1. slávnosť Vianočná – Ó ty vianočný, čas preradostný
Written by radovan on dec 22, 2017 in - No Comments
1. slávnosť Vianočná – 25.12.2017
„Ó ty vianočný, čas preradostný …“
Milosť vám a pokoj od narodeného Pána a Spasiteľa Ježiša Krista! Amen.
Milé sestry, drahí bratia v narodenom Pánovi Ježišovi Kristovi!
K Vianociam a k vianočnej atmosfére vo všeobecnosti patria aj vianočné piesne, či koledy. Dovolím si povedať, že takmer každý známejší spevák, speváčka či hudobná skupina má nejaký ten svoj vianočný hit. Tie sa v adventnom a predvianočnom čase potom často hrávajú v rôznych rádiách. Počujeme ich pri nákupoch v moderných nákupných centrách. Hrajú nám pri tankovaní na čerpacích staniciach. Niekedy nám vyhrávajú len tak z mestských či obecných rozhlasov, znejú tiež na vianočných trhoch, a to všetko kvôli vytvoreniu tej správnej vianočnej atmosféry. Máme to tak radi. Tak sa nám to páči. Ba dovolím si povedať, že bez týchto známych vianočných melódií by sa nám Vianoce azda ani nerátali.
No nielen známi speváci, speváčky, či hudobné skupiny majú svoje vianočné hity. Takéto známe duchovné vianočné „hitovky“ obsahuje aj náš Evanjelický spevník. Osobne mám tieto piesne veľmi rád. Niektoré z nich som ešte ako mládežník chodil spievať po koledovaní aj s ostatnými kamarátmi navštevujúc členov cirkevného zboru, kde som vyrastal. Vnímam to zakaždým ako istú nostalgiu a peknú spomienku na mladé časy. Je to tak skoro vždy keď počujem známe : Narodil sa Kristus Pán, radujme sa! Alebo : Čas radosti veselosti, nastal požehnaný. Alebo aj : Ó, kresťania, poďme, radostne plesajme! Pod nohami nám praskal sneh, na lícach štípal mráz, neraz sme to potiahli aj do hlbokej noci, ale bolo to krásne. Tešili sme sa my a tešili sa aj tí, ktorých sme navštívili a zavinšovali im radostné, pokojné a požehnané Vianoce.
A tak som sa rozhodol, že dnešnú slávnostnú kázeň nepostavím na konkrétnom biblickom texte, tak ako sa to klasicky robí, ale na jednej takej vianočnej „hitovke“, ktorá sa v našom Evanjelickom spevníku objavuje pod číslom 53. Predtým však než ju prečítam, skloňme sa a modlime sa slovami modlitby Pánovej : Otčenáš …
Slávnostné kresťanské zhromaždenie!
Pod číslom 53 sa v našom evanjelickom spevníku objavuje pieseň, ktorej názov znie : Ó ty vianočný, čas preradostný. Nie je to dlhá pieseň. Má iba tri verše, no je presiaknutá radosťou. V každom z tých troch veršov sa pritom objavuje jeden dôležitý teologický akcent, ktorý by v nás mal tú spomínanú radosť vyvolať. Skúsme sa teda postupne pozrieť na jednotlivé verše tejto nádhernej vianočnej skladby!
Ó ty vianočný, čas preradostný, milosť prinášaš všetkým nám. Svet vo tmách chodil, Pán sa narodil : radujme sa, radujme sa, kresťania! Áno, drahí bratia, milé sestry, začal by som práve tou tmou. Najväčší problém bol v tom, resp. je v tom, že svet sa ocitol v tme. Odkiaľ sa tu tá tma vzala? O tme čítame v správe o stvorení : 2 Zem bola pustá a prázdna, tma bola nad prahlbinou a Boží duch sa vznášal nad vodami (1M 1,2). Je azda dobré vedieť, že tma sa na stránkach Písma svätého predstavuje zväčša ako niečo zlé, protibožské, chaotické a hriešne. A preto nie čudo, že hneď v ďalšom verši prvej kapitoly prvej biblickej knihy čítame : 3 Boh povedal: Nech je svetlo. A bolo svetlo. 4 Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy (1M 1, 3 – 4).
