13. po sv. Trojici – Čo je Božia vôľa a ako ju napĺňať
Written by radovan on sep 06, 2017 in - No Comments
13. po sv. Trojici – 10. 9. 2017
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista! Amen.
Marek 3, 31 – 35
31 Vtom prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. 32 Okolo neho sedelo množstvo ľudí. Oznámili mu: Vonku ťa hľadá tvoja matka a tvoji bratia. 33 On im odpovedal: Kto je moja matka a moji bratia? 34 Prešiel pohľadom po okolosediacich a povedal: Hľa, moja matka i moji bratia! 35 Lebo mojím bratom, sestrou a matkou je každý, kto plní Božiu vôľu!
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Človek, keď prvýkrát počuje tento evanjeliový príbeh, nadobudne dojem, že Pán Ježiš to trocha „prepískol“. Jeho reakcia na matku a súrodencov, ktorí Ho hľadajú, nám nepríde ako štandardná. Minimálne je dosť neúctivá. Zdá sa, že Ten, ktorý len pred nedávnom začal pôsobiť ako potulný učiteľ, sám nedodržiava minimálne 4. Božie prikázanie, ktoré pojednáva o úcte k rodičom.
No tak by sme to mohli vnímať iba pri povrchnom čítaní. Z iných evanjelií, v ktorých sa tento príbeh takisto objavuje, sa dozvedáme, že účelom hľadania Ježiša zo strany matky Márie a Jeho súrodencov nebolo to, aby načúvali Jeho slovám a učeniu, aby sa stali Jeho učeníkmi a nasledovali Ho. Celá rodinka prichádza za svojim synom a bratom, nakoľko sa im zdá, že sa asi pomiatol, keď učí také veci, ako učí. Keď hovorí to, čo hovorí. To znamená : chcú Ho takpovediac „stiahnuť z obehu“, aby im už nerobil viacej hanbu. Zatiaľ nepochopili, zatiaľ im nedošlo, kto to vlastne pod ich spoločnou strechou vyrastal. Preto aj Ježišova reakcia na počínanie svojej pozemskej rodiny je tvrdá a čitateľa môže celkom určite prekvapiť.
Toto všetko je dobré vedieť, milí priatelia, ale nie to je pointou dnešného kázania. To najpodstatnejšie sú slová, ktoré zaznievajú na samotnom konci : Lebo mojím bratom, sestrou a matkou je každý, kto plní Božiu vôľu!
Bratia a sestry, kto vlastne koná Božiu vôľu? Zrejme nám napadne človek, ktorý sa v živote riadi 10 Božími prikázaniami. Myslíme na ľudí, ktorí žijú príkladným morálnym životom. A to samozrejme nie je zlé. Ale v prečítanom texte sa nič nepíše o tom, žeby Pán Ježiš svoje slová prezentoval pred práve takýmito vysoko morálnymi poslucháčmi. Naopak, vieme iba to, že sa jedná o ľudí, ktorí sedia v kruhu okolo Ježiša a naslúchajú Jeho slovám. A tu sa dostávame ku koreňu toho, čo znamená konať Božiu vôľu. Konať Božiu voľu, to je predovšetkým byť pri Ježišovi, byť s Ježišom a počúvať Jeho zvesť, učenie, Jeho slová. Nuž a samozrejme s týmto Synom Božím následne aj milovať svojho blížneho a byť mu nápomocný, presne tak, ako sa o tom hovorí už v spomínaných 10 Božích prikázaniach a ako nás to učí aj samotný Pán Ježiš v prikázaní lásky k Bohu a k blížnemu.
Dovolím si, povedať, že vôľu Božiu koná ten, kto si v živote správne nastaví priority. Kto si správne určí, čo je dôležité a čo môže počkať. Čo odklad znesie a čo naopak odkladať nemožno. Veľmi pekne túto múdrosť a zásadu vidíme v známom evanjeliovom príbehu o dvoch sestrách – Márii a Marte. Dovoľte, aby som z neho zacitoval : 38 Ako išli ďalej, vošiel do jednej dediny, kde ho prijala do domu istá žena menom Marta. 39 Mala sestru, ktorá sa volala Mária. Tá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slová. 40 Marta však mala plné ruky práce s obsluhou. Zrazu zastala a povedala: Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, aby mi pomohla! 41 Pán jej však povedal: Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, 42 a potrebné je len jedno. Mária si vybrala dobrý podiel, ktorý sa jej neodníme (Lk 10, 38 – 42).
