2. po Zjavení – Božia a svetská múdrosť
Written by radovan on jan 10, 2018 in - No Comments
2. po Zjavení – 14.1.2018
„Božia a svetská múdrosť“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
1 Korintským 2, 1 – 9
1 Aj ja, bratia, keď som prišiel k vám, neprišiel som vám ohlasovať Božie tajomstvo so vznešenosťou slova alebo múdrosti. 2 Rozhodol som sa totiž, že medzi vami nebudem poznať nič iné okrem Ježiša Krista, a to ukrižovaného. 3 Aj ja som bol medzi vami slabý, preniknutý veľkým strachom a chvením; 4 moje slovo a moje ohlasovanie nespočívalo v presvedčivých slovách múdrosti, ale v dokazovaní Ducha a moci, 5 aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci. 6 Múdrosť však hovoríme medzi dokonalými, no nie múdrosť tohto veku ani kniežat tohto veku, ktoré hynú, 7 ale hlásame v tajomstve skrytú Božiu múdrosť, ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu. 8 Nikto z kniežat tohto veku ju nepoznal; veď keby ju boli poznali, neboli by ukrižovali Pána slávy. 9 Ale ako je napísané: Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo a čo ani do ľudského srdca nevstúpilo, to pripravil Boh tým, čo ho milujú.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Nadpis tejto biblickej state, ktorá nám zaznela ako kázňový text určený pre dnešok, v našom evanjelickom preklade znie : Múdrosť Božia a svetská. Mám za to, že hovoriť o múdrosti práve v tomto čase po sviatku Zjavenia Krista Pána mudrcom, má svoje opodstatnenie. Veď dá sa povedať, že práve o múdrosti v istom slova zmysle pojednávali aj dve posledné bohoslužobné stretnutia, ktoré sme už v novom roku v tomto chráme mali. Na sviatok „Troch kráľov“ sme si poukázali na veľkosť Božej múdrosti, ktorá aj pohanským astrológom, veštcom z hviezd, otvorila oči pre pravé poznanie Boha a spásu všetkých ľudí, ktorú našli v malom narodenom izraelskom dieťati. Tomuto objavenému a nájdenému Pánovi pánov a Kráľovi kráľov títo mudrci následne obetujú honosné dary na znak úcty. No predovšetkým Mu obetujú svoje srdcia a životy, a to tým, že narodené dieťa prijímajú za svojho Pána. Hneď nasledujúcu nedeľu sme boli svedkami tzv. ľudskej múdrosti, ktorú predstavuje kráľ Herodes. Bola to múdrosť, ktorá tomuto panovníkovi zaslepila oči a doviedla ho k betlehemskej tragédii povraždenia chlapcov. Ľudská múdrosť kráľa Herodesa nevedie k hľadaniu narodeného Kráľa a k Jeho prijatiu. Nevedie ho k transformácii svojho života ani k pokániu ani k zmene doterajšieho života. Naopak! Vedie ho k vraždeniu a k snahe zlikvidovať a zbaviť sa Toho, kým sa on ako kráľ cíti byť ohrozený. Aký diametrálny rozdiel, priatelia!
Bratia a sestry, keďže medzi Božou a ľudskou múdrosťou je takýto priepastný rozdiel, pravdepodobne bude veľmi užitočné, keď si oba typy múdrosti dnes ozrejmíme. A to z toho titulu, aby aj nás múdrosť, ktorou disponujeme, nedoviedla k tragickým, priam až fatálnym následkom. Poďme však pekne poporiadku.
1 Aj ja, bratia, keď som prišiel k vám, neprišiel som vám ohlasovať Božie tajomstvo so vznešenosťou slova alebo múdrosti. Stáva sa, že keď v cirkvi organizujeme nejaké významnejšie príležitosti alebo oslavy, kde sa stretne veľa ľudí, kde dokonca príde rozhlas alebo televízia, pozveme si ako kazateľov uznávaných, dobrých, osvedčených a obdarovaných kazateľov. V našom prípade sa zväčša jedná o biskupov, či seniorov. Je to samozrejme motivované dobrou snahou osloviť čo najlepšie čím viacerých poslucháčov a získať z danej príležitosti čím väčšie duchovné požehnanie a efekt. Sú kazatelia, ktorí majú čo povedať. Sú však aj takí, ktorým Pán Boh očividne dar zvestovania slova nedal. Avšak to hlavné nespočíva v tom, či je niekto obzvlášť výrečný a dokáže precízne formulovať svoje myšlienky. Jadro účinnosti nášho svedectva spočíva totiž niekde inde. Nejde totiž o to, aby sme prezentovali svoju, naučenú ľudskú múdrosť, ale aby naša reč bola potvrdená Duchom Božím a Božou mocou.
