20. po sv. Trojici – Nie sme zlí! Alebo : Ako je to s ľudskou dobrotou?
Written by radovan on okt 25, 2017 in - No Comments
20 po sv. Trojici – 29.10.2017
„Nie sme zlí! Alebo : Ako je to s ľudskou dobrotou?“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
1 Mojžišova 8, 18 – 22
18 Nato vyšiel Nóach a s ním jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov. 19 Všetky živočíchy, plazy, vtáctvo a všetko, čo sa hýbalo na zemi, vyšlo z korábu po čeľadiach. 20 Vtedy Nóach postavil oltár Hospodinovi a vzal zo všetkých čistých zvierat, zo všetkých čistých vtákov a obetoval spaľované obete na oltári. 21 Keď Hospodin zacítil príjemnú vôňu, riekol si: Nebudem už pre človeka preklínať zem, lebo jeho zmýšľanie je zlé od mladosti, a nebudem už biť všetko živé, ako som to urobil. 22 Dokiaľ však zem trvať bude, sejba ani žatva, chlad ani horúčosť, leto ani zima, deň ani noc nikdy neprestanú.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Som presvedčený, že každý z vás pozná známu pesničku od skupiny Elán – Nie sme zlí. Je to vskutku krásna skladba, ktorá v človeku evokuje mladé časy. A keby už nič iné, tak aspoň tie mladé časy stoja za to 😀 Povedal by som – v tej piesni počuť až akési rebelstvo. Nie náhodou sa táto vecička často hráva na stužkových slávnostiach a podobne, kde sú mladí ľudia, už nie celkom deti ani nie ešte celkom dospelí. Všetci z nich sa stotožňujú s tým, čo v tom songu tak presvedčivo spieva Jožo Ráž : „Súdia nás merítkom póz a fráz a v nás je viac. Súdia nás podľa dráždivých póz a fráz a v nás je dúfam dúfam viac. Ó nie sme zlí, nie sme zlí, nie sme zlí, kto to vysvetlí, kto to vysvetlí, že nám záleží, záleží, záleží na tom ako žiť podľa tvrdých právd stále žiť …“
Ja sa dnes celkom určite nechcem hrať na žiadneho hudobného kritika či analytika. Jožo Ráž len vyspieval to, čo si mladí prajú. A síce, aby sme ich hneď neodsudzovali, ale dali im šancu. Aby sme ich neposudzovali za ich pózy a frázy, ale skúmali to, čo majú v srdci. A s tým možno iba súhlasiť. Veď je to už svojim spôsobom biblická múdrosť a pravda. V Písme svätom predsa priamo stojí napísané, že človek vidí iba zovňajšok, ale Hospodin skúma ľudské srdcia.
Nie o tom však dnes chcem hovoriť. Narážam skôr na to, ako je to s tou ľudskou dobrotou, resp. zlobou. V spomínanej piesni sa niekoľkokrát objavuje vyznanie : Nie sme zlí. Keď sa však začítame do dnešného biblického textu, veľmi skoro prídeme na to, že ono to nie je celkom tak. Biblia nám síce jemne, ale súčasne tak aj veľmi jednoznačne poukazuje na to, že s tou ľudskou dobrotou to až také úžasné nie je. Hospodin v prečítaných slovách priamo vyznáva : Nebudem už pre človeka preklínať zem, lebo jeho zmýšľanie je zlé od mladosti …
Je nesporný fakt, drahí priatelia, že človek vždy mal tendenciu samého seba vidieť v lepšom svetle. Takýto pohľad na samého seba však nie je ani zďaleka objektívny. A preto dnes dovoľme Božiemu slovu, aby si na nás posvietilo a odhalilo celú pravdu o nás! Nechceme to v tejto chvíli robiť preto, aby sme z tejto analýzy vyšli ako totálne nemožní a skazení hriešnici. I keď je to pravda! Predsa však, chceme niečo iné! Chceme si dnes všimnúť predovšetkým veľké Božie srdce. Srdce plné lásky, milosrdenstva a ústretovosti voči skazenému človeku. Začnime teda túto analýzu najprv človekom!
Je to nesporný fakt, bratia a sestry, že každý z nás má svoju každodennú skúsenosť so zlom. Tak so zlom, ktoré vychádza z tých druhých ako aj so zlom, ktoré vychádza z nás samých. Pri sledovaní či počúvaných denných správ si uvedomujeme, koľko zla je v tomto svete. Koľko zla je v ľuďoch a medziľudských vzťahoch. Koľko odvrátenia sa od Boha je v tom všetkom. Deň čo deň si uvedomujeme ako tento stav nášho srdca otravuje náš individuálny život na tomto svete, ale aj naše spoločné spolunažívanie s druhými ľuďmi. Tváriť sa, že je všetko v poriadku, by bolo v tomto prípade minimálne nevhodné. Povedané natvrdo : nepravdivé, zavádzajúce a trápne.
