Predstavenie Pána (Hromnice) – „One of us“ – „Jeden z nás“
Written by radovan on jan 30, 2018 in - No CommentsPredstavenie Pána (Hromnice) – 2.2.2018
„One of us – Jeden z nás“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Židom 2, 14 – 18
14 Keďže všetkých súrodencov spája krv a telo, i on sa stal jedným z nich, aby smrťou zničil toho, čo mal moc nad smrťou, totiž diabla, 15 aby vyslobodil tých, ktorých po celý život zotročoval strach pred smrťou. 16 Veď sa neujíma anjelov, ale Abrahámovho potomstva. 17 Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. 18 A pretože sám v tom, čo pretrpel, bol skúšaný, môže pomáhať tým, čo sú skúšaní.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Dnes na pôde nášho cirkevného zboru slávime sviatok, ktorý nesie názov „Predstavenie Pána Ježiša“. V ľudovej tradícii je však lepšie známy pod názvom „Hromnice“. Je to sviatok, pripomínajúci nám evanjeliovú udalosť z Ježišovho raného detstva, kedy Mária s Jozefom prichádzajú s Ježišom do jeruzalemského chrámu, aby Ho tam, podľa predpisov Mojžišovho zákona, ako svojho prvorodeného predstavili (zasvätili) Pánu Bohu.
V katolíckej tradícii sa jedná o tzv. „prikázaný sviatok“, to znamená, že svätá omša sa v katolíckych kostoloch v ten deň musí odslúžiť. Na pôde protestantských cirkví je to ponechané skôr na duchovného, či v daný deň bohoslužby vykoná alebo nie. V každom prípade agenda našej cirkvi nám takúto možnosť ponúka a ja, nakoľko som z rodného cirkevného zboru bol zvyknutý na to, že sme v tento deň služby Božie mávali, snažím sa ich vykonávať aj tu v Dobšinej. Mám totiž za to, že i keď sa jedná, možno nie o kľúčovú udalosť v Ježišom živote, predsa sa i z nej niečo dôležité pre seba môžeme naučiť. Udalosť Ježišovho „predstavenia“ sa tak pre mňa osobne stáva stelesnením Ježišovej poslušnosti voči Mojžišovmu zákonu a takisto stelesnením Jeho poslušnosti voči samotnému nebeskému Otcovi. Okrem toho sa pre mňa udalosť Ježišovho „predstavenia“ stáva jedinečným dôkazom Ježišovej ľudskosti a toho, čo človeka robí človekom, čo je to vlastne ľudskosť podľa Božej vôle, podľa Božieho stvoriteľského plánu.
Pozrime sa teraz na tieto skutočnosti postupne, priatelia! Začal by som v tejto chvíli populárnou piesňou z roku 1995 od americkej speváčky Joan Osborne – „One of us“ – „Jeden z nás“. Tá pieseň v tej dobe obsadzovala popredné miesta v rôznych rebríčkoch a dodnes sa mi veľmi páči. Joan v tejto piesni spieva a v podstate si kladie niekoľko zaujímavých otázok : Keby Boh mal meno, aké by asi bolo? Oslovil by si Ho, keby si pred Ním stál v celej Jeho sláve? Načo by si sa Ho spýtal, keby si mal iba jednu otázku? Čo keby Boh bol jedným z nás? Iba obyčajným človekom ako jeden z nás. Iba cudzinec v autobuse, ktorý sa snaží dostať domov. A keby Boh mal tvár, ako by asi vyzerala? Chcel by si ju vidieť, i keď by to znamenalo, že by si musel veriť vo veci ako nebo, Ježiš, svätí a proroci? …
Bratia a sestry, dovolím si povedať, že odpoveďou na tieto speváčkine otázky, možno okrem tej cesty autobusom domov J, je príbeh nášho Pána Ježiša Krista. V Ňom sa Boh stal skutočne jedným z nás. Ako človek musel zachovávať zákony a poriadky svojej doby. Nuž a jedným z nich bolo aj to, že ako prvorodený syn svojich rodičov musel byť predstavený v chráme, na čo i my dnes myslíme. Milí priatelia, to je snáď to prvé, na čo by som chcel poukázať. Ježišova poslušnosť. Ak Boží Syn nemal problém podriadiť sa Mojžišovmu zákonu, ak sám Boží Syn dokázal v pokore prijať všetky obmedzenia ľudskosti, dal nám tým jeden úžasný príklad, aby sme aj my boli Božiemu slovu a Jeho inštrukciám poslušní. Pán Ježiš na tento svet neprišiel preto, aby provokoval a dráždil svoje okolie tým, že On nič dodržiavať a rešpektovať nemusí. Veď je Božím Synom! To Jemu sa predsa všetko musí prispôsobovať! Naopak! Jeho veľkosť spočívala v tom, že dokázal prijať všetky obmedzenia. Vedel a chcel s nimi aj v nich žiť.
