6. pôstna nedeľa (Kvetná) – O dvoch cestách viery
Written by radovan on apr 05, 2017 in - No Comments
6. pôstna nedeľa (Kvetná) – 9. 4. 2017
„O dvoch cestách viery“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Marek 14, 3 – 9
1 Boli dva dni pred Veľkou nocou a sviatkom nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako by sa úskokom zmocnili Ježiša a zabili ho. 2 Hovorili totiž: Len nie vo sviatok, aby nevznikla medzi ľudom vzbura. 3 Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja z pravého nardu. Rozbila alabaster a olej mu vyliala na hlavu. 4 Niektorí namrzene šomrali: Načo také plytvanie olejom? 5 Veď tento voňavý olej sa mohol predať za viac ako tristo denárov a peniaze sa mohli dať chudobným. A osopovali sa na ňu. 6 Ale Ježiš povedal: Dajte jej pokoj! Prečo ju trápite? Veď mi preukázala dobrý skutok. 7 Chudobných predsa máte vždy medzi sebou. Keď im chcete pomôcť, môžete to vždy urobiť. Ale mňa nemáte vždy. 8 Urobila, čo mohla. Už vopred pomazala moje telo na pohreb. 9 Amen, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo vykonala. 10 Nato Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom s úmyslom Ježiša zradiť. 11 Potešili sa, keď to počuli, a sľúbili mu peniaze. Judáš hľadal vhodnú príležitosť, ako ho zradiť.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Zatiaľ čo panstvo kuje pikle v Jeruzaleme, Ježiš sa zúčastňuje hostiny v neďalekej Betánii, v dome Šimona malomocného. Veľmi jasne si uvedomuje, že je na ceste v ústrety smrti. Na tomto svete mu ostávajú už len dva dni. Aj učeníci to už tušia. Možno to tuší aj Šimon malomocný. Ťažko povedať. To nadšené vyspevovanie : „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach!“ – doznelo. Ježiš nie je tým kráľom, ktorého davy čakali. Nesplnil ich predstavy o politickom Mesiášovi, vysloboditeľovi Izraela spod nadvlády Ríma. Ťažko si predstaviť, čo v tej chvíli prežíva samotný Ježiš. Je to zrejme úzkosť a strach z toho, čo Ho čaká. Jeho myseľ sa od toho nevie odtrhnúť. Je to prirodzené. I keď je obklopený ľuďmi, učeníkmi, cíti sa sám. Vie, že nikto iný to za Neho nevykoná, iba On sám. Ten, od ktorého sa očakáva, že bude silný, však teraz cíti vnútornú slabosť.
Zrazu do domu vstupuje žena. Všetci prítomní sú pohoršení. Nikoho sa nepýta, či môže vstúpiť. Sama si berie to právo. Nič nehovorí, nepredstavuje sa. Nehovorí o tom, kto je, odkiaľ je a tak. Jej postava i prítomnosť ostávajú po celý čas zahalené rúškom tajomstva. Nehovorí síce nič, namiesto toho – koná. V rukách nesie alabastrovú nádobku „vzácneho voňavého oleja z pravého nardu“. Nádobka má úzke hrdlo, aby sa jej drahocenný obsah dal merať po kvapkách.
Ale čo to robí tá žena? Rozbíja hrdlo nádobky a všetok olej vylieva priamo na Ježišovu hlavu. Akoby sa tuná opakoval prastarý rituál. Takto predsa boli pomazávaní rukami prorokov a kňazov králi Izraela. Olejom sa však v Izraeli pomazávali nielen králi, ale aj všetci tí, ktorí zomreli. Bola to súčasť pohrebného rituálu. Tá neznáma žena teda pomazáva kráľa, ktorý je na ceste v ústrety smrti. Pomazáva Ho ešte za Jeho života. Po smrti to už nepôjde. Tým, ktorí boli popravení, sa totiž takáto úcta pri pohrebe nepreukazovala. Keď Ho teraz nepomaže ona, potom to už neurobí nikto.
Bratia a sestry, je to prorokyňa, táto neznáma žena. Zatiaľ čo mužovia zvučných mien, vysoko postavení mužovia izraelského náboženského a politického života pripravujú Ježišovu smrť, táto bezmenná žena vyznáva, že On je Pomazaný, Mesiáš. Obetuje a vzdáva sa toho najcennejšieho, čo má, tak ako aj oná chudobná vdova vtedy v chráme. To najdrahšie, čo má, vylieva na hlavu tohto na smrť odsúdeného kráľovského dieťaťa. Skutočná láska totiž vždy prekypuje. Rozdáva sa a nikdy sa nemeria po kvapkách.