Pokiaľ svet vo tmách chodil, ako o tom v tejto piesni spievame, chce sa tým povedať iba jedno : Svet a ľudia na ňom nežili podľa Božej vôle. Svet a ľudia upadli do zla, do hriechu a chaosu. O to všetko sa postaral Boží i náš ľudský odveký nepriateľ – satan. Chodiť po tme nie je práve najpríjemnejšie, hlavne, pokiaľ človek dobre nepozná okolitý terén. Hrozí, že padneme, že sa zraníme, že si ublížime, že zablúdime, že stratíme správny smer a orientáciu. A presne to sa ľudstvu a tomuto svetu stalo. Ľudstvo si ublížilo. Medziľudské vzťahy sa zranili. Ľudia stratili správnu orientáciu a smer v živote. Oni si síce myslia, že idú správnym smerom, a práve v tom spočíva ich najväčšia tragédia. V skutočnosti však kráčajú do záhuby.
Boh si hneď na začiatku prial, aby sme žili a chodili vo svetle. Tento scenár a vývin udalostí Ho preto nijako netešil. A tak sa rozhodol pre riešenie. Jeho riešením však nebol trest, ale milosť. Milosť však nemôže ostať iba „na papieri“. Milosť je milosťou iba vtedy, pokiaľ sa nejakým spôsobom dokáže, zrealizuje. A to sa na prvé Vianoce stalo! Milosť na seba vzala ľudské telo a stala sa človekom. Prebývala medzi nami, ako o tom píše evanjelista Jána. Pán sa narodil. Božia milosť sa prejavila v tom, že svetlo vstúpilo do temnoty, aby ju prežiarilo a premohlo. Tma totiž vždy ustúpi, keď sa zažne svetlo. Aj preto Pán Ježiš o sebe nie náhodou povedal : Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.
Milí priatelia, v tejto milosti je nádej pre každého jedného z nás. Veď o tom je milosť, že dáva rovnakú šancu každému. Šancu na záchranu, šancu na nový, lepší život tu na tomto svete. Ale tiež šancu na život večný v kráľovstve nebeskom. Drahý brat, milá sestra, pokiaľ si veľkosť tejto Božej nezaslúženej milosti dnes uvedomíš, nemalo by ťa to nechať chladným. Naopak! Malo by ťa to napĺňať radosťou tak ako sa radostne spieva aj pieseň, na ktorou sa dnes zamýšľame.
Ó ty vianočný čas preradostný, lásku prinášaš všetkým nám. Kristus sa znížil a nás povýšil : radujme sa, radujme sa, kresťania! Takto znie druhý verš piesne č. 53. Po prvom teologickom akcente, ktorý sa objavil v prvom verši, mysliac na „milosť“, sa tuná objavuje druhý akcent. Tento krát je to „láska“. Láska je druhým riešením problému temnoty ľudí ako aj tohto sveta. Temnota hriechu a zla sa totiž nedá poraziť ani zbraňami ani armádou ani násilím. Zlo sa nedá poraziť ešte väčším zlom. Tak ako ani hriech nemožno prekonať ešte väčším hriechom. Efekt takéhoto boja by totiž bol úplne opačný. Tak zlo ako aj hriech by sa o to viac posilnili.
