Medzinárodný deň Rómov v Dobšinej
Written by radovan on apr 18, 2017 in - No Comments
Príhovor pri príležitosti Večera rómskej kultúry (Medzinárodný deň Rómov) – 12. 4. 2017 – Ev. kostol Dobšiná
Milí priatelia!
Osobne sa veľmi teším tomu, že sme sa tu dnes zišli, aby sme si pripomenuli Medzinárodný deň Rómov, ktorý každoročne pripadá na 8. apríla. Priznám sa, na pôde nášho Cirkevného zboru sme takéto podujatie doposiaľ neorganizovali. A to viac ma teší, že v spolupráci s miestnym Komunitným centrom, kde tento nápad vznikol predovšetkým, sme sa do tohto projektu pustili. Je to zatiaľ len taká prvá lastovička. Ináč povedané : skúšame, akú to bude mať medzi ľuďmi odozvu. V každom prípade mám za to, že je dôležité organizovať podujatia takéhoto typu zvlášť v dobe, keď i v našej spoločnosti sa udomácnili pojmy ako xenofóbia (strach z iného, cudzieho), rasová neznášanlivosť, extrémizmus rôzneho druhu a podobné nešváry, ktoré v našej nie tak dávnej histórii napáchali veľa zla.
Je treba povedať, že spolunažívanie medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva v rámci spoločnosti nikdy nebolo celkom ideálne. Bolo tomu tak v dávnej minulosti, nie je tomu inak ani dnes. Ako kresťania veríme, že príčinou všetkých nezhôd, netolerancie, či nerešpektovania sa, je hriech. Hriech totiž vedie človeka k egoizmu. K tomu, aby myslel len na seba, na svoje dobro, či nanajvýš na dobro svojej komunity. Hriech vedie človeka k tomu, aby samého seba videl ako toho, ktorý je lepší než tí druhí. Aby ostatnými opovrhoval, nevážil si ich a nectil si ich ako ľudí. Pritom v Písme svätom čítame, že všetci sme rovnako stvorení na Boží obraz. Nikto preto nemá právo o sebe povedať, že na mne je ten Boží obraz zreteľnejší viac než na tom druhom. Nie! Všetci sme ľudia! Všetci máme v Božích očiach rovnakú hodnotu. A že sme v Božích očiach všetci rovnako cenní, o tom svedčia aj blížiace sa sviatky Veľkej noci. Syn Boží, Pán Ježiš Kristus za všetkých rovnako, za Rómov i Nerómov položil svoj život. On nepoložil svoj život viac za jedných ako za druhých. Nie! Spravil tak rovnakým dielom za všetkých. Keď nás teda ani Boh sám nerozdeľuje, ale vníma nás všetkých ako svoje deti, akým právom sa medzi sebou delíme my, ktorí máme spoločného Otca v nebi a navzájom sme si bratmi a sestrami?
Áno, priatelia, ja viem. Takto pekne sa to všetko dá vyjadriť teologicky. Čo je napokon aj pravda. Ale po tej praktickej stránke si asi všetci myslíme svoje a vieme ako to funguje. Pravda je taká, že to ani zďaleka nie je optimálne. Od dokonalosti to má na míle ďaleko. Ale o tom tu teraz rozprávať nechcem. Skôr chcem poukázať na to, aké dobré rady nám dáva Písmo sväté v spojitosti s ľudským spolunažívaním. Konkrétne sa chcem dotknúť dvoch princípov, ktoré nám po sebe zanechal apoštol Pavol, najväčší misionár kresťanskej cirkvi v dejinách.
Prvý princíp hovorí : Jedni druhých bremená znášajte, a tak naplníte zákon Kristov (G 6, 2). Je to princíp, ktorý nás všetkých nabáda k vzájomnej ohľaduplnosti, znášanlivosti a ochote k praktickej pomoci. Je to princíp, ktorý jednoznačne vychádza z lásky k druhému človeku. Ide v ňom o to, že každý z nás má nejaké svoje životné bremená, či kríže, ktoré si musí niesť. Dôležité však je, aby sme si všímali životné potreby či núdzu jedni druhých a boli ochotní pomôcť v rámci svojich možností. Kde je aspoň takáto ochota medzi ľuďmi vo všeobecnosti, dá sa už hovoriť o úspechu. Pravda je však taká, že neraz i tá chýba. Namiesto ochoty tak neraz nastupujú skôr kadejaké výhovorky, ako sa čo nedá. Jednoducho : Nehľadáme prostriedky a cesty k tomu, ako sa niečo dá, ale skôr ako sa to nedá. Potom sa ako spoločnosť len ťažko môžeme posunúť ďalej.
