6. po sv. Trojici – na slovíčko o vyvolení
Written by radovan on júl 19, 2017 in - No Comments
6. po sv. Trojici – 23. 7. 2017
„na slovíčko o vyvolení“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
5 Mojžišova 7, 6 – 12
6 Veď ty si svätý ľud Hospodina, svojho Boha. Hospodin, tvoj Boh, si ťa vyvolil, aby si bol jeho vlastným ľudom spomedzi všetkých národov, ktoré sú na povrchu zeme. 7 Hospodin si vás zamiloval a vyvolil nie preto, že by ste boli početnejší než ostatné národy; veď medzi všetkými národmi vás bolo najmenej. 8 Hospodin vás vyviedol mocnou rukou a vykúpil z domu otroctva, z ruky faraóna, egyptského kráľa, preto, že vás miloval a že zachováva svoju prísahu, ktorou sa zaviazal vašim otcom. 9 Vedz teda, že len Hospodin, tvoj Boh, je Boh, verný Boh, ktorý do tisíceho pokolenia zachováva zmluvu a priazeň tým, čo ho milujú a zachovávajú jeho prikázania. 10 Tomu, kto ho nenávidí, sa priamo odpláca, aby ho zničil. Nebude zhovievavý k tomu, kto ho nenávidí, ale hneď sa mu odplatí. 11 Preto zachovávaj prikázania, ustanovenia a právne predpisy, ktoré ti dnes prikazujem zachovávať. 12 Ak budete tieto právne predpisy počúvať, zachovávať a plniť, Hospodin, tvoj Boh, bude zachovávať zmluvu s tebou a preukazovať ti priazeň, ktorú pod prísahou sľúbil tvojim otcom.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Kto je veľký, toho berie každý vážne. Ten, kto je malý, býva neraz prehliadaný. Platí to v podstate všade – v reklame, v biznise, v politike i ekonomike. Snáď aj preto sa mnohí tak veľmi usilujú, aby dosiahli veľkosť. Aby boli uznávaní, slávni, vplyvní a mocní. Táto túžba je dnes akýmsi spoločným menovateľom tak jednotlivcov ako aj celých národov. Zdá sa, že zápas o veľkosť, vplyv a uznanie sa dnes naplno rozhorel v mnohých oblastiach života, ale aj sveta. No pravda je taká, že len málokedy je tento zápas vedený čestne a priateľsky. Omnoho častejšie je vedený s tým, aby spôsobil čo najviac utrpenia, resp. aby vyvolal medzi ľuďmi čo najviac zatrpknutosti a „nedobrej krvi“.
Funguje to potom tak, že ten, kto sa dnes presadí, a to neraz aj bez ohľadu na spôsoby, ten, kto je silnejší, na toho strane je aj právo. Taký má dnes pravdu. Taký určuje a ovplyvňuje chod mnohých vecí. A nič sa mu nestane. Kto je slabší, kto sa možno nevie alebo skôr nechce presadiť za každú cenu a akýmkoľvek spôsobom, ten je vnímaný ako neschopný, či nevýrazný a do toho si každý rád, takpovediac – kopne. Kto dnes kradne milióny, na toho je zákon prikrátky. Kto zabudne uhradiť niekoľko stoviek, hrozí mu exekúcia. Žiaľ, tak je to v tomto svete nastavené. V dnešnom prečítanom starozmluvnom kázňovom texte však vidíme, že i keď to možno takto zvrátene funguje v tomto svete, tak to určite nefunguje pri Bohu. A práve to je dôležité, ako sa na veci pozerá On, nie my! Pretože Jemu bude patriť posledné slovo. Jeho verdikt nad nami bude finálny a rozhodujúci.
O veľkosti na jednej strane a malosti na strane druhej pojednáva aj dnešný kázňový text. Sú to slová, ktoré nás učia hľadieť na tieto fenomény nie ľudským zrakom, ale z Božej perspektívy. Ak je tu teda reč o Božom vyvolenom národe, potom treba povedať, že Pán Boh si svoj ľud nevyvolil preto, žeby bol väčší než všetky ostatné národy. Naopak! „Veď medzi všetkými národmi vás bolo najmenej.“ Zdá sa, že Pánu Bohu v Jeho uvažovaní a kritériách nejde o počty a kvantitu, ale o niečo iné. Hospodin si svoj ľud vyvolil predovšetkým preto, lebo ho miloval.
