Zelený Štvrtok – liek nesmrteľnosti
Written by radovan on apr 11, 2017 in - No Comments
Zelený Štvrtok – 13. 4. 2017
„… liek nesmrteľnosti …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Marek 14, 17 – 26
17 Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. 18 Potom, ako zaujali miesto pri stole a jedli, Ježiš povedal: Amen, hovorím vám, jeden z vás ma zradí — ten, čo je so mnou. 19 Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: Vari ja? 20 On im však povedal: Jeden z Dvanástich, ktorý si so mnou namáča chlieb v tej istej mise. 21 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda tomu človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil. 22 Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im so slovami: Vezmite, toto je moje telo! 23 Potom vzal kalich, vzdal vďaku, dal im a všetci z neho pili. 24 A povedal im: Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých. 25 Amen, hovorím vám, že už nikdy nebudem piť z plodu viniča, a to až do toho dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve. 26 Keď zaspievali chválospev, vyšli na Olivový vrch.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Amen, hovorím vám, jeden z vás ma zradí — ten, čo je so mnou. Začať slávnostnú večeru či posedenie so svojimi priateľmi týmito slovami nám príde prinajmenšom čudné. Ježišovi však v danej chvíli nejde o zdvorilosť, či taktnosť. Čas rýchlo beží a On si uvedomuje, že všetko to rýchlo a nezadržateľne smeruje k Jeho koncu. Tu niet dosť času na diplomaciu. Naopak! Treba ešte niečo dôležité vykonať a povedať, a tak Ježiš prechádza rovno k veci.
Amen, hovorím vám, jeden z vás ma zradí — ten, čo je so mnou. To nie sú obyčajné slová. Sú to slová žalmu : Ba aj môj priateľ, ktorému som dôveroval, čo jedával môj chlieb, sa odo mňa odvrátil (Ž 41, 10). Jedná sa o žalm Dávidov. Podľa tradície, slovami práve tohto žalmu sa modlil kráľ Dávid, keď počas vzbury jeho syna Absolóna jeden z jeho verných prebehol k nepriateľom. Rovnaký osud teraz postretol aj Syna Dávidovho.
Bratia a sestry, dá sa povedať, že v Markovom evanjeliu sa žiadna veta neobjavuje len tak, náhodou. Každé tvrdenie je dôležité a má svoju opodstatnenosť. Evanjelista nemá v úmysle podať nám historickú správu o Ježišovom živote a smrti. Naopak! Veľmi starostlivo sa snaží umiestniť Ježišov život i smrť do príbehu Izraela, do príbehu o Bohu a ľuďoch. Chce nám Ježiša ukázať ako Toho, ktorý má svoje nezastupiteľné miesto v dejinách Božieho oslobodzujúceho konania.
Amen, hovorím vám, jeden z vás ma zradí — ten, čo je so mnou. 19 Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: Vari ja? Je to smutná, ale pravdivá realita : Zrada sa začína v kruhu najbližších. Doteraz je to tak! Kto z nich asi môže byť tým zradcom? Pozerajú sa dookola na seba a potom zas na Ježiša : Či som to ja, Majstre? Snáď to nie som ja ?! V ich hlasoch zaznieva akási pochybnosť.
Áno, milí priatelia! Teraz ide do tuhého. A keď ide do tuhého, vtedy sa ukáže, čo je v nás. Vtedy človek môže zostať nepríjemne prekvapený z toho, čoho je schopný, keď sa ocitne v hraničnej situácii. Nuž a toto je hraničná situácia. A učeníci o sebe pochybujú. Ešte pred časom minimálne jeden z nich sa zaprisahával : Keby ťa aj všetci opustili, ja ťa nikdy neopustím – a ostatní zmýšľali podobne. Ale teraz pochybujú. Milí priatelia, pravda je taká, že kúsok Judáša je v každom jednom z nás. Každý v sebe máme kúsok zradcu.
Krista Pána totiž nemusím zradiť iba bozkom v Getsemanskej záhrade, tak ako Judáš. Jeho môžem zradiť aj na Petrov spôsob, a síce tak, že sa k Nemu nepriznám. Že Ho popriem svojim konaním, svojim životom, svojimi slovami, či myšlienkami. Krista Pána môže zradiť aj tak, že o Ňom nevydám svedectvo vo svojej rodine, medzi svojimi priateľmi či na svojom pracovisku. Krista Pána zrádzam tým, že deformujem Jeho učenie. Koľkí sme svojho Majstra zradili možno práve takto? A možno nie raz ako Judáš, ani nie trikrát ako Peter, ale nespočetne veľakrát?
