1. slávnosť Veľkonočná – pozvaný k viere
Written by radovan on mar 30, 2018 in - No Comments
1. slávnosť Veľkonočná – 1.4.2018
„… pozvaný k viere …“
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milí bratia a sestry v Pánovi!
Na pôde cirkvi dnes slávime Veľkú noc, ktorá je najstarším kresťanským sviatkom. Hneď na úvod treba jasne povedať, že Veľkonočné udalosti sú základom našej kresťanskej viery. Ich každoročné svätenie nás vyzýva k prehodnocovaniu, či stojíme pevne nohami viery na fundamentoch jej posolstva. Kristovo vzkriesenie i v dnešnej dobe pozýva človeka k životu viery. Viery, ktorá má byť odpoveďou na Božiu ponuku záchrany sprostredkovanej nám Kristom. Evanjeliový príbeh o pochybujúcom Tomášovi z Jánovho evanjelia nám jasne tlmočí Ježišove prianie, ktoré povedal slovami: „a nebuď neveriaci, ale veriaci (J 20,27b)….blahoslavení, ktorí nevideli, a predsa uverili (J 20,29).“
Lukáš 24, 13- 35
13 V ten istý deň dvaja z nich išli do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená na šesťdesiat stadií. 14 A rozprávali sa o všetkom, čo sa udialo. 15 Ako sa tak zhovárali a vzájomne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a šiel s nimi. 16 Ich oči boli zastreté, aby ho nespoznali. 17 I spýtal sa ich: O čom sa takto idúcky rozprávate? Oni sa zronení zastavili a 18 jeden z nich, menom Kleofáš, mu povedal: Ty si vari jediný návštevník Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo! 19 On sa ich spýtal: A čo? Odpovedali mu: To, čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorok, mocný v čine i v reči pred Bohom, aj pred všetkými ľuďmi. 20 Ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. 21 A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Dnes je však už tretí deň, ako sa to všetko stalo. 22 Niektoré z našich žien nás aj vyľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, 23 a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a tí im hovorili, že žije. 24 Niektorí z našich išli k hrobu a zistili, že je to tak, ako povedali ženy. No jeho nevideli. 25 Ježiš im povedal: Vy nechápaví a leniví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! 26 Či nemusel Kristus toto všetko pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy? 27 A počnúc od Mojžiša a od všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho vzťahovalo vo všetkých Písmach. 28 Tak sa priblížili k dedine, do ktorej sa uberali, a on sa tváril, že ide ďalej. 29 Ale oni naňho naliehali: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa schýlil. Vošiel teda, aby zostal s nimi. 30 Keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. 31 Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. 32 Tu si povedali: Či nehorelo naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma? 33 A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a ostatných, čo boli s nimi. 34 Títo hovorili: Pán naozaj vstal z mŕtvych a ukázal sa Šimonovi. 35 Aj oni porozprávali, čo sa im cestou stalo a ako ho spoznali pri lámaní chleba. (Otčenáš …)
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Prijať Veľkonočnú vieru vo vzkrieseného Krista nebolo jednoduché ani pre Ježišových učeníkov. Ide totiž o transcendentálnu udalosť, ktorá sa vymyká prirodzeným zákonitostiam. Nie je výplodom rozumu a nie je vnímateľná našimi zmyslami. Aj učeníci nazvali spočiatku svedectvo žien prichádzajúcich od prázdneho hrobu bájkou. Keď neskôr sami stáli zoči-voči Vzkriesenému, mysleli si, že vidia ducha. Napriek týmto ťažkostiam rodiacej sa veľkonočnej viery, Ježíš neustále pozýval ľudí k dôvere v Boží plán záchrany človeka. Na príklade emauzských učeníkov si preto chceme všimnúť ako Ježiš k veľkonočnej viere pozýva aj nás.
- Ježiš pozýva ku viere prekonávaním našich pochybností. Príbeh, ktorý sme čítali hovorí, že veľkým problémom na ceste k viere sú naše frustrácie a sklamania, z ktorých sa rodia naše pochybnosti. Emauzskí učeníci odchádzajú z Jeruzalema, od spoločenstva ostatných učeníkov, lebo sú hlboko dotknutí udalosťami Ježišovej smrti. Sú sklamaní z veľkňazov a popredných mužov židovského parlamentu. Ich nádeje sú zrútené. Mali svoje vízie, keď išli za Ježišom. Mali predstavu politickej cesty pre Ježiša a nie cestu obete a pokory. Keď sa ich názory nerealizovali, rezignujú. Ak sa nerealizuje ich nádej, potom nepoznajú žiadnu inú. Darmo im ženy hovoria o prázdnom hrobe a svedčia, že Ježiš žije. Oni sa ani neunúvajú ísť ku hrobu, presvedčiť sa o pravdivosti svedectva o Vzkriesenom a uveriť možnosti novej cesty. Čierne videnie situácie ich oberá o dôveru voči svedectvu iného. Strata pozitívneho videnia vedie k pasivite a úteku pred problémami. Akí sú to však učeníci, ktorí majú svoje plány s Ježišom a nechcú, aby On mal svoje plány s nimi? Každý z nich sa so svojimi plánmi cíti ako spasiteľ cirkvi, alebo národa, ale má problém poslúchať a riadiť sa pokynmi skutočného Spasiteľa.
