Pamiatka zosnulých – Kto má skutočne moc?
Written by radovan on okt 31, 2017 in - No Comments
Pamiatka zosnulých – 2.11.2017
„Kto má skutočne moc?“
Bratia a sestry : Pokoj vám!
Daniel 7, 1 – 3.13 – 18.27
1 V prvom roku babylonského kráľa Bélšaccara mal Daniel sen a videnie, ktoré mu prebehli hlavou na jeho lôžku. Nato opísal sen. Začiatok správy hovorí: 2 Daniel povedal: V noci som mal videnie: Ajhľa, štyri vetry neba rozbúrili veľké more 3 a z mora sa vynorili štyri veľké zvieratá, jedno odlišné od druhého. 13 V nočných videniach som videl, že na nebeských oblakoch prichádzal niekto ako Syn človeka. Dostal sa k Vekom starému a priviedli ho pred Neho. 14 Dostal moc, slávu i kráľovstvo, aby Mu slúžili všetci ľudia, národy a národnosti. Jeho vláda je večná vláda a nepominie, Jeho kráľovstvo nezanikne. 15 Ja, Daniel, bol som tým zdesený, a videnia, ktoré mi prebehli hlavou, ma znepokojili. 16 Pristúpil som k jednému z tých, čo stáli, a pýtal som si vysvetlenie o tom všetkom. Odpovedal mi a oboznámil ma s významom vecí. 17 Tie štyri veľké zvieratá, to sú štyria králi, ktorí povstanú zo zeme. 18 A svätí Najvyššieho dostanú kráľovstvo a udržia kráľovstvo na večnosť, ba na večné veky. 27 No kráľovstvo a moc i veľkosť kráľovstva pod celým nebom budú odovzdané ľudu svätých Najvyššieho; ich kráľovstvo bude večné a všetky mocnárstva im musia slúžiť a byť poddané.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Tak ako po iné roky na prelome októbra a novembra, tak aj počas týchto dní naše kroky smerujú na cintoríny, k hrobom našich najbližších, rodinných príslušníkov, či kamarátov, ktorí nás predišli cestou smrti do večnosti. Prichádzame, aby sme si aj takýmto spôsobom uctili ich pamiatku a pripomenuli si ich životné dielo a odkaz. Prichádzame na dôkaz toho, že sme nezabudli. Prichádzame, aby sme prejavili Pánu Bohu vďačnosť za spoločný čas, ktorý sme s nimi smeli na tomto svete stráviť. Spomíname na všetky pekné chvíle, ktoré sme smeli prežiť. Tie, možno menej príjemné, sa snažíme už neoživovať. Veď ako sa hovorí : O mŕtvych len v dobrom. Zapálením sviece, ktorá je zdrojom svetla, vyjadrujeme svoju nádej. A síce, že svetlo života je silnejšie než temnota smrti.
Drahí priatelia, dá sa povedať, že túžba po večnosti, ktorú do nás vložil samotný Stvoriteľ, sa azda nikdy neprejavuje tak intenzívne ako vo chvíli, keď stojíme pri hroboch našich drahých milovaných. Vtedy rozmýšľame nad tokom času, nad behom i tohto nášho života. Uvedomujeme si, že všetko to rýchlo uteká. Len nedávno sme boli ešte deti. Nebolo to tak dávno, čo sme boli plní síl. Ale čím ďalej, tým viac si uvedomujeme, že sme už len plní rôznych životných skúseností, no tých síl nám postupne ubúda. Dobre vieme, že údelu smrti sa ani my nevyhneme. A tak sa vo svojich úvahách dopracujeme k myšlienke : Kto má vlastne moc nad tým všetkým? Kto tomu všetkému vládne? Je to neúprosná moc smrti, ktorá napokon o všetkom rozhoduje? Alebo je tu ešte niekto mocnejší, kto to má pod kontrolou?
Bratia a sestry, v úvode som prečítal stať z Danielovho proroctva. Je to vízia, ktorej sa Danielovi dostalo v sne. Dalo by sa povedať, že v celom tom videní ide o jedno. Je to práve otázka : Kto má skutočne moc? To je otázka, milí priatelia, ktorá nás však nezamestnáva iba v deň „pamiatky zosnulých“. Je to otázka, ktorú si človek, sledujúc dianie v tomto svete, kladie aj inokedy : Kto má skutočne moc? Sú to politici? Alebo snáď ľudia z biznisu a podnikateľskej sféry? Alebo sú to dokonca tajné skupiny, organizácie a spoločenstvá, ktoré mocne držia opraty tohto sveta vo svojich rukách a rozhodujú o všetkom podstatnom? Spletitosť moci v tomto svete možno iba ťažko prehliadnuť. Často pri tom všetkom máme dojem, že na tomto svete majú moc predovšetkým zlo, diabol, hriech a smrť. Veď stačí sa len pozrieť na večerné správy, koľko zla sa každý deň na svete odohrá. A to ani zďaleka o všetkom nevieme. Koľko ľudských tragédií, koľko ľudského nešťastia. Človek ďakuje Pánu Bohu, že ho nič z toho nepostretlo.