Bratia a sestry, toto vyvolenie Bohom sa dodnes riadi touto zásadou. Ani nás si Boh nevyvolil za svojich synov či dcéry – za svoje deti preto, žeby sme boli lepší než ostatní. Vôbec nie! Vyvolil si nás preto, lebo nás miluje. Fakt je, že On miluje všetkých a všetci sú teoreticky Bohom vyvolení. No skutočnosť je taká, že nie každý o toto Božie vyvolenie vo svojom živote stojí. Kto o toto vyvolenie nestojí, ten ho potom prakticky aj stráca. Čo však chcem povedať je to, že pri Bohu neplatia ľudské merítka výkonu a veľkosti. Pri Bohu platí iba jedno merítko, a tým je láska. Láska ničím nezaslúžená a ničím nepodmienená.
Milí priatelia, toto vyvolenie pritom nenastalo len tak, pre parádu, ako sa povie. Hospodin si svoj ľud vyvolil nie preto, aby sa vyvyšoval nad ostatné národy. Práve toto sa totiž v národe izraelskom, žiaľ, reálne odohralo. A síce, že vo svojom vyvolení sa takpovediac izoloval od ostatného sveta a žil si tu len pre seba, pre svoje náboženstvo, pre svojho Boha. Nie však za týmto účelom sa odohralo vyvolenie. Hospodin si svoj ľud vyvolil preto, aby bol svätým. To znamená, aby sa neprispôsoboval módnym trendom, filozofiám a náukám okolitého sveta, ale ostal verný Hospodinu, Jeho zákonu, Jeho láske, Jeho slovu. Hospodin si svoj ľud vyvolil preto, aby práve svojou inakosťou pôsobil ako maják na pobreží, ktorý svojim svetlom všetkým ukazuje správny smer a pomáha sa zorientovať v členitom svetonázorovom teréne tohto sveta. Je fakt, že raz sa to Izraelu darilo realizovať viac, inokedy menej. No boli aj také časy, keď svetlo jeho majáku, obrazne povedané, zhaslo. Keď Izrael sám upadol do modlárstva, keď odpadol od viery v Hospodina, keď sa stal neverným a na celej čiare poprel svoje vyvolenie.
Drahí priatelia, v tomto dnes spočíva aj naše vyvolenie, ako Božích synov a dcér, ako Božích detí. Boh si aj nás vyvolil preto, aby sme boli Jeho svätým, oddeleným, nie však izolovaným ľudom. Povedané slovami Pána Ježiša, aby sme boli soľou zeme a svetlom sveta. Ináč povedané : Boh si i nás vyvolil preto, aby nás, naše presvedčenie, naše hodnoty, našu vieru a lásku v tomto svete bolo takpovediac vidieť a cítiť. Tak ako ani svetlo sa nedá prehliadnuť. Tak ako ani soľ v jedle nemožno necítiť. Sme teda povolaní k aktivite, k angažovanosti pre tento svet.
Zatiaľ sa teda zdá, bratia a sestry, že samotné vyvolenie nie je ani tak o istých väčších výhodách a privilégiách, ktoré jeden má a druhý nie. Byť vyvolený je práveže vecou absolútne nezaslúženou. Veď ani lásku si nemožno zaslúžiť. Možno ju len prijať a opätovať. Nuž a na základe povedaného vidíme aj to, že vyvolenie je úzko spojené predovšetkým s povinnosťou – byť svätým, byť iným. Nedať sa strhnúť prúdom sveta, ale ostať stáť na Božom základe, a to za každých okolností.
Náš dnešný prečítaný text nás však v otázke vyvolenia posúva ešte o krôčik ďalej.
