3. pôstna večiereň – Skutočná služba
Written by radovan on mar 27, 2017 in - No Comments
3. pôstna večiereň – 29. 3. 2017
„Skutočná služba“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
1S 7, 1-10
1 Muži Kirjat-Jearímu prišli a Hospodinovu archu si odniesli. Doviezli ju na vŕšok do domu Abinadába a jeho syna Eleazára posvätili, aby ju strážil. 2 Odvtedy, čo zostala archa v Kirjat-Jearíme, uplynul dlhý čas, dvadsať rokov. Celému domu Izraela sa cnelo po Hospodinovi. 3 Vtedy vyzval Samuel celý dom Izraela: Ak sa celým srdcom obrátite k Hospodinovi, ak odstránite spomedzi seba cudzie božstvá a aštarty, ak sa úprimne odovzdáte Hospodinovi a budete slúžiť výlučne jemu, vyslobodí vás z moci Filištíncov. 4 Nato Izraeliti odstránili baalov i aštarty a slúžili len Hospodinovi. 5 Samuel prikázal: Zhromaždite celý Izrael do Micpy a ja sa budem za vás modliť k Hospodinovi. 6 Keď sa zhromaždili do Micpy, čerpali vodu, vylievali ju pred Hospodinom, v ten deň sa tam postili a vyznávali: Zhrešili sme proti Hospodinovi. Samuel v Micpe súdil Izraelitov. 7 Keď sa Filištínci dozvedeli, že sa Izraeliti zhromaždili do Micpy, ich kniežatá napadli Izrael. Keď to Izraeliti počuli, dostali z nich strach. 8 Prosili Samuela: Neprestaň za nás volať o pomoc k Hospodinovi, nášmu Bohu, aby nás vyslobodil z moci Filištíncov. 9 Samuel vzal mladé jahňa a obetoval ho ako spaľovanú celostnú obeť Hospodinovi. Volal o pomoc pre Izrael a Hospodin mu dal odpoveď. 10 Keď Samuel prinášal Hospodinovi spaľovanú obeť, Filištínci napadli Izrael. V ten deň Hospodin spustil na Filištíncov veľké hromobitie a tak ich zmiatol, že Izraelu podľahli.
Drahí bratia a milé sestry!
Stretávame sa dnes na v poradí tretích pôstnych službách Božích a postupne pokračujeme v príbehu proroka Samuela. Od nášho posledného stretnutia prešiel ešte síce len týždeň, no v živote Samuela ubehlo viacero rokov. Keď ho Hospodin v Šíle ako služobníka kňaza Éliho oslovil, mohol mať Samuel snáď tak 10 rokov. Dnes sa s ním stretávame už s ako dospelým mužom, ktorý má vo svojom ľude dokonca autoritu. To znamená : musí mať minimálne 30 rokov, nakoľko práve táto spodná veková hranica bola v Izraeli nutná k tomu, aby mohol začať človek verejne pôsobiť a mohol byť rešpektovaný. V našom prípade teda ubehol iba jeden týždeň, no v živote Samuela sme sa posunuli o dobrých 20 rokov ďalej, ak nie aj viac.
Bratia a sestry, prorok Samuel predstavuje v živote Izraela akoby novú etapu. Nevieme nič o tom, kde medzitým bol a čo robil po smrti Éliho a po zničení svätyne v Šíle. Podstatné však je, že ostáva oddaným Božím služobníkom a vyzýva ľud, aby sa celý obrátil k Hospodinovi. Osobne mi na tom imponuje jedna vec, a síce : človek by nemal byť Božím horlivým služobníkom iba vtedy, keď je na výslní, keď o ňom informujú médiá, keď má v cirkvi vysokú funkciu a postavenie. Dovolím si povedať, že omnoho dôležitejšie je ostať verným a horlivým práve vo chvíľach, keď o mne svet nevie, keď možno veľa neznamenám, keď sa nepretŕčam kade tade, keď nie som takmer nič. Samuel ostal Pánu Bohu a svojej službe verný, i keď dobrých 20 rokov o ňom skoro nič nevieme a nepočujeme.
Keď už je reč o obrátení, to sa v Izraeli nemôže uskutočniť inak než úplným odvrátením sa od cudzích bohov. Izrael bol v tom čase silno zasiahnutý uctievaním kultu boha Baala, ktorý predstavoval kult plodnosti. Ten bol úzko spätý s obnovujúcou, ale aj ohrozujúcou silou prírody. Bol to kult, ktorý v sebe zahŕňal množstvo mužských i ženských božstiev, ktoré predstavovali Baalovia a aštarty. V podstate každá svätyňa, každé posvätné miesto mali svojich božských patrónov.
Pre mňa osobne jednou zo silných výpovedí dnešného biblického textu sú slová : Celému domu Izraela sa cnelo po Hospodinovi. Muselo prejsť celých 20 rokov, kým sa Boží ľud opätovne naučil poznávať Božiu vôľu. Po porážke Filištíncami sa totiž Izrael ocitá v hlbokej kríze, tak politickej ako aj duchovnej. Dôležité však je, že tento ľud si začína uvedomovať, i keď po 20 rokoch, ale predsa len lepšie neskôr ako nikdy, že za svoj úpadok si môže on sám. Presnejšie – jeho nevera voči Pánu Bohu, jeho odvrátenie sa od Božích ciest a princípov.
