Svätá Trojica – o Božej všemohúcnosti
Written by radovan on jún 07, 2017 in - No Comments
Svätá Trojica – 11. 6. 2017
„… o Božej všemohúcnosti …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa Ježiša Krista! Amen.
Jób 42, 1 – 2
1 Vtedy Jób odvetil Hospodinovi: 2 Uznávam, že Ty všetko môžeš, a nijaký Tvoj zámer nemožno prekaziť.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Božia všemohúcnosť, to je stará dogma, ktorú uznávajú tak Židia ako aj kresťania a moslimovia. Pravda je však taká, že dnes sa stále viac a viac spochybňuje, a to aj medzi veriacimi ľuďmi. Nezriedka sa dnes dá počuť : Keby bol Boh, určite by sa nemohol pozerať na to, čo sa vo svete deje. To znamená, že asi nie je. Alebo tiež : Boh možno aj je, ale určite nie je všemohúci.
Čo nám teda o Božej všemohúcnosti hovorí Písmo? Vôbec prvá zmienka, ktorá sa v Biblii v súvislosti s Božou všemohúcnosťou objavuje, sa nachádza v knihe Genezis (17, 1), kde Hospodin hovorí Abrahámovi : Ja som El-Šaddaj – čo v preklade znamená : Ja som Boh všemohúci … Ďalšie zmienky o Božej všemohúcnosti sú v Starej zmluve viac menej rozptýlené. No môžeme ich nájsť aj v Novej zmluve, najmä v poslednej biblickej knihe Zjavenie, kde je potrebné čitateľov predovšetkým uistiť o tom, že Pán Boh stačí na zlo, ktoré sa okolo nás šíri.
Problém je len v jednej veci, milí priatelia. Preklad „všemohúci“ je nepresný. Grécky preklad Starej zmluvy (Septuaginta) ako aj Nová zmluva, ktorej pôvodný jazyk je gréčtina používa na označenie Božej všemohúcnosti slovo „Pantokrator“ – Vševládca (Ten, ktorý nad všetkým vládne). A tak je to aj správne. Pôvodne teda nešlo o Boha, ktorý všetko môže alebo zmôže, ale o Boha, ktorý nad všetkým vládne. To znamená : Zvládne a poradí si aj s tými, ktorí sa Mu postavia v tom poslednom boji na konci vekov. Problém v zásade nastal až pri preklade Biblie do latinčiny (Vulgata), kde sa na označenie Božej všemohúcnosti používa slovo „omnipotens“ – všemohúci. Tak sa z Boha, ktorý nad všetkým vládne urobil Boh, ktorý si môže všetko dovoliť. Nuž a to sa neskôr ukázalo ako veľmi osudné a zavádzajúce. Teda ešte raz: Pôvodne sa jednalo o Boha, pri ktorom sa nemusíme o nič báť, pretože ako Pantokrator (Vševládca) má všetko a natrvalo pevne vo svojich rukách. Nepresným prekladom sa však zo Vševládcu stal akýsi nebeský Svojvoľník, ktorý si môže robiť čo chce a môže si všetko dovoliť.
Tento rozdiel je veľmi pekne viditeľný práve na dnešnom prečítanom kázňovom texte : 1 Vtedy Jób odvetil Hospodinovi: 2 Uznávam, že Ty všetko môžeš, a nijaký Tvoj zámer nemožno prekaziť. Jób na tomto mieste vyznáva Hospodinovu zvrchovanosť. Hospodin stačí na všetko. V zápase o dobré veci nikto proti Nemu nedokáže presadiť svoje plány. Práve naopak! Všetky plány a ciele tohto posledného (eschatologického) zápasu sú pevne v Božích rukách a nevymknú sa Mu z nich.
Bratia a sestry, dalo by sa to povedať aj zrozumiteľnejšie : Aj tam, kde ľudské možnosti končia a človek sám už nič nezmôže, Božie možnosti nekončia. Aj smrť a život sú pod Božím panovaním. Ani smrťou sa teda Božie možnosti nekončia.
Vráťme sa však v tejto chvíli k úvodnej otázke : Môže Boh všetko, a preto za všetko nesie aj zodpovednosť? Už starí teológovia v stredoveku sa s touto myšlienkou nebezpečne zahrávali. Napríklad : Ak je Boh všemohúci, môže urobiť taký veľký kameň, že by ho sám neuniesol? Alebo, a to je vskutku diabolská myšlienka – Mohol by Boh spáchať samovraždu? Človek nemusí mať vysokú školu, aby spozoroval, že sú to absurdné otázky pochádzajúce od toho zlého. Ich cieľom je Boha zdiskreditovať a strápniť a v ľudských hlavách narobiť zmätok. V každom prípade odpoveď je asi takáto : Boh môže všetko, čo chce. Ale On chce iba dobré. On môže vytvoriť dobro aj z toho, čo sa nám zdá ako zlé. Napríklad : potupnú smrť svojho Syna, tú najstrašnejšiu udalosť ľudských dejín, obracia pre nás, hriešnikov a vinníkov, na dobré. Celú tú hroznú udalosť mení dokonca na našu spásu. To je azda najlepší príklad.
