Pamiatka Reformácie – 500. výročie Reformácie
Written by radovan on okt 31, 2017 in - No Comments 
Pamiatka reformácie – 31.10.2017 – 500. výročie reformácie
J 8, 31 – 36
31I riekol Ježiš Židom, ktorí uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. 32A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. 33Odpovedali Mu: Potomstvo Abrahámovo sme a nikdy sme neslúžili nikomu; akože teda hovoríš: Budete vyslobodení? 34Odpovedal im Ježiš: Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu. 35Otrok však nezostáva v dome naveky; syn zostáva naveky. 36Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.
Milí bratia a drahé sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi.
Čo je pravda? V dnešnom svete sú nám ponúknuté mnohé odpovede na túto otázku. O svojej pravde nás presviedčajú politické strany, komerčné značky, tlač aj televízia, ale aj príbuzní, či priatelia. Presviedčajú nás o svojej pravde, ktorú považujú oni za zhodujúcu, za súhlasnú, oni za stotožňujúcu sa so skutočnosťou alebo ako skutočnosť samotnú. Je, ale toto tá skutočná, ozajstná pravda? Dnešná spoločnosť, a tak aj my sami upadáme do tohto presvedčenia, a tak sa nechávame častokrát „spracovať“ pod ich vplyvom. Istým spôsobom by sme mohli povedať, že nás dostávajú na cestu, akou chcú, aby sme sa uberali, akou chcú, aby sme kráčali, zmýšľali. Ostrejšie by sme mohli povedať, že nás manipulujú, dokonca v niektorých prípadoch svojou „pravdou“ získavajú nad nami istú moc. Stávame sa tak ich otrokmi. Otrokmi pravdy, ktorá v podstate nemusí byť ani pravdou. Ako teda spoznáme skutočnú pravdu?
V dnešnom prečítanom biblickom texte sme mohli počuť, že pravda nás oslobodzuje, vyslobodzuje nás. Zbavuje nás niečoho, čo nás sužuje, zväzuje, spútava. Robí nás slobodnými. Slobodnými voči sebe aj ostatným. Voči nášmu svedomiu a vedomiu, a bytiu samotnému. Ježišove slová napriek ich oslobodzujúcemu charakteru určitú skupinu pobúrili. Boli to Židia, Izraelci, ktorí tieto slová nevedeli pochopiť. Boli predsa jedinečný národ, národ vyvedený z otroctva do slobody, tak ako im to zasľúbil a dal Hospodin. V čom teda spočíval ich problém a problém aj dnes nás? Prečo sme napriek slobode neslobodní? Izraelci hovorili síce o slobode, ale o slobode kolektívu. Kolektívnej slobode, ktorá sa zakladala iba na zdedenej identite. Na rodokmeni podľa, ktorého sa stávali tými Izraelcami vyvedenými Bohom z krajiny otroctva. Dnes by sme mohli s aplikáciou na nás povedať: Evanjelikmi augsburského vyznania iba vzhľadom na pôvod.
Pôvod a identita sú určite tiež dôležité. Je to príslušnosť vďaka, ktorej nachádzame svoje miesto vo svete. Niečo, čo nás formuje a dáva našim životom istý ráz, istú črtu. No, sme si jej aj vnútorne vedomí? Sme si individuálne, teda každý jeden z nás, ty milá sestra aj ty milý brat, vedomí hĺbky našej identity?
