2. po Veľkej noci – Byť ovečkou nie je urážka
Written by radovan on apr 25, 2017 in - No Comments
2. po Veľkej noci – 30. 4. 2017
„Byť ovečkou nie je urážka“
Bratia a sestry : Pokoj vám!
Ján 10, 11 – 16.27 – 29
11 Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoj život za ovce. 12 Nájomník a ten, kto nie je pastier a ovce nie sú jeho, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká. A vlk ich chytá a rozháňa. 13 Veď on je len nájomník a nezáleží mu na ovciach. 14 Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa. 15 Ako mňa pozná Otec, aj ja poznám Otca a svoj život dávam za ovce. 16 Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť. Budú počúvať môj hlas a bude jedno stádo a jeden pastier. 27 Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú. 28 Ja im dávam večný život a nezahynú naveky, nik mi ich nevytrhne z ruky. 29 Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší než všetci, a nikto ich nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Keď vás niekto pokladá za ovcu, ktorú vnímame skôr ako hlúpejšie než bystré zviera, nie je to práve príjemné. Evanjelium dnešnej 2. nedele po Veľkej noci nám pritom Pána Ježiša predstavuje ako dobrého pastiera. Predpokladá sa teda, že my, ktorí Ho nasledujeme, ktorí v Neho veríme, sme „ovce“. Teda tvory, ktoré sú bez pastiera stratené, dezorientované, nesamostatné. A to sa nemusí hneď každému páčiť. Predtým však, než sa začneme pohoršovať, skúsme dať tomuto biblickému prirovnaniu vôbec šancu! Skúsme mu porozumieť a potom sa možno na celú vec budeme pozerať ináč! Veď pravda je taká, že Pán Ježiš by svojich nasledovníkov predsa nikdy nedegradoval, neponižoval ani nestrápňoval. Iróniu a sarkazmus v Jeho učení jednoducho nenájdeme. Pán Ježiš plne rešpektoval tú skutočnosť, že sme ako ľudia stvorení na Boží obraz, a takto k nám, ako ľuďom aj pristupoval – ako k Božím stvoreniam, ako k nositeľom Božieho obrazu. Teda s úctou a vážnosťou. Zdá sa teda, že keď o sebe Ježiš hovorí ako o pastierovi a o nás ako ovciach, nechce nás tým ani zosmiešniť, ani strápniť, ani ponížiť, ale ide Mu o niečo celkom iné.
Dnes vieme, že Pán Ježiš sa vo svojich rečiach snažil v maximálnej možnej miere využívať obrazy z každodenného života svojich učeníkov, nasledovníkov a poslucháčov. Bol to dobrý pedagóg, ktorý sa pomocou všeobecne známych obrazov, javov, symbolov a skutočností snažil svojich učeníkov naučiť dôležité fakty o Bohu a Jeho kráľovstve. Táto analógia (porovnávanie) je použitá azda v každom Ježišovom podobenstve. Zdá sa teda, že keď Ježiš o sebe hovorí ako o pastierovi a o nás ako ovečkách, chce tým nejakým spôsobom ozrejmiť vzťah, ktorý je medzi Ním a nami. Nie je to nič iné ako pekný opis pre cirkev. Cirkev ako priestor, kde ovečky nielenže počúvajú, ale aj poslúchajú hlas svojho pastiera. Cirkev ako priestor, kde ovečky rady idú za svojim pastierom. Pastier totiž má plnú dôveru svojich ovečiek. Ovečky vedia, že pastier je dobrý a chce pre nich len to najlepšie. Nuž a Pastier túto dôveru svojich ovečiek pritom nikdy nezneužíva ani nesklame. Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú.
Bratia a sestry, Ježišov hlas ako dobrého pastiera pritom nie je ako hlas veliteľa v armáde. On nevydáva svoj hlas preto, aby nám len rozkazoval. Nie! V podstate by sa dalo povedať, že od nás nechce nič. Naopak! On chce všetko pre nás. On nám dáva večný život. Jeho túžba po nás je tak veľká, že nás chce mať vo večnosti. Večnosť bez nás by totiž v Jeho očiach nebola dokonalá. Miluje nás tak, že nás od Jeho lásky nedokáže nikto a nič odlúčiť.
Nuž a práve tu nám môže pomôcť obraz, analógia, porovnanie pastiera a ovečky. Vzťah pastiera a jeho ovečiek nemožno nazvať nijako ináč ako osobný. Áno, objavujú sa aj nájomníci, ktorí svoju robotu s ovečkami robia len zo zištných dôvodov, kvôli kariére, kvôli postaveniu, platu, moci, či honoru, ktorý požívajú v cirkvi. Svoje ovečky však v skutočnosti nemilujú ani s nimi nemajú vzťah. Nezáleží im na nich ani na ich dobre. Milujú totiž len sami seba. Sú zaťažení na svoju vlastnú osobu a postavenie a záleží im len na svojom dobre. Ale toto, chvála Bohu, nie je príklad nášho Pána Ježiša. On je ten, kto sa pre dobro svojich ovečiek dokáže obetovať. Dokonca je ochotný priniesť aj tú najvyššiu obeť : 11 Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoj život za ovce.
Tento dobrý pastier pozná svoje ovečky. Pozná ich odlišnosti i zvláštnosti. Vie o ich obdarovaniach, pozná ich schopnosti. Navyše, pozná ich po mene. Pre niekoho iného, kto nie je zainteresovaný, všetky tie ovečky môžu vyzerať celkom rovnako. Ale nie pre dobrého pastiera. No nielen pastier pozná svoje ovečky. I ovečky poznajú a v spleti rôznych hlasov a zvukov tohto sveta vedia rozlíšiť a rozpoznať hlas svojho pastiera. Hlas Toho, ktorý sa o nich dobré stará. Hlas Toho, pri ktorom nemajú nedostatku a ktorý ich vodí na zelené pastvy, ako to vyznáva aj žalmista v známom 23. žalme.