Proti temnote hriechu a zla sa musí bojovať úplne inak. Tou jedinou „zbraňou“, ktorá v tomto boji niečo zmôže; tou jedinou zbraňou, ktorá proti týmto mocnostiam môže dokonca zvíťaziť, je láska. No tak ako to platí pri milosti, tak to platí aj pri láske. Ani láska nemôže ostať iba „na papieri“. I láska je láskou iba vtedy, pokiaľ sa nejakým spôsobom dokáže, zrealizuje. I to sa na prvé Vianoce stalo. Láska vstúpila do ľudského tela v osobe Pána Ježiša. Božia láska sa znížila, ponížila a pokorila maximálnym možným spôsobom. Táto láska bola taká veľká, že zniesla potupu, posmech, nepochopenie, urážky, bitku i pľuvance. Táto láska bola taká veľká preto, pretože bola dokonalá. Nuž a ona sa naozaj ako dokonalá aj dokonala, a to na kríži golgotskom, kde sa za nás obetovala. Svojim ponížením nás povýšila. To naše povýšenie spočíva v tom, drahí priatelia, že Boh na nás, ktorí tomu veríme a vďačným srdcom to do života prijímame, od tej chvíle nehľadí len ako na hriešnikov, ale ako na omilostených hriešnikov. A v tom je podstatný rozdiel! Pokiaľ si človek i túto skutočnosť mocne uvedomí, nemôže ostať ľahostajný. Naopak! Jeho srdce musí byť preniknuté radosťou, tak ako nás k nej nabáda i pieseň, nad ktorou dnes uvažujeme.
Takto sa dostávame k poslednému veršu piesne č. 53 z Evanjelického spevníka : Ó ty vianočný, čas preradostný, pokoj prinášaš všetkým nám. Boh je zmierený, sme vykúpení : radujme sa, radujme sa, kresťania! Po dvoch teologických akcentoch, ktoré sa objavujú v prvých dvoch veršoch tejto piesne, teda konkrétne po milosti a láske, tu máme posledný, tretí akcent. Je to „pokoj“. Bratia a sestry, náš pokoj spočíva v tom, že od chvíle Ježišovej obete, od chvíle Jeho slávneho zmŕtvychvstania je vytvorené všetko preto, aby sme mali správny vzťah s Pánom Bohom. Áno, priatelia, Pán Ježiš svojim dielom vykúpenia spravil všetko preto, aby sa na nás a na tento svet už Boh kvôli hriechu nehneval. V Ježišovej smrti bola prinesená dokonalá, jedinečná, postačujúca a neopakovateľná obeť, ktorá utíšila svätý a spravodlivý hnev Boha nad hriechom človeka a sveta. A tak i my dnes môžeme radostne a v pokoji vyznávať a spievať : Boh je zmierený, sme vykúpení.
Ľudia počas celých svojich dejín neprestajne žili v strachu z Boha. Neprestajne sa obávali Jeho hnevu i trestu. Mali strach z Jeho reakcie. Nevedeli, či Mu priniesli už dostatočnú obeť alebo nie. Či je Boh s ich životom a zbožnými výkonmi spokojný alebo nie. Ľudia mali z Boha strach. Ako mohli takéhoto Boha milovať? Ako môžete milovať niekoho, z koho máte strach? Pán Boh preto spravil všetko preto, aby sme sa Ho nebáli a nemali z Neho strach. Samozrejme, že tu stále ostáva rešpekt a úcta. V biblickej terminológii na vyjadrenie správneho vzťahu a pomeru k Bohu používame slovo „bázeň“. No Ježiš spravil všetko preto, aby to už nikdy nebol panický strach z Boha, ktorý iba túži po pomste, po treste a odplate. Vianoce sú teda akoby sviatkami nového imidžu Boha. Sú to sviatky, počas ktorých nám Boh hovorí : Ale ja nie som taký! Som ten, ktorý vám všetkým vo svojom Synovi prinášam milosť, lásku a pokoj. Vy sa z toho len radujte! Pretože vaša radosť je mojou najväčšou oslavou!
Bratia a sestry, azda to posledné, čo by som si chcel na dnešnej piesni všimnúť je fráza, ktorá sa objavuje v každom verši : „prinášaš všetkým nám.“ Pán Ježiš Božiu milosť, lásku a pokoj priniesol všetkým nám. To znamená : i tebe i mne osobne. Každý deň nám ich nanovo prináša, aby nimi raz bola naplnená aj celá naša večnosť v nebesiach. Drahý brat, milá sestra, to všetko dnes nech teba i mňa napĺňa úžasom a radosťou! Radujme sa, radujme sa, kresťania! Amen.