V tieto dni si pripomíname 500. výročie Pamiatky reformácie. Reformácie, ktorá preorientovala pohľad vtedajšej doby a budovala našu identitu. Prostredníctvom Martina Luthera a ďalších reformátorov nám Pán Boh dal dar, vďaka ktorému spoznávame a objavujeme skutočnú pravdu. Pravdu, ktorú poznávame skrze Slovo Božie. Pravdu, ktorá nás oslobodzuje od časnosti ku večnosti. Pravdu života. Pravdu obsiahnutú aj v našej identite. Identite EVANJELIKOV AUGSBURSKÉHO VYZNANIA. Evanjelikov, ktorých prameňom a základom viery je evanjelium – dobrá, radostná zvesť o milosti Božej v Pánovi Ježišovi Kristovi. Milosti, vďaka ktorej môžeme spoznávať skutočnú pravdu našich životov. Pravdu prevádzajúcu nás z otroctva hriechu do slobody večného života. Uvedomenie si Božej pravdy v Pánovi Ježišovi Kristovi, nás robí skutočne slobodnými. Ak si uvedomíme túto Pravdu s veľkým „P“, hriech nad nami už nebude mať moc. Naše životy sa transformujú, premenia sa pod vplyvom Pravdy a získajú „slobodu od nášho sebectva, egocentrizmu, slobodu od strachu, rezignácie, zúfalstva, slobodu od nutkania zle robiť a škodiť sebe a druhým. Daruje nám slobodu pre lásku, radosť a sprístupní nám cestu do nového života už tu na zemi a otvorí nám novú perspektívu do večného života.“
Pomenovanie, ktoré nesieme je preto pomenovaním radostným. Byť evanjelikmi znamená byť radujúcimi sa, že Pán Boh nám dal milosť skrze, ktorú môžeme tvoriť spoločenstvo s Pánom Bohom. Milosť, ktorú spoznávame a dostávame nie je však hocijakou milosťou. Je to milosť z lásky. Ako sa píše v Prvom liste Jána: „V tom je láska, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy.“ (1 J 4,10) V Ňom je naša spravodlivosť pred Bohom.
V dobe reformácie a dôvodom, prečo pribil Martin Luther 95 téz na dvere Wittemberského chrámu bola práve aj otázka odpúšťajúcej milosti. Stredoveká cirkev tvrdila, že zakúpením papieru, tzv. odpustku sa ľudia môžu sami vykúpiť zo svojich hriechov. Obyčajným kusom papiera, vlastnými zásluhami. Určite lákavá predstava zbavenia sa utrpenia za ľudské hriechy. Pravdivá však nie.
Našou pravdou je jedine Kristus. On je cesta, pravda aj život. (J 14,6) Aby bol našou cestou, pravdou, životom musíme žiť s Ním v Jeho slove. „Ak vy zostanete v mojom slove ste naozaj moji učeníci,“ (J 8,31) hovorí. „Zostávať v Jeho slove znamená znova a znova sa k nemu vracať a stavať sa pod Jeho vplyv, dať sa tomuto slovu formovať, kritizovať, napomínať, potešovať, povzbudzovať. Prijímať z tohto slova svetlo pravého poznania.“ Ak dáme Slovu Božiemu pravidelne a mocne na nás pôsobiť, daruje nám skutočnú Pravdu, ktorá nás vyslobodí.
Milí bratia a drahé sestry. Pamiatka, ktorú dnes slávime, by nemala byť iba čírou skostnatenou pamiatkou. Nemala by byť iba prázdnym kolektívnym slovom bez obsahu. Pamiatka reformácie by pre nás mala znamenať dar. Dar poznania skutočnej pravdy, ktorou je Pán Ježiš Kristus, vďaka, ktorému sme pred Bohom ospravedlnení. Žiadnymi odpustkami, peniazmi, skutkami. Jedine Pravdou Jeho vyliatej krvi na kríži. On bol tým evanjeliom – radostnou správou pre našich predkov a je dnes evanjeliom aj pre nás a pre budúce generácie.
Amen.
Modlitba:
Milosrdný, večný Bože, Otče nášho Pána Ježiša Krista! Vďačným srdcom Ťa oslavujeme, že si dielom reformácie obnovil svoju cirkev, znovu zapálil svetlo svojho slova a dávaš mu až doposiaľ medzi nami svietiť. Daj, nech sa toto slovo zvestuje a vyučuje čisto a jasne medzi nami i v celom svete. Pomôž, prosíme všetkým, čo ho počúvajú, aby aj žili podľa neho. Zachovaj nás i našich potomkov pri čistom vyznávaní evanjelia a hodnom užívaní sviatostí. Daj nám i celej kresťanskej cirkvi na zemi Ducha pravdy. Chráň nás pred bludným učením a pohoršením. Svojej cirkvi, buď stálou ochranou a hradom prepevným. Pomôž nám, aby sme všetci boli osvietení Tvojou pravdou a zachovaj nás, prosíme, pevných vo viere a v pobožnom živote po všetky dni nášho života. Amen.
Otčenáš…
