3. adventná večiereň – Sola fide – jedine viera
Written by radovan on dec 18, 2017 in - No Comments
3. adventná večiereň – 20.12.2017
„Sola fide – jedine viera“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od prichádzajúceho Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen
1J 5, 9 – 11
9 Ak prijímame svedectvo ľudí, Božie svedectvo je väčšie. Božie svedectvo je to, že svedčil o svojom Synovi. 10 Kto verí v Božieho Syna, má svedectvo v sebe. Kto neverí Bohu, urobil ho klamárom, lebo neuveril svedectvu, ktoré Boh vydal o svojom Synovi. 11 A to je svedectvo, že nám Boh dal večný život a tento život je v jeho Synovi.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Betlehemské udalosti sa mnohým ľuďom zdajú príliš fantastické na to, aby mohli byť pravdivé. Pýtajú sa : Ako mohla panna porodiť? Ako sa mohli zjaviť anjeli? Ako sa mohli otvoriť nebesá? Ako sa vôbec mohol Boh stať človekom? Aj kresťania si neraz kladú takéto otázky a ostávajú nad nimi v rozpakoch pre svoju neschopnosť nájsť uspokojivú odpoveď. Áno, pochopiť rozumom to, ako panna – teda, žena, ktorá ešte nemala pohlavný styk, mohla otehotnieť a porodiť dieťa – sa fakt nedá. Ani to sa nedá racionálne vysvetliť, ako sa Boh mohol stať človekom a ako sa nebesá mohli otvoriť.
Pravda je však taká, že v živote je veľa vecí, na ktoré nevieme nájsť racionálne vysvetlenie, a predsa, alebo napriek tomu ich prijímame ako fakt. Nevieme napríklad celkom presne, ako vlastne vznikol náš svet, no páči sa nám na ňom. Nepoznáme tajomstvo vzniku života, no sme radi, že žijeme. Nepoznáme svoju budúcnosť, no predsa ju chceme – a chceme ju prežiť čo najlepšie. Či už si to uvedomujeme alebo nie : Mnoho vecí v živote prijímame vierou. V tomto zmysle pravdu mal prvý prezident Československej republiky a filozof v jednej osobe, Tomáš Garigue Masaryk, ktorý povedal : „Každý člověk na nečem visí.“ – v zmysle : každý človek v niečo verí. Niekto verí v dobro, iný zas v lásku, ďalší v osud. Niekto verí v mimozemskú civilizáciu… A tak by sme mohli podať dlhý výpočet toho, v čo všetko ľudia veria alebo v čo všetko sú ochotní veriť. V tomto zmysle prísne vzaté – neveriaci človek vo svojej podstate neexistuje. Teda niečo na spôsob, ktorý je úsmevný : „Jsem ateista! Díky Bohu!“ V zásade ide len o to, kto alebo čo je objektom našej viery. No zdá sa, že práve na tom najviac záleží, milí priatelia.
O dôležitosti, potrebe a správnom pochopení viery vedel svoje aj Martin Luther. Zatiaľ čo scholastická teológia, na ktorej aj náš reformátor vyrastal, tvrdila, že viera je skôr intelektuálny pokus o pochopenie Boha, Martin Luther sa postupom času, prostredníctvom štúdia Písma svätého dopracoval k poznaniu, že viera – to je predovšetkým dôvera voči Pánu Bohu. Je to vzťah založený na dôvere, na schopnosti spoľahnúť sa tohto Boha. Je to práve takáto viera, ktorá človeka robí v Božích očiach spravodlivým. Tak ako o tom napokon aj čítame v knihe Genezis : I uveril Abrahám Hospodinovi a On mu to počítal za spravodlivosť. Inými slovami povedané : Abrahám sa spoľahol na Pána Boha, na Jeho slovo, na Jeho sľuby, a práve táto skutočnosť ho v Božích očiach robila spravodlivým.
Bratia a sestry, Martin Luther si bol vedomý toho, o čom svedčí Písmo, a síce, že bez viery nie je možné páčiť sa Bohu. Pri svojom pochopení viery vychádzal z toho, ako ju definuje pisateľ listu Židom : 1 Viera je podstatou toho, v čo dúfame, a zdôvodnením toho, čo nevidíme … (Žid 11,1). Viera bola pre Luthera odvahou skúsiť to v živote s Pánom Bohom, dať Bohu šancu a nechať Ho v sebe konať svoje dielo. Aj kvôli týmto spomenutým faktom, kvôli tejto dôležitosti a nenahraditeľnosti sa pojem „viera – fide“ stal jedným z centrálnych, nosných pilierov reformačného hnutia a učenia.
