2. slávnosť Veľkonočná – z neznámeho známy
Written by radovan on apr 16, 2017 in - No Comments
2. slávnosť Veľkonočná – 17. 4. 2017
„ … z neznámeho známy …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca od vzkrieseného a živého Pána Ježiša Krista! Amen.
Lukáš 24, 13 – 27
13 V ten istý deň dvaja z nich išli do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená na šesťdesiat stadií. 14 A rozprávali sa o všetkom, čo sa udialo. 15 Ako sa tak zhovárali a vzájomne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a šiel s nimi. 16 Ich oči boli zastreté, aby ho nespoznali. 17 I spýtal sa ich: O čom sa takto idúcky rozprávate? Oni sa zronení zastavili a 18 jeden z nich, menom Kleofáš, mu povedal: Ty si vari jediný návštevník Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo! 19 On sa ich spýtal: A čo? Odpovedali mu: To, čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorok, mocný v čine i v reči pred Bohom, aj pred všetkými ľuďmi. 20 Ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. 21 A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Dnes je však už tretí deň, ako sa to všetko stalo. 22 Niektoré z našich žien nás aj vyľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, 23 a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a tí im hovorili, že žije. 24 Niektorí z našich išli k hrobu a zistili, že je to tak, ako povedali ženy. No jeho nevideli. 25 Ježiš im povedal: Vy nechápaví a leniví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! 26 Či nemusel Kristus toto všetko pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy? 27 A počnúc od Mojžiša a od všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho vzťahovalo vo všetkých Písmach.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Práve odznel známy a súčasne aj veľmi krásny veľkonočný príbeh. Je to príbeh o pútnikoch. To prvé, čo sa o nich dozvedáme je, že sú smutní. Prežívajú hlbokú životnú krízu. Neznámemu, ktorý sa k nim pripojil, to všetko vysvetľujú. Uverili v Ježiša. Dúfali, že On je Ten, kto vykúpi Izrael. Veď napokon všetko, čo konal a kázal, svedčilo o tom, že to „bol prorok, mocný v slovách i skutkoch pred Bohom a pred všetkým ľudom.“ V tom hlbokom smútku vyznávajú : Naši veľkňazi a členovia rady Ho však vydali Rimanom, aby bol odsúdený na smrť, a ukrižovali Ho. No dnes je to už tretí deň, ako sa to stalo. Bratia a sestry, zmienka o treťom dni, sa v rozprávaní pútnikov neobjavuje iba ako časový údaj. To treba mať na mysli! Tretí deň má v Písme svätom oveľa hlbší význam. V tomto prípade spomínaný tretí znamená koniec všetkým nádejam. Ináč povedané : Je po všetkom. Všetky nádeje sú preč.
Milí priatelia, toto nie je len ľudské sklamanie, s čím sa tu stretávame. Je to výraz zúfalstva. Zúfalstva nad tým, že Izrael, ba dokonca celý svet a všetci, ktorí v ňom trpia, zostanú v otroctve márnosti a smrti. Všetko to prepadne zmaru a ničote.
Dá sa povedať, že dnes niečo podobné tvrdia tí, ktorí hlásajú, že celý vesmír sa nakoniec tak či tak zrúti a prestane fungovať. Možno vraj očakávať iba jedno : koniec života a koniec všetkého, čo dáva bytiu, existencii zmysel a cenu. Podľa týchto názorov posledné slovo má tak či onak smrť a zmar. Sú však aj opatrnejší vedci, ktorá ohľadom otázok budúcnosti vesmíru a života hovoria : Nevieme. Otázky o posledných veciach teda ostávajú stále otvorené. Nikto sa zatiaľ nedopracoval k takému poznaniu, aby s určitosťou vedel povedať, čo stopercentne môžeme v budúcnosti očakávať.
Väčšina ľudí si spolu s emauzskými učeníkmi hovorí : Ježiša popravili. Láska a pravda v dejinách nevíťazia. Poctivosť a vernosť sa nevyplácajú. Boh, pokiaľ vôbec je, je od nás ďaleko. Všetko to tu nechal napospas. Akýkoľvek zásah alebo pomoc od Neho rozhodne nemožno očakávať. A tak nám v tomto svet vládnu úplatkári a tunelári, ktorí sa ešte vyhlasujú aj za morálne vzory.
Skúsme si to teda zatiaľ zhrnúť : Situácia emauzských pútnikov je veľmi podobná tej našej. Utekáme z mesta Božieho pokoja (pretože práve toto znamená Jeruzalem) do mestečka Emauzy, ktorého význam sa dá vysvetliť ako „zavrhnutý ľud“ alebo aj „miesto odcudzenia“, vyhnanstvo. Možnože si v tejto chvíli dokážete spomenúť na nejakú temnú chvíľu vo svojom živote, kedy všetko akoby sa rozpadalo a my sme od toho všetkého možno chceli ujsť čím ďalej. Pán Boh nás však na našom úteku zastavil, postavil nás na nohy a zhromaždil nás opäť nanovo okolo svojho slova.