Táto žena predstavuje pre Ježiša skoro akoby anjela z neba. Akoby sa v tejto chvíli napĺňali slová známeho žalmu : Stôl mi prestieraš pred mojimi protivníkmi, hlavu mi pomazávaš olejom, je preplnený kalich môj (Ž 23). Neznáma žena vstupuje do Ježišovej ľudskej osamelosti na Jeho ťažkej ceste v ústrety krížu. Je odvážna, ale súčasne aj nežná. Prekračuje všetky zaužívané hranice, porušuje konvencie a tradície svojej doby.
Áno, milí priatelia, viera v Ježiša a vzťah s Ježišom – to nie je iba o určitých náboženských princípoch a dogmách. To nie je iba o znalosti katechizmu a zákonoch. To je aj o ľudskej blízkosti nežnosti Ježiša voči nám na jednej strane a nás ako ľudí voči Ježišovi na strane druhej. Nuž a nakoľko Pána Ježiša dnes medzi sebou telesne nemáme, my všetci sme pozvaní k tomu, aby sme si túto blízkosť, náklonnosť a nežnosť prejavovali ako bratia a sestry medzi sebou navzájom. Sme pozvaní k tomu, aby sme jedni v druhých videli samotného Krista.
Bratia a sestry, pomazáva táto neznáma žena Ježiša iba na pohreb? Veď On predsa neostane v hrobe! Ona Ho pomazáva aj ako znak proroctva. Pomazáva Ho ako nového Kráľa. Ako Toho, ktorý raz príde v sláve svojho Otca so všetkými anjelmi. Ako Toho, pred kým raz bude musieť pokľaknúť každé koleno a každý jazyk bude musieť vyznať, že On je Pán. Pán pánov a Kráľ kráľov.
Na Ježišovom živote dnes vidíme, akú veľkú úlohu hrali v Jeho živote ženy. Áno ženy, ktoré v tej dobe nemali žiadne veľké práva a na ich názory nebol nikto zvedavý. Vidno to už na samotnom začiatku : Ježiš sa narodil z málo dôležitej izraelskej panny, ktorá nepochádzala z nijakej vznešenej rodiny. Potešenie a pomazanie prijal od neznámej ženy, ktorá sa správala navyše dosť nekonvenčne. Až po kríž ho sprevádza 5 ľudí, 4 z toho sú ženy. Už ako Vzkriesený sa zjavuje najprv dvom ženám. Je to vskutku nový Kráľ. Nový Kráľ, ktorý so sebou prináša aj nový poriadok. Preto aj neskôr apoštol Pavol môže napísať : Už nie je muž ani žena, ale všetci sú jedno v Kristu Ježiši. Je to Kráľ, ktorý prináša slobodu, a to dokonca do rôznych náboženských a cirkevných obmedzení, zvykov a predstáv, ktoré sme si my sami počas dlhých storočí tak húževnato budovali a vytvárali.
Niekoľko učeníkov je však pohoršených takýmto prejavom lásky. Nedokážu pochopiť to, čo v sebe sami nemajú. A tak vykrikujú, že je to všetko plytvanie. Zrazu sa v nich ozýva sociálne cítenie s chudobnými a žobrákmi. Načo také plytvanie olejom? 5 Veď tento voňavý olej sa mohol predať za viac ako tristo denárov a peniaze sa mohli dať chudobným. Ale Ježiš sa jej zastáva. Tá žena totiž uviedla čosi do pohybu. Ešte dlho potom, ako budú Ježišove ruky a nohy prebodnuté, ešte dlho potom, ako bude preliata Jeho krv, sa totiž bude hovoriť o tom a spomínať na to, čo táto neznáma žena urobila. Táto žena totiž uviedla do pohybu vieru a lásku, a preto žije ďalej. Preto sa nikdy nesmie zabudnúť na to, čo urobila. Láska predsa nesmie ostať zabudnutá.