Jedni druhých bremená znášajte, a tak naplníte zákon Kristov. Áno, priatelia, niekedy sa ako ľudia my sami, jedni pre druhých môžeme stať bremenami, záťažou. Žiaľ, i to sa stáva. Jediné východisko je znášať sa medzi sebou navzájom. Iba tak sa dá nejako rozumne existovať. Iba tak ako ľudia s rôznymi kultúrami, či zvykmi môžeme prežiť. Iba tak môžeme naplniť zákon Kristov, teda zákon lásky : Milovať budeš Boha a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Mimochodom : A kto je môj blížny? Ten, komu môžem preukázať pomoc, službu a lásku. To znamená : každý!
Ten druhý apoštolov princíp hovorí : … v pokore iných pokladajte za hodnotnejších než seba … (F 2, 3). Toto, milí priatelia, nie je nič iné ako princíp namierený proti našej pýche. Teológia učí, že vôbec prvý hriech, ktorý sa v dejinách objavil, bola práve pýcha. Namyslenosť na seba, zaťaženosť na svoju osobu, na svoje postavenie, svoj pôvod, svoje vzdelanie, svoj majetok, svoj vplyv, svoju kariéru, a tak by sme mohli pokračovať. Pýcha spôsobuje veľké delenie medzi ľuďmi. Pýcha spôsobuje i to, že človek sa v podstate hrá na lepšieho, než v skutočnosti je. A preto nás apoštol radšej pozýva k pokore. Veď aj na inom mieste v Písme svätom čítame, že „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.“ Pokladať iného za hodnotnejšieho než seba znamená v podstate jedno : vedieť zaprieť seba samého. Vedieť sa ponížiť. Dnes je niečo také pokladané skôr za prejav slabosti a malosti. No práve takýto postoj v sebe skrýva odmenu od samotného Boha. Pán Ježiš nás učí : Kto sa povyšuje, bude ponížený. A kto sa ponižuje, bude povýšený. On nám tento princíp nezanechal iba ako peknú teóriu, ale v plnosti ho sám na sebe zrealizoval. Ponížil sa až tak, že sa kvôli nám nechal pribiť na kríž. Zaprel seba samého a vydal sa nám celý do rúk. To všetko preto, aby nám dokázal, ako veľmi nás miluje, ako veľmi Mu na nás záleží, ako veľmi o nás stojí.. To všetko preto, že v jeho očiach máme takú vysokú cenu. Milí priatelia, keby sme sa vedeli vo vzťahu k druhému človeku aspoň trošku jedni pre druhých obetovať, po vzore nášho Pána, na tomto svete by sa nám všetkým žilo omnoho lepšie.
Keď teda túžiš len po povýšení v tomto svete, neočakávaj povýšenie pred Bohom. Keď sa však vieš v tomto svete ponížiť, keď si dokážeš uctiť aj druhých ľudí, keď ich pokladáš za hodnejších než seba, potom ťa čaká povýšenie od samotného Boha. Je len na nás po akom povýšení my sami túžime. Či nám stačí len to svetské alebo viac túžime po tom nebeskom.
Jedni druhých bremená znášajte, a tak naplníte zákon Kristov. V pokore iných pokladajte za hodnotnejších než seba. Milí priatelia, dve krátke vety. No koľko múdrosti pre riešenie problematiky ľudského spolunažívania sa v nich skrýva?! Kiežby sme si i tu v Dobšinej tieto dva apoštolove princípy vzali k srdcu a riadili sa nimi! Potom, verím, i v našich rómsko – nerómskych vzťahoch by bolo menej napätia a viac solidarity. Menej nevraživosti a viac rešpektovania sa. Menej urážok a viac tolerancie a ochoty vzájomne si vychádzať v ústrety. Amen.
