Posledná nedeľa po Zjavení (Konvent) – Byť v Jeho ruke
Written by radovan on jan 18, 2018 in - No Comments
Posledná nedeľa po Zjavení – 21.1.2018 – Byť v Jeho ruke
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Zjavenie Jána 1, 9 – 18
9 Ja, Ján, váš brat a spoločník v súžení, kráľovstve a vytrvalosti v Ježišovi, bol som pre Božie slovo a svedectvo o Ježišovi na ostrove Patmos. 10 V Pánov deň som bol vo vytržení ducha a počul som za sebou mohutný zvuk ako hlas poľnice, 11 ktorý hovoril: Čo vidíš, napíš do knihy a pošli siedmim cirkvám: do Efezu, Smyrny, Pergama, Tyatír, Sárd, Filadelfie a do Laodicey. 12 Obrátil som sa, aby som pozoroval hlas, ktorý ku mne hovoril. A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov 13 a uprostred svietnikov akoby Syna človeka, oblečeného do dlhého rúcha a cez prsia prepásaného zlatým pásom. 14 Hlavu a vlasy mal biele ako biela vlna, ako sneh, a oči ako plameň ohňa. 15 Nohy mal podobné lesklému kovu rozžeravenému v peci, jeho hlas bol ako hučanie mnohých vôd. 16 V pravej ruke mal sedem hviezd, z jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč a jeho tvár bola, ako keď slnko svieti v plnej sile. 17 Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. On položil na mňa pravicu a povedal: Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný 18 a Živý. Bol som mŕtvy a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Písalo sa prvé storočie po Kristovi a na rímskom tróne sedel cisár Domicián. Nad kresťanstvom viseli temné a ťažké mraky útlaku a prenasledovania. Vlna prenasledovania bola zvlášť intenzívna v kresťanských spoločenstvách na území Malej Ázie. Najprv sa začala zatýkaním, uväzňovaním predstaviteľov kresťanskej cirkvi a ich následným vypovedaním do vyhnanstva. Neskôr, ako z cirkevných dejín vieme, sa prenasledovanie rozšírilo na všetkých kresťanov. Aj apoštol Ján, podľa tradície pisateľ Apokalypsy (Zjavenia), bol takto vypovedaný do vyhnanstva a skončil osamote na ostrove Patmos v Stredozemnom mori.
Kto vie, nad čím všetkým Ján v samote uvažoval. Čo všetko sa mu asi vírilo hlavou. Nevieme to. No jedno vieme celkom určite : Ján istotne myslel, nezabúdal a vo svojom srdci nosil svojich bratov a sestry zo spoločenstva, z ktorého bol násilne vytrhnutý a presunutý na opustený ostrov.
Áno, bratia a sestry, boli i také časy, kedy kresťania boli vystavení prenasledovaniu. Nie tak dávno tomu bolo aj v našich končinách, a to počas bývalého režimu. Ba dovolím si povedať, že v oblasti Gemera to bolo zvlášť intenzívne. Veď drvivá časť evanjelických kňazov, ktorí boli kvôli svojim duchovným aktivitám zatknutí, pôsobila práve na území Gemerského seniorátu. O to viac si dnes vážime náboženskú slobodu, ktorú máme. Ja len mám strach, sledujúc, čo všetko sa v našej cirkvi deje a ako sa mnohé veci dejú, že sme si tú slobodu snáď ani nezaslúžili. Žiaľ, nie vždy ju využívame správnym spôsobom. Skôr ju zneužívame na to, aby sme šli a šliapali jeden po druhom. Naše osobné záujmy v cirkvi sa neraz dostali pred záujmy Krista Pána, ktoré má On so svojou cirkvou …
Kresťania v 1. storočí po Kristovi boli tak vo svojich spoločenstvách veľakrát zanechaní sami. Museli si vystačiť aj bez svojich vodcov, pastierov, ktorí boli väznení alebo zabíjaní. Celkom dobre si vieme predstaviť, že apoštola Jána zamestnávali otázky typu : Obstoja moji bratia a sestry v týchto neľahkých podmienkach? Vytrvajú v tejto kritickej situácii? Zachovajú napriek všetkému Kristovi vernosť?
Bratia a sestry, človek, ktorý svoju cirkev miluje a jej „osud“ mu nie je ľahostajný sa i dnes pýta podobne : Ako to s našou cirkvou dopadne? Veď podľa štatistík sme najrýchlejšie starnúcou cirkvou spomedzi všetkých na Slovensku! To znamená, že pokiaľ sa nič nezmení, pokiaľ to bude pokračovať týmto trendom, zahynieme, zanikneme. Ako skončia všetky tie kauzy v našich radoch? Dočkáme sa niekedy úprimného pokánia? Dočkáme sa ospravedlnenia? Dočkáme sa niekedy toho, že tí, ktorí chybu spravili, ju aj vyznajú ako hriech a namiesto neprestajného dokazovania svojej neviny radšej povedia : Prepáčte! Mrzí ma to! Zlyhal som! Nech mi je Boh milostivý! Alebo budeme stále iba svedkami boja o prestíž, o prevahu, o (pseudo) pravdu, o (pseudo) spravodlivosť, o moc?