Áno, priatelia, tieto pochybnosti a znepokojenia sú silné. Sú svojim spôsobom aj oprávnené. Veď s tým všetkým – so zlom, hriechom, diablom i smrťou sme konfrontovaní deň čo deň. Práve preto bolo prorokovi Danielovi darované videnie. Bolo mu darované preto, aby prekonalo všetok strach, obavy, znepokojenia i pochybnosti : V nočných videniach som videl, že na nebeských oblakoch prichádzal niekto ako Syn človeka. Dostal sa k Vekom starému a priviedli ho pred Neho. 14 Dostal moc, slávu i kráľovstvo, aby Mu slúžili všetci ľudia, národy a národnosti. Jeho vláda je večná vláda a nepominie, Jeho kráľovstvo nezanikne (v. 13.14).
Drahí bratia, milé sestry, v tomto Synovi človeka nespoznávame nikoho iného ako Pána Ježiša Krista. On sám sa dokonca na stránkach evanjelií takto označoval. Hovoril o sebe o ako „Synovi človeka“. Nuž a potom, čo zomrel a vstal z mŕtvych, pri svojom vstúpení do neba, prehlásil : Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi (Mt 28, 18). Na základe toho to dodnes ako kresťania všetci vyznávame v tzv. Viere všeobecnej kresťanskej : „… vstúpil na nebesá, sedí na pravici Boha Otca všemohúceho, odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.“ Práve tá stať „sedí na pravici Boha Otca všemohúceho“ je naším vyznaním, že Ježiš je Pánom pánov a Kráľom kráľov. Že Jemu je teraz poddané všetko a že Boh Otec všetku moc odovzdal Jemu do rúk.
Pokiaľ teda v týchto dňoch navštevujeme cintoríny a prichádzame k hrobom svojich najbližších, rodinných príslušníkov, či kamarátov, a v kútiku mysli sa nám možno objavuje pochybnosť, či na toto všetko Boh ešte stačí, či je schopný si s tým poradiť, či má moc, potom aj na základe Danielovho proroctva, aj na základe Ježišových slov pamätajme na jedno : ON je Kráľom všetkých kráľov. ON je Pánom nad všetkými pánmi. On má plnú moc. I keď je ona teraz ešte nie naplno viditeľná. I keď je ona zatiaľ skrytá v zvesti o kríži Božieho Syna. Skrytá v slabosti a chudobe Kristovej cirkvi na zemi. No to všetko je len skúška, či vytrváme vo viere v Toho, ktorý sa nám dodnes možno javí ako slabý a bezbranný. Ako Ten, kto nedokázal pomôcť ani sebe samému visiac na kríži. No On celý svoj život priniesol ako obeť, aby pomohol nám všetkým. On sa obetoval, On svojim dokonalým a svätým životom priniesol svojmu nebeskému Otcovi dokonalú obeť zmierenia za hriech celého sveta. A preto o Ňom spolu s Jánom Krstiteľom vyznávame, že je to „Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta“.
Bratia a sestry, On je týmto Baránkom pre nás, ktorí žijeme. On je týmto Baránkom aj pre tých, ktorí zomreli. Veď tak to napokon vyznávame spolu s apoštolom Pavlom, že „či žijeme, či umierame, Pánovi sme.“ To znamená : všetci sme v Jeho rukách, kým žijeme tu na zemi. Všetci sme v Jeho rukách aj vo chvíli, keď opúšťame tento svet. Všetci sme v Jeho rukách aj po smrti. V Jeho rukách môžeme byť dokonca počas celej večnosti. ON všetko spravil preto, aby to tak bolo. Nebeská hostina je pripravená. Teraz už záleží iba na nás, priatelia!
Drahý priateľ, záleží iba na tom, či si ochotný tomu veriť. Si ochotný veriť tomu, že Pán Ježiš už aj teraz vládne ako Pán? I keď zatiaľ len akoby v skrytosti, no raz, na konci ako Ten, ktorý príde v moci a sláve so svojim anjelmi. Ako Ten, pred ktorým sa bude „skloniť každé koleno a každý jazyk bude musieť vyznať, že Ježiš je Pán!“ Si ochotný veriť tomu, že Jemu je všetko poddané – všetka vláda, moc a sláva? Že Jemu všetko Boh Otec zložil k nohám? Si ochotný veriť tomu, že je to On, kto bude mať nad naším životom, smrťou i večnosťou posledné slovo? Si ochotný veriť, že On má plnú moc poradiť si s odvekými nepriateľmi ľudstva – zlom, diablom, hriechom a smrťou? Si ochotný veriť, že taká je vôľa Jeho i nášho Otca, ktorý je v nebesiach? A si ochotný veriť tomu, že On chce a praje si, aby sme na tejto večnosti v nebesiach mali podiel aj my? Ty a ja?
Drahý brat, milá sestra, pokiaľ tomuto veríš, nemusíš sa báť toho, čo príde. Nemusíš sa báť ani deštrukčnej moci smrti. Pretože nad tým všetkým tu ešte dominuje a vládne stvoriteľská moc nášho Pána, ktorý každého jedného z nás navyše tak miluje, že neváhal za nás položiť svoj život. No po troch dňoch vstal z mŕtvych, aby sme v Jeho vzkriesení mali nádej, že raz tak aj my vstaneme. Takto raz vstanú všetci tí, k hrobom ktorých v tých dňoch prichádzame. Ako ľudia veriaci k nim však neprichádzame v zúfalstve a beznádeji, ale vo viere a v nádeji, že smrť nie je koniec. Smrť je len prestupnou stanicou. Tou konečnou stanicou je nebo. Tam máme všetci namierené. Tam nás všetkých ako svoje deti náš dobrý nebeský Otec chce zhromaždiť. Jemu chvála a vďaka za to! Amen.