Mária naslúcha Ježišovi, Marta je zaneprázdnená starostlivosťou o pohostenie ich vzácneho hosťa. A v tej chvíli zaznievajú Ježišove slová. Je to niečo na spôsob : Všetko má svoj čas. V tej chvíli to bola práve Mária, ktorá sa rozhodla lepšie. Povedané biblicky : vybrala si lepší podiel. Najprv treba Ježišovi naslúchať, venovať pozornosť tomu, čo nám chce povedať. Varenie, príprava jedla a obsluha, to všetko sa dá zrealizovať aj neskôr.
Drahí priatelia, ako veľmi nás dnes i tento biblický príbeh obviňuje, keď človek neraz počuje, že ľudia nemôžu prísť na služby Božie, lebo musia navariť, poupratovať, vyprať, nakúpiť, pripraviť a zariadiť to či tamto?! Mám za to, že človek si nájde čas na to, na čo si ho nájsť chce. Všetko ostatné je len výhovorka. Všetkým týmto by Pán Ježiš povedal iba jedno : Všetko má svoj čas. Nevybrali ste si správny podiel. Nerozhodli ste sa správne.
To, čo znamená konať Božiu vôľu, to pekne vidíme aj na inom biblickom príbehu, či prirovnaní. Jedná sa o obraz, v ktorom sa Pán Ježiš prirovnáva k vínnemu kmeňu a my sme ratolesti, teda bobule hrozna, plné sladkej hroznovej šťavy. Keď majú byť bobule hrozna také, ako o nich hovorím, musia byť pevne napojené na materskú rastlinu, v tomto prípade na vinič, na vínny kmeň. Šťavnatosť a sladkosť nedosiahnu samé od seba, nezávisle od kmeňa. Iba v spojení, iba v napojení na vínny kmeň možno očakávať dobré a zrelé plody. To znamená jedno, priatelia : Iba v spojení a napojení na Krista môže kresťan prinášať plody lásky k Bohu a k blížnemu. Pričom na poradí v tomto prípade veľmi záleží. Bez šťavy, výživy a sily od Boha totiž rýchlo vyschneme a prinesieme buď slabé a chorľavé ovocie alebo dokonca žiadne. Podobne ako hrozno : keď statí spojenie s viničom, s kmeňom, uschne. Scvrkne sa, stratí krásu i plnosť a zahynie. Stane sa nepoužiteľným.
To znamená, milí priatelia, konať Božiu vôľu – to nie je iba vecou správne nastavených priorít, ale aj vecou správneho poradia konania vecí. Pán Ježiš si praje, aby náš život nebol iba jedným veľkým chaosom, ale aby sa pri nás ako aj v celej cirkvi všetko dialo slušne a v poriadku, ako o tom píše aj samotný apoštol Pavol. Prosme preto Pána Boha, aby nám dával vždy dostatok múdrosti na to, aby sme si vedeli zakaždým správne určiť poradie vo svojom živote. Čo za čím. Čo robiť na jednej strane, čo nedovoliť, aby sa dialo, na strane druhej.
Bratia a sestry, čo to znamená, konať Božiu vôľu, to napokon dobre vidíme aj na praotcovi viery – na Abrahámovi. Keď ho navštívi Boh prostredníctvom troch poslov, on iba ticho a pozorne načúva ich slovám. Dáva pozor, čo mu ich prostredníctvom Boh chce povedať. Až potom sa stará o ich pohostenie a komfort, samozrejme v rámci vtedajších možností. To znamená, opäť sa tuná opakuje ten istý motív ako pri sestrách Márii a Marte, resp. ako pri obraze vínneho kmeňa a ratolestí. Dovolím si povedať, priatelia, že toto je jedna z dôležitých duchovných múdrostí, ktorú by sme sa mali čím skôr naučiť, pokiaľ ju ešte neovládame. A síce, že všetko v živote má svoj čas. Nie všetko má rovnakú prioritu a vážnosť. Človek musí rozlišovať medzitým, čo počká a čo nie. Čo odklad znesie, a čo odkladať nemožno.
Pokiaľ je nám toto jasné, pokiaľ toto dokážeme v živote realizovať, potom i my patríme do skupiny tých, ktorých Pán Ježiš označuje ako svojich bratov a sestry. Potom i my patríme do veľkej Božej rodiny a konáme Jeho vôľu. Nuž a k tomu nech nám sám dobrotivý Otec nebeský pomáha! Amen.
Milý náš Otče nebeský, zhromažďuj nás neustále okolo svojho Syna a nášho Pána – Ježiša Krista. Pomôž nám počuť to, čo nám On chce povedať a konať to, čo On chce, aby sme konali. Amen.
