3. pôstna večiereň – Kresťan a vláda
Written by radovan on mar 05, 2018 in - No Comments
3. pôstna večiereň – 7.3.2018
„Kresťan a vláda“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
1 Samuelova 24, 17 – 23 (čítaný text : 1S 24, 1 – 16)
17 Keď Dávid dopovedal tieto slová Saulovi, Saul odvetil: Je to tvoj hlas, môj syn Dávid? Saul nahlas zaplakal. 18 Povedal Dávidovi: Si spravodlivejší ako ja, lebo ty si mi robil dobre, ale ja som ti robil zle. 19 I dnes si mi dokázal, že si mi robil dobre: vtedy, keď ma Hospodin vydal do tvojej ruky, nezabil si ma. 20 Veď ak niekto dolapí svojho nepriateľa, či ho prepustí jeho cestou po dobrom? Nech ti Hospodin odplatí dobrým za to, čo si mi dnes urobil. 21 Teraz, hľa, istotne viem, že budeš kráľom a že kráľovstvo Izraela bude pevné v tvojej ruke. 22 Preto mi teraz prisahaj na Hospodina, že nevykynožíš moje potomstvo a nevyhladíš moje meno z domu môjho otca. 23 A Dávid prisahal Saulovi. Potom odišiel Saul domov a Dávid so svojimi mužmi vystúpil do horskej pevnosti.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
V našom spoločnom putovaní Dávidovým životom sa postupne dostávame do situácie, do bodu, ktorý je v našom evanjelickom preklade uvedený pod názvom : „Saulovo zmierenie s Dávidom“. Áno, priatelia, pôst nás okrem iného vyzýva aj k zmiereniu. A to nie len s Pánom Bohom, ale aj s ľuďmi. To je dokonca možno ešte ťažšie, pretože takéto zmierenie predpokladá priznanie si chyby, ktoré sa síce ľahko povie v duchu pred Pánom Bohom, no ťažšie nahlas pred inými ľuďmi.
No ešte predtým, než k zmiereniu medzi Saulom a Dávidom dôjde, v Písme svätom čítame, že Dávid využíva príležitosť, ktorú mu Pán Boh dáva, aby Saula presvedčil o nezmyselnosti jeho počínania. Dávid nemlčí o príkorí a nespravodlivosti, ktoré sa na ňom pášu. Naopak! Otvorene hovorí o veciach tak, ako ony naozaj sú. Pritom však kráľa neznevažuje. Naopak! Preukazuje mu úctu, ktorú je mu povinný preukazovať. No súčasne tak kráľovi naznačuje, že svojim nezmyselným postojom si sám svoju autoritu podkopáva. A Pán Boh? Ten za Dávidom stojí. Saul mu nemôže ublížiť. A navyše : plne uznáva svoju chybu na jednej strane a Dávidovu šľachetnosť na strane druhej.
Bratia a sestry, bol to skutočne odvážny čin viery, ktorý Dávid vykonal. A Pán Boh sa k nemu priznal. Saul snáď aj proti vlastnej vôli takmer prorocky vyslovuje to, čo sa neskôr v Dávidovom živote skutočne napĺňa. Dávid sa skutočne stal kráľom a jeho kráľovstvo bolo pevné. Jeho vláda pokračovala v podstate až k Spasiteľovi, Pánovi Ježišovi. Je bezpochyby zaujímavé, že rovnako ako Dávid sa neskôr choval aj Syn Dávidov – Pán Ježiš. V Písme svätom o Ňom čítame : On nikdy hriechu neučinil, ani ľsti nebolo v Jeho ústach; 23 keď Mu zlorečili, nezlorečil; keď trpel, nehrozil, ale porúčal Tomu, ktorý spravodlivo súdi (1Pt 2, 22.23). Pritom však dokázal tak Pilátovi ako aj ostatným jasne tlmočiť svoj postoj k pravde.
Som presvedčený, že Dávidov postoj voči Saulovi bol podľa Božej vôle a že i nám dnes dáva podnety k tomu, ako sa máme chovať vo vzťahu k vláde a k nadriadeným či predstaveným. Pozrime sa v tejto súvislosti na niekoľko miest v Novej zmluve. V 1Tim 2,1 – 4 čítame : 1 Predovšetkým teda žiadam, aby sa konali prosby, modlitby, príhovorné modlitby, vďaky za všetkých ľudí, 2 za kráľov a za všetkých, ktorí majú moc, aby sme mohli žiť nerušene a pokojne vo všetkej pobožnosti a dôstojnosti. 3 Toto je dobré a príjemné pred Bohom, naším Spasiteľom, 4 ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a spoznali pravdu. Na inom mieste v 1Pt 2, 17 – 19 zas čítame : 17 Všetkých si uctite, bratov milujte, Boha sa bojte, kráľa si ctite! 18 Sluhovia, vo všetkej bázni sa podriaďujte svojim pánom, nielen dobrým a miernym, ale aj hrubým. 19 Veď je to milosť, ak niekto, pretože sa riadi vo svedomí podľa Boha, znáša protivenstvá a nevinne trpí.
Z týchto ako aj ďalších miest Písma si môžeme načrtnúť niekoľko krokov, ktoré by sme si mali vziať k srdcu :
- Boží ľud je lojálny k vláde. Pán Boh je ten, kto vládu ustanovuje. On je zároveň ten, kto ju aj odvoláva, keď si svoje poslanie splní, resp. keď sa Bohu spreneveruje. Je azda dobré vedieť, že keď apoštol Pavol písal Rimanom o tom, že majú byť poddaní vláde, ani v najmenšom sa nejednalo o bohabojnú vládu. Vládol niektorý z bezbožných cisárov, pravdepodobne Nero – jeden z prvých prenasledovateľov kresťanov. Človek by si povedal, že je to priamy prototyp antikrista. A predsa sa za neho kresťania mali modliť. Som presvedčený, že to tak robili.