20 On im však povedal: Jeden z Dvanástich, ktorý si so mnou namáča chlieb v tej istej mise. 21 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda tomu človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil. Áno, Ježiš preleje svoju krv. Nedá sa tomu vyhnúť. Prorokov ako On čaká záhuba. Tak o tom čítame v známom Izaiášovom proroctve : 2 Vyrástol pred ním ako výhonok, ako koreň zo suchej zeme. Nemá podobu ani krásu, aby sme na neho hľadeli, ani výzor, aby sme po ňom túžili. 3 Opovrhnutý a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred ktorým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a my sme si ho nevážili. 4 Naozaj, on niesol naše choroby a naše bolesti ho obťažili. My sme si mysleli, že je ranený, Bohom doudieraný a opovrhnutý. 5 On však bol prebodnutý za naše hriechy, zdrvený za naše neprávosti. Trest, ktorý nám priniesol pokoj, spočinul na ňom a pre jeho rany sa nám dostalo uzdravenie. 6 Všetci sme blúdili ako ovce, každý išiel svojou cestou, ale Hospodin na neho uvalil neprávosti nás všetkých. 7 Bol trápený a on sa nechal ponižovať, neotvoril ústa, ako baránok vedený na zabitie; neotvoril ústa ako ovca, ktorá onemie pred strihačom (Iz 53, 2 – 7). Áno, všetko sa to stalo kvôli nám a pre nás. Beda však tomu, koho bezprostredným pričinením Syn Boží prichádza o život!
Bratia a sestry, bolo to ich posledné stretnutie. Touto hostinou sa Ježiš so svojimi vernými v podstate rozlúčil. Tak často s nimi jedával v Galiley! Ale tento pokrm bol iný. To, čo pri ňom hovoril, predtým nikdy nevyslovil : Vezmite, toto je moje telo! Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých.
Neskôr, keď sa Ježiš vrátil k svojmu Otcovi a oni ostali sami, v takýchto hostinách pokračovali. Pri lámaní chleba spomínali na Ježišovo zlomené telo a pri nalievaní vína zas spomínali na to, ako tiekla Jeho krv. A predsa, nestretávali sa len preto, aby sa s pocitom viny a smútku obzerali späť. Bolo tu aj radostné očakávanie. Ježiš im predsa sľúbil, že raz sa s Ním opäť napijú v Božom kráľovstve.
Áno, priatelia. Ježiš bol tým pravým Veľkonočným Baránkom, ktorý svojou smrťou daroval nielen Izraelu, ale aj nám všetkým, ktorí v Neho veríme, život. Otec v nebesiach sa Ho však zastal tým, že Ho na tretí deň vzkriesil z mŕtvych. Takto v Ňom sa zároveň zastal aj celého sveta, ktorý Ho zavrhol. Preto ani vina ani smrť nemajú v celom tomto príbehu posledné slovo!
Vezmite, toto je moje telo! Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých. Hlboká a tajomná reč. Inými slovami povedané: Otče, ak už musím zomrieť, potom daj, prosím, nech je moja smrť ako smrť zrna, ktoré tým, že samo zanikne prinesie úrodu. Nech je moja smrť ako smrť hrozna, ktoré tým, že samo zanikne zmení sa na chutný nápoj. Kiež sa pre všetkých ľudí stane môj život i moja smrť ich chlebom a vínom!
Drahí priatelia, dnes budeme môcť opäť raz pristupovať k Pánovmu stolu, k Jeho večeri. Vždy, keď k tejto sviatosti pristupujeme, si uvedomujeme, že sme ako takí chronicky nemocní. Chronicky nemocnému pacientovi nestačí zobrať si liek iba raz, a potom sa jeho stav natrvalo upraví a on je v pohode až do konca života. Naopak! Neraz je to tak, že takýto človek svoj liek musí užívať pravidelne až do konca, pokiaľ chce na tomto svete žiť život hodný života.
Jeden z cirkevných otcov – Ignác z Antiochie, zvykol nazývať Večeru Pánovu ako „liek nesmrteľnosti“. Keď začíname užívať nejaký liek, odporúča sa nám najprv si prečítať, čo všetko ten liek obsahuje, na čo sa používa a v akých dávkach. A tiež aké sú riziká a vedľajšie účinky jeho používania. Pokiaľ dnes Večeru Pánovu vnímame ako liek, potom jej „príbalový leták“ by mohol znieť aj takto : Pozorne si prečítajte návod na použitie (v tomto prípade Novú zmluvu) alebo sa pri nejasnostiach spýtajte svojho dušpastiera! Riziká a vedľajšie účinky pri častom užívaní tohto lieku neboli zistené u tých, ktorí veria, čo zasľúbil Kristus : Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás. Toto je moja krv, ktorá sa vylieva na odpustenie hriechov.
Bratia a sestry, bola to Ježišova večera na rozlúčku. Učeníci prijali to, čím mali byť naďalej oni sami : telom Pánovým. Ježiš očakáva zradu a neostáva Mu nič, čo by svojim nasledovníkom zveril – jedine svoju vieru a svoje poslanie. Teraz je na nich, aby Jeho sen uvádzali do života. Asi si pritom Pán Ježiš nerobil veľké ilúzie, keď to hovoril. Vedel, že Ho budú zradzovať. Zapierať, že sú Jeho priateľmi. Budú utekať. Ale aj napriek tomu všetkému, raz a navždy na základe Jeho života a príkladu majú vedieť, že človek môže aj bezvýhradne milovať. Človek môže byť verný až do smrti. On to dokázal, priatelia! Napodobňujme Ho v tomto dobrom boji a životnom programe aj my! Amen.