Bratia a sestry, to je to čo vás počas štúdia teológie nenaučia. Tam vám povedia, ako si správne kázeň logicky rozčleniť, ako správne rozprávať, ako dlho kázať a podobne. Sú to všetko samozrejme cenné rady a poznatky. No veľakrát je to potom len taká pompézna, naškrobená reč, ktorá je síce pekná, ale duchovne prázdna. Nemá čo poslucháčovi ponúknuť, pretože sám kazateľ neprežil to, čo káže. sú to len múdrosti naučené z kníh, ale nie skúsenosť viery, ktorá sa musela osvedčiť v každodennej realite.
Ako farár sa s tým niekedy stretávam. Jedná sa v konečnom dôsledku o príjemnú spätnú väzbu, keď vám ľudia po skončení bohoslužieb povedia : Bolo to krásne … ale v čom tá krása či požehnanie spočívali, to vám už konkretizovať nevedia. Pre mňa ako kazateľa – farára je cieľ dosiahnutý vtedy, keď si človek povie : Tak toto sa týka mňa. Na tomto mieste sa v mojom živote musí zjednať náprava. Toto slovo zasiahlo môj život … – Bratia a sestry, to je najväčšie ocenenie kazateľa, keď sa k jeho slovám prizná aj Boží svätý Duch a ľudia sa menia! Čo z toho vyplýva? Nie je potrebných veľa a krásnych slov. Tých je nakoniec všade dosť. Na krásu slova a nádherný prednes sú tu herci, ktorí to študujú. My však v cirkvi potrebujeme predovšetkým slová, ktoré sú podložené každodennou hlboko prežívanou vierou, úprimnosťou a pravdou!
2 Rozhodol som sa totiž, že medzi vami nebudem poznať nič iné okrem Ježiša Krista, a to ukrižovaného. 3 Aj ja som bol medzi vami slabý, preniknutý veľkým strachom a chvením; Keď sa pozeráme odniekiaľ z kopca na mesto, zvyčajne hľadáme jeho dominanty. Tak je to aj pri pohľade z dobšinského kopca dole do údolia, na samotné mestečko. Bezpochyby, jednou z dominánt, ktoré pozorovateľovi takpovediac „udrú do očí“ je aj náš kostol. Dominanty sú body, ktoré sú niečím nápadné a ktoré nikto nemôže len tak prehliadnuť. Slúžia tiež k orientácii. Človek sa potom tak ľahko nestratí.
Bratia a sestry, i náš život sa tak trochu podobá veľkomestu. Nie náhodou J.A. Komenský nazval svoje dielo „Labyrint světa a ráj srdce“, keď chcel vyjadriť celú šírku nášho života a toho, s čím sa počas neho stretávame. Prvý Pavlov list do Korintu je tiež akoby takým labyrintom s množstvom problémov, o ktorých sa v ňom apoštol zmieňuje. A začína takisto dominantou, ktorá umožní správnu orientáciu. Napriek tomu, že vo svojom liste bude musieť riešiť viacero záležitostí, začne slovami o Ukrižovanom.
Drahí priatelia, na túto skutočnosť by sme nemali ani my zabúdať. Nemali by sme sa natoľko nechať zapliesť do problémov a starostí života, aby sme prestali vidieť ukrižovaného Pána Ježiša. Bratia a sestry, je toto aj naším životným krédom – nepoznať nikoho iného a nič iné než Krista, a to toho Ukrižovaného? Ono je to tak, že pokiaľ nájdeme pohľad na Neho, potom zvyčajne nájdeme správny pohľad aj na tie ostatné veci, ktoré nás trápia. Pán Ježiš je ústredným bodom života Božieho dieťaťa. Bez Neho by sme veľmi ľahko a rýchlo stratili orientáciu. Je to jednoducho tak, že potrebujeme mať v živote pevný bod, ktorého sa môžeme držať, o ktorý sa môžeme oprieť. Ináč bude náš život plný zmätkov a chaosu. Bude to život bez zmyslu. Budeme žiť iba zo dňa na deň. Milí priatelia, Pán Ježiš, Ten, ktorý bol za nás ukrižovaný, nám môže ukázať pravý zmysel a hodnotu nášho života. Môže nám ukázať na čom skutočne záleží. Potom i náš život bude Bohu ku cti a nášmu blížnemu k úžitku.
4 moje slovo a moje ohlasovanie nespočívalo v presvedčivých slovách múdrosti, ale v dokazovaní Ducha a moci, 5 aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci. Bratia a sestry, dom bez pevného a dobrého základu sa zrúti. Dobre to poznáme zo známeho Ježišovho podobenstva. Táto zásada však platí nielen o našich pozemských príbytkoch, ale aj o stavbe nášho života viery. Apoštol Pavol dbal veľmi na to, aby nepoužíval ľudskú múdrosť na získavanie ľudí pre Krista. Aj keď sám bol veľmi vzdelaný, nepokúšal sa svojich poslucháčov oslniť svojimi vedomosťami a urobiť na nich dobrý dojem. Nešlo mu totiž o to, aby získal poslucháčov a obdivovateľov, ale aby získal ľudské srdcia pre Krista! Išlo mu o to, aby viera jeho poslucháčov nebola založená na obdive k človeku, ale aby ich srdcia boli premenené Pánom Ježišom. A v tom je zásadný rozdiel.
