuje inak : Vy im dajte jesť! Potom vzal tých päť chlebov i obe ryby, pozdvihol zrak k nebu, dobrorečil, lámal chleby a podával učeníkom, aby ich rozdávali ľuďom. Aj dve ryby rozdelil všetkým. Bratia a sestry, cítite ten rozdiel? Učeníci by chceli chlieb kupovať. Pán Ježiš ho láme, delí, dáva a rozdáva. Učeníci rozmýšľajú, kde je najbližší obchod. Ježiš pozdvihuje oči k nebu a vzdáva vďaku. Tak sa nasýtia aj tí, ktorí nemajú nič. Ktorí nemajú ani chlieb ani peniaze. Milí priatelia, tak s nami jedná Ježiš. Tak s nami jedná aj náš nebeský Otec. Tak to videl a tak o tom zvestoval aj prorok Izaiáš : Poďte všetci smädní k vode! Aj vy, čo ste bez peňazí, poďte! Kupujte a jedzte, poďte a kupujte, kupujte zadarmo bez platenia víno aj mlieko (Iz 55, 1).
Bez peňazí a bez platenia ponúka nebeský Otec svoje dobré dary. Svoje slovo i svoj chlieb. Je to sám nebeský Otec, kto dodnes napĺňa i naše prázdne ruky. A aby o tom nikto nepochyboval, nasycuje Ježiš na brehu jazera lačný zástup, a síce svojim slovom, piatimi chlebami a dvoma rybičkami. Bez peňazí a bez platenia dáva samého seba. Nečaká, kým budeme solventní. Naopak! Kedykoľvek sa k Jeho stolu schádzame a delíme sa o jeden chlieb a jeden kalich, pripomíname si s vďačnosťou, že to bol najprv On, kto sa s nami rozdelil o svoje telo a krv. O všetko, čo mal a čo vykonal. Nechceme dnes ani pomyslieť na to, čo by bolo, keby si to Ježiš všetko bol nechal iba pre seba. Žijeme naozaj z Jeho dobroty, priatelia. Nuž a túto Jeho dobrotu a milosť budeme môcť prežiť aj pri Jeho stole, ku ktorému sme pri Večeri Pánovej pozvaní.
Predsa však to ešte nie je všetko. A ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyškov z chlebov a rýb. Zostalo dosť aj pre tých, ktorý v tom spoločenstve vtedy na brehu jazera neboli. Zostalo dosť aj pre tých, ktorí prídu neskôr. Z Božej dobroty totiž nežijeme len my sami, tu prítomní a teraz. Vždy dosť ostane aj pre tých, ktorí k Ježišovi prídu po nás. Božia dobrota nie je ohraničená. Je jej dosť pre všetkých. Božia milosť nemá obmedzený rozpočet. Nikdy sa nepohybuje v červených číslach. Božie milosrdenstvo je nevyčerpateľné. Platí to pri každom jednom z nás. Pri tebe i pri mne.
A preto – „pristúp hladná duša, milosť Božia je prítomná, pokľakni na kolená!“ (ES 604). Amen.
Použité materiály : Petr Pokorný – Kolik zbývá z noci /Kalich 2006/