Obráťme svoju pozornosť v tejto chvíli na Pána Boha! O Jeho reakciu, o Jeho konanie v tomto príbehu ide predsa predovšetkým! Neostáva nám nič iné iba obdivovať Božiu trpezlivosť a lásku. Iba vďaka nim dáva Hospodin svojmu stvoreniu, ktoré od Neho neprestajne odbieha a uteká, jedno úžasné zasľúbenie. Je to prísľub toho, že Boh svoje tvorstvo zachová. A to aj napriek tomu, že ono od Neho uteká a odvracia sa od Neho. My všetci dnes smieme vyznať jedno : To, že ešte žijeme; to, že sme ešte tu – to všetko nie je nič iné ako prejav a dôkaz veľkej Božej lásky a vernosti. Veď na pôvodnom ľudskom statuse sa dosiaľ nič nezmenilo. Tento svet a človek v ňom aj po potope neprestáva od Boha utekať a odbiehať. Tento svet a človek v ňom neprestávajú byť Bohu deň čo deň nevernými. Na jednej strane si uvedomujeme, že v tomto nezmyslenom úteku od Boha ničíme samých seba, naše vzájomné vzťahy ako aj náš vzťah s Pánom Bohom. Tým si vlastne pod sebou obrazne povedané podpiľujeme konár a sami sa pripravujeme o večnú spásu. Na druhej strane v tom však paradoxne pokračujeme a ešte si to dokážeme aj obhájiť.
Neostáva nám preto nič iné iba obdivovať veľkosť Božej lásky, trpezlivosti a vernosti. Boh sa napriek všetkému nevzdáva svojho stvorenstva. Jednoducho nikomu nedovolí, aby Mu ho niekto vytrhol z ruky. Ani diablovi, ani hriechu ani moci smrti. Všetko je to v Jeho rukách. On je Ten, kto určí deň, keď sa všetko toto pominie, keď sa staré nebo a zem pominú a keď budú vytvorené nové nebo a zem. Je to On a nikto iný! On bude držať svoju ruku nad týmto svetom, nad tebou i nado mnou až do samotného konca. Iba preto smieme ešte žiť, priatelia. Človek nad tým musí jednoducho žasnúť, keď si to uvedomí.
Drahí bratia, milé sestry, ono to všetko znie veľmi sľubne, priam až nádherne. Ale niekde v kútiku duše sa objavuje aj akýsi nepríjemný pocit z toho všetkého. I keď sme dnes boli na základe biblického textu odhalení ako notorickí hriešnici, predsa len, kúsok z toho pôvodného Božieho obrazu v nás ostalo. A ten sa v nás prejavuje napríklad aj tak, že máme ešte aký taký cit aj pre spravodlivosť. Hryzie nás svedomie kvôli vlastným hriechom, kvôli vlastnej skazenosti. Nezdá sa nám to fér, že svojim hriechom a neposlušnosťou voči Bohu sme všetko pokazili a On nás má napriek tomu všetkému rád. Niekedy je tomu naozaj ťažké uveriť. My po Ňom šliapeme, znesväcujeme posvätné – a On nás dvíha. My nad Ním ľahostajne kývneme rukou a On nad nás pozdvihuje svoju pravicu, aby nám žehnal a chránil nás. My Mu napľujeme do tváre a On z kríža povie : Otče, odpusť im, lebo nevedia čo činia!
Čo s tým, priatelia? Čo sa skazeného ľudského srdca týka, náš Pán s Ním má iný plán. Jeho vôľa a plán nie je v tom, aby nás všetkých nakoniec veľkolepo usvedčil ako nehodných hriešnikov a zahubil nás. I keď, poviem to priamo : tak by to bolo spravodlivé. Láska však nedovoľuje Bohu takto konať. A tak všetko smeruje k záchrane človeka. K záchrane skazeného ľudského srdca. K záchrane, ktorá by bola súčasne spravodlivou. Boh sa rozhodne na tento svet poslať vlastného Syna. Jeho vydáva na smrť za hriech a skazenosť môjho i tvojho srdca. Tak je to totiž v Božích očiach spravodlivé : aby jeden položil život za všetkých. Aby zomrel jeden a nezahynul pritom celý ľud. Takéto riešenie vzišlo z kombinácie Božej lásky a spravodlivosti. A práve týmto riešením si Boh chce získať naše srdcia. Chce si nás získať svojou láskou, milosťou a odpustením. Robí to všetko preto, aby sme raz aj my mohli byť súčasťou toho nového stvorenia. Aby sme raz aj my mohli byť tam, kde je On už teraz. V sláve, svätosti a dokonalosti večnosti. Bratia a sestry, akou úžasnou láskou nás tento Boh miluje!
Bratia a sestry, tuná kázeň skončiť by asi bolo najlepšie. Ale nebola by to celá pravda. Popri tej úžasnej Božej láske tu totiž stále existuje aj Božia spravodlivosť. Pán Boh vo svojej spravodlivosti uznal za správne a dobré, aby za naše hriechy pred 2000 rokmi priniesol obeť Jeho Syn. On, ktorý nikdy nezhrešil a ľsti nebolo v Jeho ústach, svojim nevinným, svätým životom a svojou smrťou zaplatil Bohu celý dlh hriechu, ktorý ľudstvo sužuje počas celých pokolení. Pravda je však taká, že kto toto Božie spravodlivé riešenie neprijíma, ten Božiu spravodlivosť bude musieť raz pocítiť na vlastnej koži. Kto sám seba vníma ako spravodlivého a kto takýmto spôsobom znevažuje obeť Božieho Syna, tomu na konci nepomôže ani Božia láska. Toto, priatelia, majme neprestajne na mysli a podľa toho sa v živote v tejto časnosti aj vážne zariaďme! Pán Boh nech nám dá múdrosť toto všetko prijať do svojho života vierou. On sám nech posilňuje našu vieru, aby sme nikdy nepochybovali o tejto pravde! Amen.