Myslím si, že niečo podobné v 20. storočí povedal aj významný podnikateľ Tomáš Baťa. Ten v roku 1932 v čase veľkej hospodárskej krízy povedal: „Neverím, že prelomy sa dejú samé od seba. To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza je len iné meno pre morálnu biedu. Morálna bieda je príčina, hospodársky úpadok následok. V našej krajine je veľa ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok sa dá sanovať peniazmi. Hrozím sa dôsledku tohto omylu. V postavení, v ktorom sa nachádzame nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme morálne postoje k ľuďom, k práci a k verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nerobiť dlhy, nevymieňať hodnoty za nič a nevydierať pracujúcich.“ Ono, i keď Tomáš Baťa hovorí v inej situácii a dobe, predsa len, podstatné znaky sú rovnaké – pomôže nám len návrat k skutočným hodnotám.
Presne na túto skutočnosť poukazuje aj Samuel. V našom texte vystupuje ako ústredná postava Izraela, ako príhovorca za ľud pred Hospodinom i ako sudca. Zvoláva spoločné zhromaždenie do Micpy. A tak, po dlhej dobe úpadku sa má ľud opätovne rozhodnúť pre novú cestu. Tá je charakterizovaná vernosťou voči Hospodinu a vyznaním hriechov. Niet sa čo diviť, že nepriatelia toto zhromaždenie Izraelcov vnímajú ako vojenskú akciu. Preto okamžite vytiahnu proti Izraelu. Bezradným a vystrašeným Izraelcom neostáva nič iné než volať k svojmu Bohu. A tuná zasahuje aj samotný Samuel. Robí tak prostredníctvom príhovorných modlitieb. Bratia a sestry, ľud potrebuje prostredníka. To je trvalý fenomén viery Izraela – od Abraháma, cez Mojžiša, sudcov, kráľov a kňazov. Je to charakteristický rys, ktorý vyúsťuje až v Ježišovi Nazaretskom, ktorý je naším Prostredníkom medzi nami a Pánom Bohom.
Samuel tak prináša Hospodinu obeť a Boh ho vypočúva a odpovedá. Filištínci sú porazení Hospodinovým zásahom, ktorého dôsledkom je panika. Nevieme presne, čo konkrétne sa vtedy stalo. Pre biblické podanie je však rozhodujúci pohľad viery. A ten je asi takýto : Sám Boh zasahuje do behu udalostí, zmätie nepriateľa a pripraví ho nielen o rozum, ale aj o prevahu. Na Izraelcoch je už len to, aby svojich nepriateľov zbavených síl prenasledovali.
Milí priatelia, na prorokovi Samuelovi dnes vidíme, o čom je skutočná duchovná služba. Tú azda lepšie pochopíme, lepšie vynikne, keď si teraz dáme do kontrastu pôsobenie Samuela na jednej strane a kňaza Éliho na strane druhej. Kňaz Éli, ako aj jeho synovia a mnohí iní vykonávali službu v chráme. To by bolo fajn, pokiaľ by aspoň to boli vykonávali tak ako sa to malo. No oni v tom hľadali iba svoje obohatenie a naplno využívali, ba až zneužívali výhody svojho postavenia. Otázka stojí : Ako takáto služba pomohla Izraelu? Na druhej strane – Samuel prikázal odstrániť cudzích bohov a modliť sa, ba sám sa modlil za národ. Jeho služba viedla k tomu, že sa Hospodin zľutoval nad Izraelom a zahnal Filištíncov.
Bratia a sestry, ako my, kňazi, cirkevní hodnostári a funkcionári, ale aj všetci kresťania slúžime našej cirkvi a nášmu národu? Slovami, ktoré poučujú alebo kritizujú, užívaním si honoru, ktorý náš status prináša, alebo angažovaním sa v rôznych grémiách? Stačí to? Robíme to aspoň tak ako sa má? Nezabúdame pritom poukazovať na to, čo by prekážalo Hospodinovi? Nezabúdame vyzývať k pokániu a sami ho konať? Povzbudzovať k modlitbe a sami sa modliť?
Samuel bol prvý v pokání a prvý v modlitbe, dávajúc príklad ostatným. Vidiac potrebu úplnej odovzdanosti sa Hospodinovi, práve k tomuto nabádal a v tom bol pravý zmysel jeho služby. V tom bol aj zmysel poslania Ježiša Krista. Keby ho On nebol naplnil, keby bol iba napomínal ostatných a nenastúpil sám na cestu kríža, nebolo by dnes Spasiteľa. Nech je nám práve v tomto tak príklad Samuela ako aj príklad samotného Pána Ježiša vzorom a motiváciou i pre našu službu. Amen.