10 Nato Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom s úmyslom Ježiša zradiť. 11 Potešili sa, keď to počuli, a sľúbili mu peniaze. Judáš hľadal vhodnú príležitosť, ako ho zradiť. Romantická idylka netrvá dlho. Realita je neúprosná. Tá neznáma žena sa tratí zo scény presne tak nenápadne, ako na ňu vstúpila. Sme späť v Jeruzaleme a príbehu sa opäť zmocňujú muži. Udalosti naberú rýchly spád a pôjde o život.
Milí priatelia, evanjelista Marek akoby tu proti sebe postavil dva spôsoby viery. Neznáma žena znázorňuje pravú vieru v Mesiáša. Je vnímavá, otvorená pre lásku, ktorú stelesňuje Syn človeka. Odovzdáva sa Mu celá ako nevesta ženíchovi. Muž, ktorého predstavujú Judáš, farizeji, zákonníci a veľkňazi, sa kvôli Mesiášovi nechce zmárniť. Spiera sa a chystá sa Ježiša zahubiť. Tento muž Ježišovu cestu neprijíma.
Na scéne sa teda opäť objavuje panstvo. Intenzívne rieši problém, ako sa zbaviť Ježiša, podľa možností čo najrýchlejšie a najnenápadnejšie. A tu prichádza riešenie. Ako na zavolanie. Sám jeden z Jeho učeníkov, Judáš, Ho chce zradiť. Páni súhlasia a sľubujú odmenu v striebre. Prečo chcel Judáš Ježiša zradiť a aj to urobil, čo ho k tomu viedlo, to nevieme. Evanjelisti o jeho pohnútkach mlčia. Pravda je taká, že bolo natočených viacero filmov a napísaných viacero kníh, ktoré sa pokúšajú vyriešiť túto otázku. Jedni sa Judášovu zradu snažili vysvetliť teologicky, iní psychologicky, ďalší zas politicky. Jedna z odpovedí je napríklad taká, že Judáš iba chcel Ježiša vyprovokovať k politickej aktivite. K tomu, aby konečne pred celým svetom ukázal kto je a čo dokáže. No nebolo to napokon nič iné, ako ďalší satanov pokus, len prezlečený do ľudskej podoby. Pokušenie, ktoré sa objavilo na samotnom počiatku Ježišovho verejného pôsobenia: Ak si Syn Boží, povedz nech sa z týchto kameňov stanú chleby! Ak si Syn Boží, zhoď sa zo strechy chrámu! … Toto pokušenie malo teraz podobu : Ak si naozaj Syn Boží, chop sa moci a daj nám slobodu!
Bratia a sestry, ani nám dnes nepomôže špekulovať nad Judášovými pohnútkami. Dôležitejšie je, aby sme si uvedomili, že Judáš žije v každom jednom z nás. Žije v každom človeku, ktorý chce Ježiša nasledovať. Na jednej strane chce ísť cestou lásky, na druhej strane Ho však tak často zrádza a križuje. Tým človekom som ja, tým človekom si ty, drahý brat, milá sestra.
Pri čítaní dnešného evanjelia sme tak konfrontovaní s dvoma cestami viery. Jedna cesta je tá, ktorú predstavuje oná neznáma žena, ktorá s hlbokou vierou, pokorou a láskou pomazáva Božieho Syna. Vzdáva sa všetkého, čo má. Prekonáva všetky spoločenské konvencie, nepozerá na to, čo na to povedia ľudia. Jednoducho robí to, čo pokladá za správne, a tým nám všetkým vydáva svedectvo o tom, ako by mala vyzerať aj viera ns všetkých.
Druhá cesta je tá, ktorú predstavuje Judáš. Judáš sa radšej vzdá Krista, aby samého seba obohatil. Sám zo seba však nechce obetovať nič. Jeho viera je falošná. Nasleduje Ježiša len zo zištných dôvodov. Nasleduje Ho len dovtedy, kým sa to oplatí. Keď to však začína byť nebezpečné, keď môže utrpieť jeho hrdosť, keď ho to začína niečo stáť, rýchle mení kurz. Paradoxné je, že aj jeho spôsob viery je nežný. Veď čítame, že Ježiša zradil bozkom. Bozk, ako prejav nežnosti, ktorý bol dohodnutým znamením, však v danej chvíli poslúžil zlapaniu, zatknutiu a smrti Božieho Syna.
Drahý priateľ, ktorú cestu viery si dnes vyberieš ty? Cestu neznámej ženy alebo tú Judášovu? Amen.