Milí priatelia, ako kresťania veríme, že celý svet či náš život má pôvod v našom Bohu, že naša budúcnosť je v nebeskom kráľovstve, že náš život sa odvíja v súlade s Božou vôľou. Otázkou je, či nám to stačí. Ak sme pred dvoma týždňami hovorili o sola scriptura ako o postoji, keď dôverujeme Písmu svätému, potom dnes slová apoštola Jána tento postoj potvrdzujú. Ján totiž hovorí o Písme ako o svedectve Božom. Jánova logika pritom spočíva v tom, že pokiaľ je toto svedectvo od Boha, máme ho pokorne prijímať. Pretože pokiaľ prijímame svedectvo od ľudí, keď títo rovnako svedčia aspoň dvaja, o čo viac by sme potom mali prijímať Božie svedectvo, ktoré je samo o sebe trojaké, tak ako aj samotný Boh je „trojaký“. O čo viac by sme mali prijímať Božie svedectvo, ktoré, nakoľko je od Boha, omnoho prevyšuje svedectvo človeka. Ináč povedané – keď dokážeme dôverovať ľuďom, ktorí z času na čas aj klamú a nie vždy hovoria pravdu alebo celú pravdu, o čo viac by sme mali dôverovať Bohu a svedectvu Jeho slova, ktoré nikdy neklame?! Naopak! Pán Boh si za svojim slovom mocne stojí! Pán Ježiš o sebe dokonca prehlasuje : Ja som cesta, pravda i život. Ak je teda Boh pravdou, potom ak niekto o Ňom a Jeho slove pochybuje, robí Boha klamárom. Robí Ho nedôveryhodným a nespoľahlivým. Milí priatelia, kto z nás ľudí má právo takto krivo Pána Boha obviniť?
Bratia a sestry, zámerom tohto svedectva o Kristu nie je nič iné ako vyvolať vieru v Krista. Neveriť Božiemu svedectvu o Jeho Synovi má pritom ďalekosiahle dôsledky. Na jednej strane takýto postoj človeka z Pána Boha robí klamára. Je to tak akoby nám Boh nehovoril pravdu a vymýšľal si o týchto veciach. Na druhej strane, nevera človeka – to nie je iba osobné rozhodnutie, resp. nešťastie človeka, s ktorým my máme súcit. Je to hriech, ktorý je potrebné odsúdiť. Hriešnosť nevery totiž spočíva vo fakte, že protirečí jedinému pravému, vernému a pravdivému Bohu, a tak Mu pripisuje klam.
Milí priatelia, čo má veriaci človek v konečnom dôsledku z toho, že verí, a tým kladne odpovedá na Božie svedectvo? Je to požehnanie večného života. Je to istota večného života, ktorú veriaci človek smie mať už v tejto časnosti. A to je svedectvo, že nám Boh dal večný život a tento život je v jeho Synovi. Výpoveď týchto slov je jasná a nekompromisná. Jej logike sa nedá uniknúť. Nepripúšťa žiaden alternatívny prístup ani výklad : Večný život je v Božom Synovi a nenájdeme ho v nikom inom ani nikde inde. Mať život bez toho, aby sme mali Krista je nemožné. A rovnako tak aj mať Krista nie je možné bez toho, aby sme mali život. Je to tak preto, že Syn je život.
Drahí bratia, milé sestry, spoliehajúc sa na svedectvo Písma ako na svedectvo Božie, môžeme aj posolstvá tohoročného adventu a Vianoc v súlade s reformačným učením, o ktorom sme hovorili v tomto roku i v tomto advente, prijímať vierou. Reformačné sola fide – jedine viera tak preniká i do našej adventnej viery a vidíme, že nielen učenie o ospravedlnení má svoj základ vo viere, ale i všetko prijímanie Božieho svedectva. Vierou teda chceme prijímať zasľúbenia o príchode Božieho Syna, svedectvá o Jeho narodení i zasľúbenia, ktoré nám z toho plynú. Sám Pán v moci svojho Ducha Svätého nech mocne bdie nad našou vierou! On nech ju v nás vyvoláva, posilňuje i zachováva! Jemu vďaka za to, že tak robil doteraz. Nuž a Jemu vďaka aj za to, že to tak bude robiť i naďalej! Veď aj o tom je predsa viera J Amen.