Bratia a sestry, je i na nás, aby sme na toto nezabúdali. Dnes nie je až také ťažké získať informácie, ktoré keď budeme hovoriť, ľudia nás budú počúvať s otvorenými ústami. Ale nikomu tým nepomôžeme. Ide predovšetkým o to, aby sa naša viera ako aj viera tých, ktorým kážeme, nezakladala na ľudskej, ale na Božej múdrosti. Ľudská múdrosť môže síce nadchnúť, ale nepomôže v ťažkých chvíľach. V nich nám môže pomôcť jedine naša viera v Božiu moc a pomoc.
Jeden kamarát mi raz povedal : „Keď ma ty presvedčíš, začnem chodiť do kostola.“ – Musím sa priznať, že sa mi s tým „presviedčaním“ zatiaľ veľmi nedarí, lebo on prichádza do kostola iba na veľké sviatky J Ale práve o tom píše apoštol Pavol. Viera v človeku nevzniká z presviedčania. Viera v tomto svete nepotrebuje mudrlantov. Potrebuje predovšetkým verných svedkov Kristovho evanjelia. A preto ja prosím Pána Boha najmä o to, aby som nemudroval, ale mohol byť predovšetkým Jeho verným svedkom. Pretože na tomto predovšetkým záleží.
6 Múdrosť však hovoríme medzi dokonalými, no nie múdrosť tohto veku ani kniežat tohto veku, ktoré hynú, 7 ale hlásame v tajomstve skrytú Božiu múdrosť, ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu. Drahí priatelia, kto z nás by nechcel byť múdry? Ľudia za normálnych okolností nechcú byť hlúpi. Aj preto je na svete toľko rôznych škôl a vzdelávacích inštitúcií. Vzdelanie a poznatky však ani zďaleka ešte nie sú zárukou múdrosti. To sa týka aj našej pozemskej múdrosti. O to viac to však platí o múdrosti Božej. Tú nezískame štúdiom na teologickej fakulte ani na biblickej škole.
Bratia a sestry, aké sú teda predpoklady pre získanie tej Božej múdrosti? Kde má ona svoj pôvod? V prvom rade je dobre si uvedomiť, že je to múdrosť, ktorá pochádza „zhora“. V Písme svätom čítame, že počiatkom a hlavným pilierom tejto múdrosti je bázeň pred Hospodinom. Keď toto vieme, kladieme si otázku : Ako je to s našou múdrosťou? Je založená na bázni pred Bohom alebo len na našom rozume či skúsenostiach? Náš reformátor Martin Luther bol veľmi vzdelaný muž. Napriek tomu sa o ľudskom rozume nevyjadroval príliš vzletne a pozitívne. Dokonca povedal, že „rozum je ako taká pobehlica (prostitútka) „Hurre“ (nem.) a nedá sa mu veriť!“
Milí priatelia, bázeň pred Bohom – to nie je nič iné ako uvedomovanie si tej skutočnosti, že Pán Boh je svätý. On je zvrchovaný Pán všetkého a všetkých. Bázeň pred takýmto Bohom mňa osobne vedie k tomu, aby som sa i ja riadil Jeho slovami, veril im a v nich nachádzal múdrosť pred každý deň života.
Bratia a sestry, stojí za to vyprosovať si od Pána Boha túto múdrosť a riadiť sa ňou vo svojom živote. Má to zmysel tak pre túto časnosť ako aj pre celú večnosť. V Písme svätom čítame, že táto Božia múdrosť nás v pozemskom živote uchráni pred mnohými zlými vecami a pred kdejakými zbytočnými komplikáciami. Nuž a táto múdrosť nás napokon privedie aj do blahoslavenej večnosti : Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo a čo ani do ľudského srdca nevstúpilo, to pripravil Boh tým, čo ho milujú.
Drahý priateľ, skutočne to stojí za to hľadať Božiu múdrosť. Túžiš po nej alebo sa nechávaš viesť iba múdrosťou tohto sveta? Tá sa síce zdá byť jednoduchšia a priamočiara, ale nakoniec je to cesta, ktorá vedie nie k dobru, ale k zlu. Dnešná nedeľa, drahý brat, milá sestra, i pred teba kladie výzvu : Božia a svetská múdrosť. Ktorú si vyberieš? Prajem ti veľa múdrosti pri rozhodovaní. Amen.