Takto sa dostávame k druhému bodu tejto kázne. Najprv sa nám zdá, že sme v takýchto chvíľach úplne sami, osamotení a stratení. Ale je to iba zdanie, nakoľko Toho, kto už s nami ide, iba nevidíme. O tých dvoch pútnikoch sa v pôvodnom gréckom texte hovorí, že ich oči boli držané, aby Ho nepoznali. No Ježiš s nimi už v skutočnosti šiel. A ide rovnako tak aj s nami. Pripája sa, i keď my Ho možno veľakrát ani nevoláme, ani s Ním nepočítame, ani neveríme, že by mohol byť blízko pri nás. Ako je to možné, milí priatelia? Písmo svedčí, že vzkriesený Pán kráča s nami, či už Ho my vidíme alebo nie, či už to chceme alebo nie, či už to pripúšťame alebo popierame. Jednoducho s nami ide. Je to tak, ako to vyznáva Ján Krstiteľ : Uprostred vás stojí Ten, koho vy nepoznáte.
Dôležité je, že On neprichádza najprv s nárokom, aby sme my boli s Ním. Nie! On prichádza so správou, že je už s nami. Akoby sme tu dnes počuli to známe vianočné Immanuel – S nami Boh. On vstupuje do nášho blúdenia a troskotania, do našich bied a trápení a načúva nám. Ježiš neprichádza, aby smutných pútnikov poučoval a karhal. Naopak! Pýta sa, čo ich ťaží. Povzbudzuje ich, aby sa pred Ním otvorili a rozpovedali Mu o svojej bolesti. A to je dôležité. Keď sa stretáva aj s nami, i nás sa najprv pýta : Čo je s tebou? Čo ťa trápi? Povedz mi to!
Bratia a sestry, každý správny Ježišov učeník začína najprv počúvaním. Nenalieha, nepokrikuje, ale najprv nastavuje ucho a je ochotný počúvať. Je smutné, že mnoho ľudí okolo nás nemá nikoho, kto by im naslúchal. Možnože sú vnútorne osamelí, ale ich najbližší tu nie sú pre nich. Niekedy ani nechcú byť.
Pán Ježiš je ich pravým opakom. Pýta sa, aby mohol niesť naše bremená. Vstupuje do otázok a tým aj do biedy smutných pútnikov. A ich otázky sú hlboké. Potrápili nejedného úprimne veriaceho človeka v každej generácii dejín : Ako mohol vyvolený Boží zahynúť na kríži? Prečo láska a pokora v tomto svete stále znova a znova troskotá? Prečo Boh, ktorý sľúbil, že príde a všetko napraví, akoby otáľal? Prečo mlčí a nezasahuje? Je snáď bezmocný? Alebo nie je vôbec?
A sme pri treťom bode našej kázne. Neznámy spolupútnik najprv všetko trpezlivo vypočul a potom sa konečne sám chopí slova. Nekarhá ich však ani im nerobí prednášku z dogmatiky. Nie! On im vykladá Písmo. Samozrejme že sa jedná o Starú zmluvu. Začína Mojžišom a pokračuje zákonom a prorokmi.
Ako asi vyzeral Ježišov výklad? Keď sa niekto dnes zoznamuje so Starou zmluvou a ešte o nej toho veľa nevie, všetko sa mu to zdá ako jedna veľká džungľa plná krutostí a svojvôle, nenávisti a vrážd. Ale to preto, že sa na ňu pozeráme zo zlého miesta. Keď sa nás však ujme Ježiš, presne tak ako aj tých emauzských pútnikov, zrazu veci začínajú mať systém a štruktúru. Vtedy pochopíme, o čom Stará zmluva je, čo je v nej to hlavné, podstatné. Je to výhľad k tomu, ktorý má prísť. K tomu, v ktorom k nám Boh zostúpi. Stará zmluva však nehovorí iba o tom, že Mesiáš príde, ale že aj ponesie všetku našu biedu a hriech.
Ten tajomný spolupútnik hovorí : Akí ste len nechápaví! To je vám tak ťažko veriť všetkému, čo hovorili proroci? Či to nemal Mesiáš všetko pretrpieť, a tak vojsť do svojej slávy? A počnúc od Mojžiša a od všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho vzťahovalo vo všetkých Písmach.
Drahí priatelia, Písmo sväté je dnes i pre nás ukazovateľom cesty. Cesty vedúcej do zeme zasľúbenej, do večnej otčiny v nebesiach. Ten, kto si vytvára svoje vlastné cestičky a skratky, skončí v slepej uličke a zahynie svojou vlastnou vinou.
My sa však nebojme! Len sa neobráťme chrbtom k tomu, ktorý sám je tým Slovom. On ani nás neopustí, ale nakŕmi chlebom, ktorý dodnes hovorí o moci Jeho obeti. A potom sa i my budeme môcť s radosťou vrátiť do Jeruzalema, do Božieho pokoja, ktorý prevyšuje každý ľudský rozum. Kiežby tento Boží pokoj nás i počas týchto sviatkov, ale aj po nich, ba až do konca nášho života deň čo deň napĺňal! Amen.
Ty vieš, Pane, že sa aj my v temných chvíľach života zatúlame z Jeruzalema do Emaus. Ďakujeme Ti, že aj vtedy s nami kráčaš, i keď spočiatku možno nepozorovane. Predsa však stále nanovo nám posolstvom Písma otváraš oči pre svoju veľkú milosť. Pridržuj nás svojim Duchom na svojej ceste. Amen.
Použité materiály : Jan Heller – Stezka ve skalách