Celá udalosť vyvolenia má ešte aj iný cieľ. A síce : viesť človeka k poznaniu Boha a Jeho kvalít. Čo sa teda z prečítaných slov o Bohu dozvedáme? Dozvedáme sa predovšetkým to, že je to Boh, ktorý človeka miluje. On miluje človeka celkom nezištne. Miluje, lebo chce. Miluje, lebo je Láska. Dozvedáme sa i to, že je to Boh, ktorý vyvádza človeka z akejkoľvek formy otroctva – duchovnej i politickej. To znamená : je to Boh, ktorý dáva slobodu. Je to rovnako tak Boh, ktorý zachováva prísahu. To jest : stojí za svojím slovom a nemení svoje názory, postoje ani rozhodnutia z dňa na deň. Je to Boh, ktorý je verný. To znamená : hodno Mu dôverovať, pretože On ani nezrádza ani nepodvádza človeka. Vedz teda, že len Hospodin, tvoj Boh, je Boh, verný Boh, ktorý do tisíceho pokolenia zachováva zmluvu a priazeň tým, čo ho milujú a zachovávajú jeho prikázania. Na druhej strane, je to súčasne aj Boh, ktorý je spravodlivý. Nedá si „skákať po hlave“. Treba Ho brať vážne. Tomu, kto ho nenávidí, sa priamo odpláca, aby ho zničil. Nebude zhovievavý k tomu, kto ho nenávidí, ale hneď sa mu odplatí.
Drahí priatelia, nakoniec, čo sa dnes môžeme z problematiky „vyvolenia“ naučiť, či dozvedieť o tom, ako by mali fungovať naše medziľudské vzťahy? Predovšetkým od Boha, ktorý je láska a miluje človeka, bez toho, aby si to zaslúžil, sa smieme učiť hľadieť na seba inak než doteraz. Vnímať sa a hľadieť na seba novým spôsobom. Nie ako na konkurentov, nie ako na potenciálnych protivníkov, ale ako na Božie milované stvorenia, ktoré sú pre svojho Stvoriteľa natoľko drahé a vzácne, že sú Ním milované.
Keď sa na to pozriem z Božej perspektívy, potom v tom, kto sa mi javil ako konkurent, spoznávam jedinečného človeka, ktorého dary, charizmy a obdarovania ma nemusia obmedzovať, ale naopak – môžu ma obohacovať. Bratia a sestry, keby sa takáto zmena perspektívy častejšie odohrávala nielen na úrovni jednotlivcov, ale aj národov a štátov, na tomto svete by bolo oveľa menej konfliktov a utrpenia.
Predsa však, priatelia, pri takýchto úvahách sa akosi na povrch derie otázka : Nie ja takéto uvažovanie naivné? Nebude za takýchto okolností naša láska zneužitá? Nebudem druhým ľuďom za hlupáka a na posmech? Áno, toto nebezpečenstvo tu je! Láska má totiž v tomto svete v každej dobe silných protivníkov. A sú nimi – nenávisť, závisť, pýcha, povýšenectvo, egoizmus, sebectvo, zatvrdilosť … Tak či onak : my kresťania sme povolaní k tomu, aby sme milovali – našich blížnych, ba dokonca našich nepriateľov. Z ľudských síl je to síce nemožné, ale kto vie, že je Bohom milovaný a chránený, v tom rastie aj sila a veľkosť na to, aby dokázal milovať ostatných.
Bratia a sestry, naše dnešné spoločné uvažovanie sme začali slovami o veľkosti a vyvolení. O tom, čo je veľké a kto je veľký v ľudskom nazeraní na jednej strane a koho si vyvoľuje Boh na strane druhej. Povedali sme si, že Božie vyvolenie sa deje len na základe lásky. Reč bola aj o tom, že toto vyvolenie nemá viesť človeka, či národ k namyslenosti, ale k svätosti a službe pre tento svet. V súvislosti s problematikou vyvolenia sme si tiež poukázali na Pána Boha a Jeho kvality : lásku, slobodu, vernosť, spravodlivosť. Nuž a nakoniec sme si poukázali na to, ako pozitívne téma vyvolenia môže a má ovplyvňovať naše medziľudské vzťahy.
Dnes chceme vzdávať Bohu chválu a česť za to, že i my smieme byť Jeho vyvoleným ľudom. Kiež nám Duch Boží pomáha k tomu, aby aj Hospodin pre nás až do konca ostal Bohom, ktorého sme si my vyvolili! Amen.