Bratia a sestry, ako veľmi to zahanbuje nejedného človeka, ktorý si žije neraz tak, ako keby Boha a Jeho zákonov ani nebolo! Ako keby človek sám bol najvyšším Pánom. Ježiš, ktorému Jeho nebeský Otec zveril do rúk všetku vládu, naopak, prijíma svoju ľudskosť so všetkým, okrem hriechu. Vie čo je to tešiť sa z dobrých vecí života. A tak sa na svadbe v Káne Galilejskej teší. Vie dobre, čo to znamená, stratiť v smrti dobrého priateľa. A tak pri hrobe Lazara plače. Vie dobre, čo to znamená únava, vyčerpanosť, ale aj nepochopenie, a preto vyznáva : Líšky majú svoje dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn Boží nemá kde by sklonil hlavu. Dobre pozná to, aké to je byť neprijatý, byť krivo obvinený a odmietnutý, a preto na kríži vyznáva : Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.
To, že Ježiš bol jedným z nás, je to, čo zdôraznil aj autor listu Židom. Keď sa vo všetkom „pripodobnil svojim bratom“, ako o tom výslovne pojednáva 17. verš, potom to nebolo len čo sa týka svetlých stránok ľudského života. Práve naopak! Pán Ježiš sa nám pripodobnil aj čo sa utrpenia a pokušenia týka. On to nevnímal iba ako riziko alebo vedľajší produkt toho, že a stal človekom. Na ľudskom utrpení a pokušení bral plnú účasť s plným vedomím, aby mohol stáť pri nás, aby nám mohol lepšie rozumieť, keď my sami prežívame bolesť a prechádzame v živote rôznymi skúškami a pokušeniami.
Bratia a sestry, v tom spočíva veľkosť Ježišovej ľudskosti, ktorá dnes chce byť inspiráciou a motiváciou i pre nás všetkých. Pán Ježiš nebol človekom len sám pre seba. Bol tu pre druhých. A tým nám ukázal, čo to v Božom pláne spásy odjakživa znamenalo byť človekom. Vždy to znamenalo : byť tu pred druhých. Pán Boh človeka nestvoril preto, aby tu bol len sám pre seba. Boh človeka do tohto sveta postavil predovšetkým preto, aby tu bol pre druhých, a tým v konečnom dôsledku aj pre Neho samotného. Drahý priateľ, pre koho si na tomto svete? Si tu iba sám pre seba? Alebo si tu aj pre druhých, aj pre Pána Boha? Je to iba jedna obyčajná otázka, ktorá ti však jasne môže poukázať na to, ako to vyzerá s tvojou ľudskosťou.
Takto, drahí bratia, milé sestry, autor listu Židom (Hebrejom) nám chce poukázať na Ježiša ako na Boha, ktorý sa nielen iba z diaľky prizerá, keď sa nám nedarí a celé je to akési zlé. Nie je to Boh, ktorý sa len z bezpečnej vzdialenosti prizerá na to, ako sme v živote zmietaní rôznymi skúškami a pokušeniami. Nie je to Boh, ktorý príde na akúsi zdvorilostnú návštevu, keď je už po všetkom – niečo ako keď prezident alebo predseda vlády sa prídu pozrieť na miesto, kde sa odohrala nejaká pohroma alebo živelná katastrofa, aby si o tom urobili vlastný obraz. Nie! Náš Pán Ježiš je ten, ktorý sa neprizerá z diaľky ani z bezpečnej vzdialenosti. On je osobne s nami počas našich skúšok. Je blízko, keď doľahnú pokušenia. Nesie nás, keď sa dostaví choroba. V Jeho rukách budeme dokonca aj vo chvíli, keď raz budeme v smrti opúšťať tento svet.
Drahí priatelia, keďže je to tak a nie inak, práve preto každý jeden z nás Ho smie vo svojom súžení i pokušení v modlitbe prosiť – o súcit, o pomoc i odpustenie. On ti dobre rozumie. Vie aké to je. Sám to prežil. Sám si tým všetkým prešiel. Veď On bol vždy jedným z nás.
Nuž a keďže Pán Ježiš je tu vždy pre nás ako jeden z nás, pre nás z toho vyplýva jedno : Buďme tu aj my zakaždým pre druhých! Vždy vtedy, keď prechádzajú tým, čí sme si my už prešli. Buďme tu pre druhých vždy vtedy keď trpia, keď majú núdzu, keď sú slabí, možno bezradní, či opustení. Tak ako Ježiš spravil všetko preto, aby lepšie porozumel nám, tak sa i my snažme robiť všetko preto, aby sme lepšie rozumeli svojim bratom i sestrám. Robme všetko preto, aby sme ich dokázali pochopiť, nie odsúdiť! Robme všetko preto, aby sme ich dokázali prijať, nie ich odohnať! Veď to je Božia vôľa pre nás všetkých i pri nás všetkých – byť akoby takými Božími predlženými rukami. Byť Božími spolupracovníkmi na pretváraní tohto sveta a života k lepšiemu miestu. Pán Ježiš nám svojim životom, svojou pokorou, ponížením i súcitom ukázal, ako sa to dá. Napodobňujme Ho preto! A robme to s tým, že na to nie sme sami! Naopak! On vždy bol a aj je jedným z nás. Nie je to Boh zďaleka, ale zblízka. On nie je ďaleko ani od teba, drahý priateľ. Jemu chvála a vďaka za to! Amen.
