Nedeľa po Vstúpení – byť prameňom živej vody
Written by radovan on máj 26, 2017 in - No Comments
Po Vstúpení – 28. 5. 2017
„byť prameňom živej vody“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Ján 7, 37 – 39
37 Posledný veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije ten, 38 kto verí vo mňa. Ako hovorí Písmo: Prúdy živej vody budú tiecť z jeho vnútra. 39 To povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo v neho uveria. Duch totiž ešte nebol, lebo Ježiš ešte nebol oslávený.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Jeden farár o dnešnej nedeli povedal toto : „Je to ťažká nedeľa. Po svojom vstúpení na nebo tu totiž Ježiš už nie je. Nuž a Duch Svätý tu pred jeho zoslaním ešte nie je.“ Áno, kresťanská cirkev sa spolu s Ježišovými učeníkmi nachádza v akomsi „medzistave“. Nachádzame sa v očakávaní toho, čo nám Ježiš zasľúbil. V očakávaní daru Svätého Ducha.
V dnešnom evanjeliu sme smeli počuť Ježišovu zvláštnu výpoveď o tom, že z kresťanov budú tiecť prúdy živej vody. Čo nám týmito slovami chce Pán Ježiš asi povedať? Nie je to nič iné ako symbolická reč o práve spomínanom Duchu Svätom. Ináč povedané : tí, ktorí veria v Ježiša a nechajú sa pokrstiť sa stanú „nositeľmi Ducha“ alebo tiež prameňmi, z ktorých Duch Svätý vyviera ako voda. Slovo „krst“ totiž znamená : niečím celkom nasiaknuť, alebo tiež : niečím sa nechať naplniť. Pri krste je to ako keď namočíte špongiu do vody. Keď ju z nej následne vytiahnete, zo všetkých jej pórov vyteká voda.
A tak je to aj s nami. Keď sme v krste svätom do svojho života prijali Ducha Svätého a keď sme sa neskôr v tomto rozhodnutí a prijatí utvrdili pri konfirmácii, potom sme i my takpovediac nasiakli Duchom Svätým. Nechali sme sa Ním naplniť, presne ako tá špongia vo vode. Keď sa táto udalosť pri nás odohrala, potom zo seba môžeme pre svoje okolie i my vydávať a šíriť Božieho Svätého Ducha. Snáď by som si na tomto mieste pomohol ešte jedným prirovnaním : Keď je dievčatko iba malé, jeho mamka ho musí kojiť. Ale keď sa z dievčaťa stane dospelá žena, ktorá má vlastné deti, ona sama ich už môže kojiť. Nuž a presne o to, len v duchovnej oblasti, ide aj pri nás. Kým sme malí, a to nielen iba vekom, ale aj čo sa veľkosti našej viery týka, vtedy akoby sme prijímali duchovný pokrm a nápoj iba pre vlastné posilnenie a vzrast. Keď však dospejeme, a to opäť nielen iba vekom, ale aj duchovne, potom sa my sami môžeme a máme stať prameňom duchovného nasýtenia pre iných, prameňom živej vody, prameňom Ducha Svätého.
Na tomto mieste sa možno niekto opýta : A ako sa v nás vlastne pôsobenie Ducha Svätého prejavuje? Čo to vlastne znamená byť prameňom živej vody, prameňom Ducha Svätého? Predovšetkým si je treba uvedomiť, že Duch Svätý vždy a za každých okolností poukazuje a vedie k Ježišovi Kristovi. To teda určuje aj moje poslanie ako nositeľa Ducha Božieho, resp. ako prameň živej vody – zvestovať o Ježišovi, hovoriť a učiť o Ňom, pozývať k Nemu ostatných a povzbudzovať ich k tomu, aby Mu zverili svoj život.
Okrem toho, Duch Svätý je rovnako tak zdrojom vnútornej radosti. Duch Svätý daruje čistú, pravú a nefalšovanú radosť. Radosť by mala byť jedným z charakteristických prejavov kresťana. Nie je nič smutnejšie a trápnejšie ako pohľad na skleslého, skľúčeného, smutného a nešťastného kresťana. Áno, ja viem, nie vždy v živote možno máme dôvod na radosť. Nie vždy sa nám chce tešiť. Nie vždy máme chuť smiať sa. No predsa jeden dôvod je tu vždy : Boh ma miluje. Boh ma prijal. Nehnevá sa na mňa. Chce ma mať jedného dňa pri sebe. Nuž a zatiaľ mi sľubuje, že ma neopustí, ale bude so mnou verne počas každého dňa môjho života. Drahí priatelia, či azda toto nie sú dostatočné dôvody na radosť?
Je smutné, že práve my kresťania práve na túto skutočnosť zabúdame a niekedy sa viac podobáme na kôpky nešťastia, ktoré treba poľutovať než na pramene Božieho Ducha a radosti. Ako takýmto spôsobom môžeme dnes niekoho osloviť? Dovoľme preto Božiemu Duchu, aby nás naplnil radosťou! Kiežby sa radosť stala naším životným štýlom!
Pravda totiž je, že človek túži po radosti. My sa chceme tešiť. Dôkazom toho je, že človek si vymyslel a aj vymýšľa množstvo spôsobov na to, aby sa tešil. Jedným z nich je alkohol, ďalším sú zas drogy či neviazaný štýl života. Všetko to však povznáša náladu človeka len na chvíľku. Všetko to v človeku vyvoláva iba chvíľkovú radosť, ktorá však v sebe nemá pevný základ. Je to svojim spôsobom radosť falošná. Keď totiž človek vytriezvie, je opäť tam kde bol a cíti sa možno ešte horšie ako predtým.