To je vskutku zaujímavý postreh s tým hlasom pastiera, milí priatelia. Písmo sväté totiž predpovedá, že s blížiacim sa koncom sa bude na tomto svete čím ďalej tým viac objavovať množstvo charizmatických vodcov, ktorí budú zvádzať národy a vyhlasovať : Ja som váš záchranca, Spasiteľ. Ja som váš Kristus. Iba so mnou máte budúcnosť. Iba so mnou prežijete. Bezo mňa zahyniete. A mnohí im naletia. Dodnes na tomto základe funguje množstvo politikov, štátnikov, vodcov, Führerov a podobne. Charizma, silné sľuby v spojení so zastrašovaním vedia na ľudí značne zapôsobiť. Ľudia sa takýmto vodcom zväčša podvoľujú. Niektorí z presvedčenia, iní zo strachu, ďalší možno z vypočítavosti. Vidia v nich riešenie svojich dlhotrvajúcich problémov. Nuž a tí, ktorí sa podvoliť nechcú, sú postupne likvidovaní alebo aspoň odstraňovaní na perifériu, kde o nich nikto nevie. Čo je však smutné je to, že takéto „führerovské“ maniere už dorazili aj do cirkvi. A žiaľ, aj do tej našej. Treba rovno povedať, že takéto praktiky nemajú s dobrým pastierom nič spoločné. Sám Pán Ježiš sa od takýchto „pseudopastierov“ – akože pastierov – dištancuje a označuje ich len za nájomníkov, ktorým ide len o seba.
Dnes naozaj Pánu Bohu vďaka a chvála za to, že náš jediný dobrý pastier je celkom iný. Jeho hlas je plný pokoja, lásky a nehy. Nie je to hlas, ktorý zastrašuje, ktorý sa vyhráža a prekrúca fakty. Nie je to hlas, ktorý z pravdy robí klam a klamstvo prehlasuje za pravdu. Nie je to hlas, ktorý manipuluje a vedie celé stádo do záhuby. Nie je to hlas dravého vlka v ovčom (biskupskom, seniorskom, farárskom) rúchu.
Hlas dobrého pastiera hovorí : Ja im dávam večný život a nezahynú naveky, nik mi ich nevytrhne z ruky. Drahí bratia, milé sestry, dobrého pastiera i dnes môžeme poznať po ovocí jeho života. Tak ako dobrý strom rodí dobré ovocie, tak aj dobrý pastier. Nuž a tak ako zlý strom nemôže prinášať dobré ovocie, tak aj zlý pastier nemôže svojim ovečkám sľúbiť večný život a ochranu. Je to totiž iba nájomníkom, ktorý myslí len na seba a svoje dobro. Na stáde mu však nezáleží. Dobrý pastier sa, na druhej strane, sa však pre svoje ovečky obetuje. Keď treba, vie sa kvôli nim vzdať aj vlastného života. Nastavuje za nich krk, drží ich pevne vo svoje láske, takže nik Mu ich nevytrhne z ruky.
Áno, bratia a sestry, viem! Dnes, v 21. storočí nie sme žiadne hlúpe ovce, ktorým niekto musí neustále vysvetľovať, že 1 + 1 = 2. Pravda je taká, že o toto v dnešnom príbehu o dobrom Pastierovi a ovečkách ani nejde. Nejde o to, že nemáme mať vlastný názor na vec alebo si ho nevieme urobiť, a tak potrebujeme pána farára, seniora, či celý Zbor biskupov, aby nám oni otvorili oči. Nie! Ide i niečo iné. I keď sme dnes dostatočne vzdelaní a poľahky sa vieme dostať k informáciám, predsa len potrebujeme niekoho, kto sa i v dnešnej modernej a technickej dobe dotýka nášho srdca a zasľubuje nám : Ja ťa skutočne poznám a milujem. Som to ja, kto sa o teba dokáže a chce dokonale postarať. Som to ja, kto pri tebe stojí a bude stáť. Som to ja, pri kom môžeš zložiť ťarchu svojich hriechov a vín. Som to ja, pri kom môžeš započuť slová odpustenia. Som to ja, kto za teba obetoval svoj život. Som to ja, kto ťa povoláva do spoločenstva s inými ovečkami. A napokon, opäť som to ja, kto ťa povoláva a vedie do života večného.
Milí priatelia, evanjelium dnešnej nedele nám práve túto skutočnosť sprostredkúva. Prirovnaniu o ovečkách a dobrom pastierovi nejde teda o to, že máme zahodiť kritické myslenie a všetko, čo sa viery týka, prijímať nekriticky. Nejde v ňom o našu degradáciu ako nesvojprávnych ľudských bytostí. Naopak! Ide o ponuku čistého a úprimného vzťahu z Božej strany. Vzťahu, ktorý je založený na Božej láske a rešpektovaní ľudského rozhodnutia. Veď pastier napokon nikoho nenúti, aby bol v jeho stáde. On iba ponúka túto možnosť. Možnosť byť tu pre nás ako sprievodca životom v tejto časnosti, aby nás raz doviedol aj k dobrým pastvinám vo večnosti.
Bratia a sestry, som rád, že môžem byť Božou ovečkou. Som rád, že mám takého dobrého pastiera. A čo ty? Amen.