Drahí priatelia, tak ako nás, ktorí svoju cirkev milujeme, znepokojujú mnohé otázky a stav cirkvi, tak znepokojovali aj apoštola Jána na ostrove Patmos. Úžasné je, že Pán svojho verného služobníka nenechal upadnúť do zúfalstva či rezignácie. Naopak! Dostáva sa mu božského zjavenia, ktoré ho má zbaviť jeho starostí a obáv. V tomto videní vidí „sedem zlatých svietnikov a uprostred svietnikov akoby Syna človeka“. Sedem svietnikov sa tu objavuje preto, nakoľko v ďalších dvoch kapitolách tohto spisu sa nachádza sedem listov adresovaných siedmym cirkevným zborom na území Malej Ázie. To znamená : jeden svietnik pre jeden cirkevný zbor. Číslo sedem nám však chce povedať ešte aj niečo iné : sedem svietnikov predstavuje plnosť Kristovej cirkvi na zemi, teda všetky kresťanské spoločenstvá na svete. Teda i naše spoločenstvo, i náš cirkevný zbor tu v Dobšinej, i náš Gemerský seniorát, i našu Evanjelickú cirkev na Slovensku.
Syn človek, ktorý sa nachádza uprostred svietnikov, tu takisto nie je na parádu. Naopak! I v tom sa skrýva jedna hlboká symbolika, povzbudenie a potešenie zároveň. Svietniky, na ktoré Ján myslí, sa museli v tých časoch pravidelne dopĺňať olejom, aby ich oheň a plameň nezhasol. Boli to olejové svietniky, nie svietniky na sviečky. Chce sa tým povedať jedno : Je to sám Boží Syn, je to sám Pán Ježiš, Ten, ktorý cirkev založil, ktorý sa o ňu postará a nedá jej zahynúť. Nenechá ju vyhorieť. Nenechá zhasnúť jej svetlo. Nenechá ju bez oleja. Naopak! Je to On sám, kto do svietnikov vlieva olej viery, lásky, nádeje, olej Svätého Ducha. Je to sám Boží Syn, kto sa takto verne stará, aby ani náš zbor v Dobšinej nezanikol, ani náš seniorát, ani naša cirkev. Sme teda dobrých rukách, bratia a sestry. V tých najlepších.
Drahí priatelia, tak Ján vtedy pred mnohými rokmi, tak my dnes máme vedieť jedno : Pán Ježiš sám sa stará o stav svojej cirkvi. A to aj vtedy, keď jej pastieri sú deportovaní do vyhnanstva, tak ako v 1. storočí dejín cirkvi, alebo tak ako počas bývalého režimu. Pán Ježiš sám sa stará o stav svojej cirkvi, keď kňazi, seniori či biskupi ako pastieri im zvereného stáda zlyhávajú a svoje ovečky nevedú k vodám tichým alebo skôr búrlivým a nebezpečným. Nevedú ich na pastvy zelené, ale skôr na pastvy otrávené nedôverou, neláskou, klamstvami, spochybňovaniami, manipuláciou a podrazmi. I to je napokon akási forma vyhnanstva – tentokrát duchovná.
Bratia a sestry, vízia, ktorá sa nám dnes ponúka je pre nás všetkých, nedokonalých, jedným veľkým zasľúbením i potešením : existencia nášho cirkevného zboru, seniorátu, či cirkvi nespočíva a nie je závislá na rôznych okolnostiach, či osobách, ale na Kristovi samotnom. On sám ochráni a zachová svoju cirkev.
Milí priatelia, už aj toto uistenie, potešenie a zasľúbenie, ktorého sa nám dostalo, je dosť. No Pán cirkvi nie je skúpy na zasľúbenia! A tak apoštolovi Jánovi, a prostredníctvom neho aj nám, dáva ešte jedno navyše. Ján vidí sedem hviezd, ktoré sa nachádzajú v pravej ruke Pána Ježiša. Aj týmto obrazom sa chce povedať jedno : Či už sú pastieri kresťanských spoločenstiev, cirkevných zborov, seniorátov, dištriktov alebo aj celej cirkvi v politickom alebo duchovnom vyhnanstve alebo v akomkoľvek inom zlom rozpoložení, všetci sú v Ježišovej ruke. Dokonca je zdôraznené, že sú v Ježišovej pravej ruke. Pravá ruka je pritom v Písme svätom obrazom pre Božiu moc, suverenitu a zvrchovanosť. To znamená : všetci, akokoľvek sme nehodní, akokoľvek sme zlyhali, sme v Kristovej ruke. A z nej nás nikto a nič nemôže vytrhnúť. Ani ten zlý, ani naše hriechy, ani naše zlyhania, ani naše nedostatky. Kristova moc, láska a milosť je totiž väčšia ako všetky naše ľudské pády.
Drahí priatelia, je pravda, že sa niekedy ako cirkevné zbory, ako spoločenstvá, ako kazatelia, ako neordinovaní pracovníci cítime bezmocne, ubito a unavene. Máme pocit, akoby nám už nebolo pomoci. Predsa však : smieme vedieť, že my všetci a za každých okolností sa nachádzame v pravej ruke nášho drahého Pána Ježiša. On sám nás drží. On sám nám na každý deň dáva silu, aby sme to nevzdali, ale i naďalej kráčali v službe pre dobrú vec evanjelia nášho Pána. V tomto poznaní, istote a zasľúbení sa teraz chceme spoločne pozrieť aj na uplynulý rok 2017, ktorý sme z Božej milosti na pôde nášho cirkevného zboru mohli prežiť. Amen.