Milí priatelia, toto môže byť pre niekoho veľmi stručné vysvetlenie. Skúsme si to v tejto chvíli rozviesť trocha viac! Pravda je taká, že Božie možnosti nemožno skúmať nezávisle na Božej vôli. Nuž a o tej vieme, že je dobrá. Božie možnosti a Božia vôľa sú v zásade totožné. Ináč povedané : Boh môže všetko, čo chce. Pokiaľ je však Božia vôľa dobrá, potom Boh nemôže chcieť zlo. A keď ho nechce, tak ho ani nerobí. Čo teda vlastne Boh chce? Chce lásku. Láska však ide ruka v ruke so slobodou. Preto Pán Boh dáva svojmu stvoreniu slobodu. Možno väčšiu mieru slobody, než je nám vôbec pohodlné. Sloboda v sebe totiž obsahuje aj jednu možnosť. A síce : povedať nie. A to sme sa my ľudia veľmi rýchlo a výborne naučili.
Niekto sa možno opýta : Pokiaľ Boh vedel, že mnohí ľudia túto Bohom im danú slobodu zneužijú a postavia sa proti Bohu, povedia Mu „nie“, prečo to dopustil? Preto, lebo láska sa nedá vynútiť. Čo by to bolo za lásku, ktorý by neumožnila povedať aj „nie“? Pán Boh nás nikdy nechcel vytvoriť ako bábky na šnúrke, a preto nám daroval aj slobodu. Veď ináč by nemohlo platiť, že sme boli stvorení na Boží obraz. Platilo by niečo iné, a síce to, že sme boli všetci stvorení a naprogramovaní s tým, aby sme Boha poslúchali a milovali, teda bez slobody rozhodovania, bez slobody vybrať si aj inú možnosť.
Prečo to teda Boh dopustil? Pretože od počiatku vedel, že je dostatočne mocný na to, aby všetko zlé obrátil na dobré. Ľudia teda celkom neoprávnene, nespravodlivo a omylom robia Boha zodpovedným za to, čo si spôsobili sami. To, ako vyzerá zem a medziľudské vzťahy, za to nemôže Boh. Túto zem, tento svet sme takto „doriadili“, zhumpľovali my sami. Smutné je, že o tomto mnohí nechcú počuť. A preto ako ľudia radi hľadáme vinníka. Toho, kto za všetko môže. A Pán Boh je v tomto smere dobrý kandidát. On človeku zakaždým príde veľmi dobre „do rany“.
Teda ešte raz : Prečo nám Boh dal slobodu, keď nepochybne vedel, že bude zneužitá, resp. využitá nesprávne? Pretože chcel lásku a láska nie je bez slobody. Sloboda je prvý dar lásky. Nemôžem predsa milovať niekoho, koho som zviazal, spútal, či uväznil. Resp. nedal mu možnosť rozhodnúť sa a vybrať si.
Nakoniec jedna závažná otázka : Keď už Boh dopustil, aby sme Jeho dobré dielo tak skazili, môže teraz ostať akoby vzdialený od toho všetkého, mimo celého tohto diania? Ináč povedané : Môže nás teraz nechať napospas nás samých? Snáď môže, ale nechce. A preto v Kristovi na seba berie všetko – bremeno slobody i bremeno hriechu a nesie ich až na kríž. Boh teda v tomto svete i naďalej pôsobí, ale „viditeľný“ je len v Kristovi a Jeho diele. Náznakom však môže a má byť viditeľný aj vo všetkých tých, ktorí sa ku Kristovi hlásia a deklarujú vieru v Neho.
Bratia a sestry, čo je teda teraz hlavnou úlohou nás, ktorí Krista Pána nasledujeme? Predovšetkým – svedčiť o Ňom. Byť Jeho dobrými svedkami ako by až v súdnom procese, ktorý celý svet vedie voči Bohu. V tomto procese je pritom hlavným bodom obžaloby fakt, že Boh môže za všetko zlé, pretože je všemohúci. Že je zlý a preto Ho treba zosadiť z trónu. Práve tu, milí priatelia, Pán Boh dnes potrebuje svedkov, ktorí svojim životom i slovom budú dokazovať, že všetko je to inak. Že Boh v Kristovi všetko vzal na seba. Práve tento fakt tí ostatní veľakrát nechcú vedieť ani počuť. Nerozumejú tomu a popierajú to.
Veci sa teda majú tak, milí priatelia, že my ľudia, sme slobodu danú nám od Boha využili tak, že sme – obrazne povedané – akoby uvoľnili lavínu. Všetko sa to začalo pri prvých ľuďoch v raji. Tá lavína hriechu a zla sa na nás teraz rúti. V podstate by nás dostihla a rozbila, pokiaľ by neprišiel niekto, kto sa jej postavil do cesty, kto ju zastavil vlastným telom a za cenu vlastného života. Tá lavína zla, hriechu a spravodlivého Božieho hnevu a trestu sa rozbila na Ňom. Pretože práve v Ňom, v Božom Synovi, bola zhromaždená všetka Božia láska, a tým aj súčasne všetka Božia moc – všetka Božia dobrotivá vševládnosť, či ak chcete, i keď trocha nepresne – všetka Božia všemohúcnosť.
Takto, milí priatelia, v Kristovi sa nám zjavuje podstata Božej všemohúcnosti. Božia všemohúcnosť spočíva v Jeho láske, ktorá sa pre nás ľudí obetuje i za cenu života. Božia všemohúcnosť je v tom, že On má moc tvoriť dobré aj zo zlého. Nám sa síce zlo a smrť zdajú ako nezvratné, ale Boh môže a aj chce všetko zlé v našom živote obrátiť na dobré. Na všetko v tomto svete, na všetky okolnosti aj nášho života sa však musíme učiť hľadieť akoby od konca, kde sa Boh definitívne presadí ako zvrchovaný Boh. Pokiaľ sme vo viere tento výhľad prijali, potom nás už od Kristovej lásky a Božieho večného milosrdenstva nič neodlúči. Trojjedinému Bohu chvála za to! Amen.