Bratia a sestry, na tomto mieste si dovolím povedať, že i v tomto smere nádherne vidno, ako sa satan pri človeku veľmi snaží. Satan je ohromný majster v napodobňovaní, imitácii Boha. Preto aj náš reformátor, keď hovorí o diablovi, hovorí o ňom ako o Božej opici. Satan sám síce nevymyslí nič originálne, ale vo všetkom sa necháva inšpirovať Bohom. Pritom to dobré, čo Boh vymyslel, on prekrúti, zdeformuje a pokazí. Radosť, ktorú človeku prináša, či už prostredníctvom alkoholu, drog alebo neviazaného spôsobu života, je len „akože – radosť“. Vyzerá tak, ale nie je ňou. V tomto je jeho majstrovstvo, že dokáže človeka podviesť. Ponúkne človeku nepodarok, no vyhlási ho za „top produkt“. A mnohí mu na to skočia. Na druhej strane radosť, ktorú človeku dáva Duch Boží, tá nie je založená na chémii, na otupení zmyslov, resp. ich prílišnom nabudení. Je to racionálne neopísateľný stav vnútorného pokoja, vnútornej vyrovnanosti a rovnováhy. Je to stav naplnenosti Duchom Svätým. Je to niečo čisté, nefalšované, úprimné a božské, pretože to aj od Boha pochádza.
Duch svätý je rovnako tak zdrojom pokoja. Keď sa v Biblii hovorí o pokoji, nemyslí sa tým na dovolenku pri mori. Tu nejde o pobyt na horskej chate. Nemyslí sa tým na to, že netreba ísť do práce, pretože sme si zobrali voľno. Áno, určite aj toto sú príjemné spôsoby prežívania pokoja. Opäť však, pokoj, ktorý nám ponúka Boh, je niečo celkom iné. Je to niečo omnoho vyššie. Je to niečo, čo prevyšuje „každý ľudský rozum“. Je to stav duše, stav mysle. Je to ten „šalom“, ktorý predstavuje harmóniu človeka a Boha, harmóniu človeka s druhým človekom, harmóniu (súlad) človeka s prírodou. Je to pokoj založený na tej skutočnosti, že môj vzťah s Bohom je v poriadku. Som s Pánom Bohom vysporiadaný a zmierený. Nehnevám sa na Neho, nepochybujem o Jeho láske ku mne. Viem, že všetky Jeho úmysly so mnou sú : dať mi budúcnosť a nádej. Viem, že som Ním milovaný a nesený životom. Viem, že On pre mňa má pripravenú skvelú budúcnosť, a preto som pokojný. Nestresujem, nepanikárim. Viem aj to, že On, pokiaľ ma do niečoho povolal, dá mi aj dostatok síl a múdrosti, aby som to zvládol. A preto sú moja myseľ a srdce plné pokoja a rozvahy. Nie je to výsledok toho, že si stále dookola sám pre seba hovorím a vsugerujem : Som pokojný, som pokojný, som pokojný … Nie! Je to opäť výsledok pôsobenia Božieho svätého Ducha, ktorý ma v tejto pravde posilňuje a uisťuje. Je to opäť výsledok niečoho, čo sa nedá ľudským rozumom vysvetliť.
Čo to znamená byť prameňom živej vody, prameňom Ducha Svätého? Zatiaľ sme si povedali, že byť prameňom Božieho svätého Ducha je byť prameňom radosti a pokoja. Ale pri týchto dvoch fenoménoch sa pôsobenie Ducha ani zďaleka nekončí. Pokojne tu môže byť reč o aj o láske, či odpustení. Pokojne tu môže byť reč o pokání, o odhaľovaní našich hriechov, o ľútosti, o vyznávaní hriechov. No najlepšie asi bude, keď si pri hľadaní odpovede na otázku : Čo to znamená byť prameňom živej vody, prameňom Božieho Ducha? – pomôžeme samotným Písmom svätým. Keď apoštol Pavol hovorí o Duchu Svätom, presnejšie – o jeho ovocí (pôsobení), potom v liste Galatským píše toto : ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, 23 miernosť, sebaovládanie. Proti takýmto veciam nie je zákon. 24 Tí, čo patria Ježišovi Kristovi, ukrižovali svoje telo s vášňami a žiadosťami. 25 Ak žijeme Duchom, podľa Ducha aj konajme! (G 5, 22 – 25).
Milé sestry a bratia! Posledná vec, ktorú chcem zdôrazniť sa skrýva priamo v našom kázňovom texte : Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije ten, 38 kto verí vo mňa. Ako hovorí Písmo: Prúdy živej vody budú tiecť z jeho vnútra. 39 To povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo v neho uveria. Človek nikdy nemôže byť prameňom živej vody, prameňom Svätého Ducha sám zo seba. Pokiaľ my máme byť prameňmi, potom my sami musíme byť napojení na Ten prameň s veľkým „P“ a zdroj s veľkým „Z“. Nuž a tým nie je nikto iný ako Pán Ježiš. A preto, prichádzajme k Ježišovi! Pocíťme v sebe najprv a predovšetkým tú duchovnú vyprahnutosť! Uvedomme si svoj najprv predovšetkým svoj vlastný duchovný smäd a to, ako veľmi Krista potrebujeme! A potom z Neho následne čerpajme ako z nevyčerpateľného zdroja, ktorý je tu pre nás všetkých až do konca vekov! Amen.