V týchto dňoch, keď sa organizujú rôzne pochody v našich mestách na znak solidarity a nesúhlasu s vraždou novinára Kuciaka a jeho snúbenice, i ako prejav nesúhlasu so zvrhlými a odsúdeniahodnými praktikami, ktoré sa v našej spoločnosti opäť akoby udomácnili, ako kresťania takéto pochody určite podporujeme. No ako kresťania sme predovšetkým pozvaní k tomu, aby sme sa za svojich štátnych a politických lídrov, ktorí azda môžu mať istý podiel spoluzodpovednosti na tom, čo sa stalo, modlili. Tak nám to káže apoštol Pavol, ktorého vnímame ako autoritu! Pokiaľ sa teda v našich zboroch intenzívne modlíme za našich vládnych predstaviteľov a nielen na nich nadávame, pokiaľ sa modlíme, aby spravili pokánie a sebareflexiu a zvážili svoju ďalšiu budúcnosť v politike, potom môžeme ísť aj pochodovať do ulíc. Pokiaľ však iba pochodujeme, no modliť sa nám nechce, spreneverujeme sa ako kresťania svojmu poslaniu v spoločnosti. Ba čo viac – spreneverujeme sa samotnému Písmu.
- Kresťania sa nemajú stavať so zbraňou v ruke proti vláde. V našom kontexte sa často hovorí o husitoch, ktorí vystúpili so zbraňou v ruke ako Boží bojovníci. Ale pravda je taká, že Majster Ján Hus ich k tomu nikdy nevyzýval. Dokonca jeden z veľkých českých mysliteľov Petr Chelčický Žižku verejne karhal, že jeho postup nie je správny. Bratia a sestry, našim poslaním nie je meniť tento svet násilnou cestou. Preto tu nie sme. My máme byť predovšetkým svedkami Pána Ježiša – a rovnako ako On máme vedieť, že naše kráľovstvo nie je z tohto sveta, že náš boj nie je proti telu a krvi, ale proti zlým duchovným mocnostiam. Nuž a tento boj sa nevedie nikdy bojovými prostriedkami, ktoré používa tento svet. Vládu máme považovať za ustanovenú Pánom Bohom. Možnože nastane čas, možno aj nastal, keď budeme cítiť a tušiť jej nespravodlivé počínanie. Podobne to cítil aj Dávid a v ešte omnoho väčšej miere aj samotný Pán Ježiš. Vedzme však a nezabúdajme na to, že Pán Boh sa nemýli a vie, kedy má takúto vládu odvolať a pokiaľ sa ona spreneverila tomu, k čomu ju ustanovil, tak ju svojim časom aj odvolá. A bude to v pravom čase, v Božom čase.
- Podobne ako Dávidovi aj nám dáva Pán Boh príležitosti k tomu, keď môžeme predstaveným povedať skutočnú pravdu. Kresťania nemajú iba trpieť a mlčať. Majú využiť zákonné prostriedky a príležitosti, ktoré nám Pán pripravil, aby povedali pravdu. Ide o to, aby sme svoj postoj voči pravde formulovali jasne. V opačnom prípade sa stávame spoluvinníkmi na páchanej krivde. Mnohí kresťania v Nemecku počas Hitlerovej vlády mlčali o Hitlerových krokoch vo vzťahu k Židom. Z ľudského hľadiska je to ako tak pochopiteľné. Nie všetci majú odvahu, aby sa postavili tvrdej diktatúre. Po vojne však cítili spoluzodpovednosť za hrôzy holokaustu, pretože v správnom čase nedokázali pomenovať veci pravým menom. Zo svojho postoja konali síce pokánie, čo je napokon aj správne, ale už nemohli vrátiť späť to, čo sa stalo. Bratia a sestry, pokiaľ nechceme byť spoluvinníkmi, musíme povedať pravdu, aj keď je to ťažké a vyžaduje to veľakrát osobnú statočnosť. Samozrejme, rovnako ako náš Pán i ako Dávid v našom prípade, to máme povedať v pokornej úcte, ale aj s pevnou rozhodnosťou.
Bratia a sestry, je teda správne, keď aj kresťania využijú zákonné prostriedky, aby sa vyjadrili k dianiu okolo seba. Máme byť predsa soľou, ktorá bráni rozkladu spoločnosti. To je prvoradé poslanie cirkvi. Našou zodpovednosťou je pomenovať veci pravým menom. Je treba, aby sa našli ľudia, ktorí sa odvážia povedať, že „cisár je nahý“. Ďalej je to potom na zodpovednosti našich predstaviteľov, čo s naším hlasom urobia. Je to zodpovednosť pred Bohom, pred ktorým sa nedá ujsť ani skryť.
Drahí priatelia, kiež nám dá Pán milosť, aby sme podobne ako Dávid dokázali využiť príležitosť, ktorú nám Pán Boh dal, nie k tomu, aby sme dosiahli svoje osobné ambície, ale aby bol oslávený Boh. Pokiaľ to dokážeme, budeme pravdepodobne prekvapení, ako Pán Boh zasahuje ľudské srdcia. Aj tie, ktoré sa nám zdali byť z najtvrdšej žuly, tak ako sa to udialo pri kráľovi Saulovi. Amen.
Použité materiály : Tomáš Pala – Muž podle Božího srdce /Život krále Davida/