Bratia a sestry, aj dnes mnohých v cirkvi, alebo mimo nej, odvádzajú od viery frustrácie, pochybnosti a sklamania. Z falošných predstav o Bohu sa zrodil nejeden ateista. Ak nám taký človek hovorí o svojich predstavách o Bohu zistíme, že v takého Boha my veriaci neveríme. Niektorí odídu zo spoločenstva veriacich, lebo ich pohoršia slabosti členov cirkvi. Iní majú svoje názory o tom, čo má cirkev robiť a beda, ak neskáče podľa ich predstav. Veriaci môže byť frustrovaný z toho, že výsledky jeho duchovnej práce nezodpovedajú jeho vynaloženej aktivite. Voči tejto frustrácii nie je imúnny nikto z nás. Katalóg sklamaní môže byť u každého človeka rôzny.
Úžasné posolstvo kázňového textu je, že Ježiš nás v našich problémoch a sklamaniach nenecháva samých. Ide s nami na ceste nášho života, aj keď ho nevidíme, alebo sme Ho prestali vnímať v dianí cirkvi. Neprispôsobuje sa našim názorom a neskáče podľa našich predstáv. Očakáva, že nie my budeme diktovať ako má vyzerať Jeho dielo, ale v pokore Ním vedení budeme na ňom participovať. Túži, aby sme my pochopili Jeho cestu a rozumeli jej dôležitosti pre našu spásu.
- Ježiš pozýva ku viere a vedie k poznaniu. Text hovorí, že Ježiš učeníkov nepodporuje v ich sklamaní. Stručne a jasne odhaľuje pôvod, prečo k stavu rezignácie dochádza. Slová „O nerozumní a leniví srdcom veriť, čo hovorili proroci“ to trefne pomenovávajú. Emauzskí sú označení ako tí, ktorí prestali rozumieť zmyslu prorockej zvesti. Nechápu Boží zámer s Božím ľudom. Sú leniví srdcom veriť. Nechce sa im vyskúšať pravdivosť Božích prorockých slov, alebo svedectvo žien a niektorých spoluučeníkov o Vzkriesenom Kristovi. Nie žeby prorocké pravdy vedomostne neovládali, ale nemali pri tomto poznaní svoje srdce – chýbal úprimný vzťah dôvery v Božiu moc, ktorá plní zasľúbenia. Kde sme leniví srdcom dôverovať Písmu, tam nemá z čoho naša viera rásť. Preto Ježiš „počnúc o Mojžiša a všetkých prorokov“ vysvetľuje emauzským Boží plán spásy, že sa všetko muselo s Jeho utrpením tak stať. Ježiš je vo vysvetľovaní dôsledný. Nič nevynecháva. Iba dôslednosť môže priniesť úspec
Drahí priatelia, cestou dôslednej výchovy musí ísť cirkev aj dnes. Nestačí veriacich udržiavať v akom- takom náboženskom povedomí, ale musia ceste spásy rozumieť. To je dnes úloha nielen pre farárov, či katechétov, ale tiež rodičov a ďalších veriacich laikov. Ak zanedbáme duchovný rozmer bytia človeka tvrdiac, že ho netreba náboženskou výchovou zaťažovať, dôjde v jeho osobnosti k vyprázdneniu hodnôt a cieľa života. Ak človek nepríde ku viere, pohltí ho povera. Jeho vnútro určite prázdne neostane. Nepáchajme zločin duchovnej genocídy na svojich deťoch tým, že im duchovné smerovanie v živote bude dávať ulica! Vráťme sa k Ježišovmu biblickému posolstvu pri usporadúvaní partnerských vzťahov! Od Boha a Jeho stvoriteľského zámeru odvádzajme bioetiku dnešnej doby. nie od predstav a túžob človeka! Neprepadnime kultúre konzumu a relativizácii duchovných hodnôt, ale v svetle Kristovho posolstva prezentujme svoje kroky viery! Nebuďme leniví srdcom dôverovať Božiemu zámeru spásy človeka! V kontexte Písma možno pochopiť Veľkonočné udalosti i zmysluplnú cestu svojho života.
- Ježiš pozýva ku viere a ponúka prítomnosť. Veľkonočná viera ponúka zažitie Kristovej blízkosti. Text hovorí, že emauzskí dorazili do cieľa cesty, ale Ježiš sa tváril, že ide ďalej. On ponúka svoju prítomnosť, ale nevtiera sa do pozornosti nikomu. Oni sami, vidiac požehnanie spoločnej cesty s Ním, Ho pozývajú: „Zostaň s nami, lebo sa už zvečerieva a deň sa už nachýlil.“
Tužiť po Pánovej blízkosti v chvíľach kedy sme v cieli svojej životnej púte a cítime, že „deň sa už zvečerieva a deň sa už nachýlil“ je prirodzené pre každého učeníka. Najmä pre tých, ktorí prežijú s Ním požehnané chvíle na spoločnej ceste životom. Dôležite je v chvíli, keď sa do života vkráda noc, cítiť Pánovu blízkosť. Tieto chvíle preveria ako oheň hodnoty a zmysel našej existencie. Práve viera vo Vzkrieseného nás nesie, keď kráčame „údolím tieňov smrti“ a dáva nám vidieť za jej horizont. Prítomnosť Kristovu, a to, čo pre nás Ježiš na Golgote urobil spoznávame aj my „po lámaní chleba“. V sviatostnom chlebe a víne, teda v daroch Jeho svätej Večere, vnímame prítomnosť Baránka Božieho, ktorý sníma hriechy sveta. To nám dáva silu v životnej púti a to nás nesie, keď sa „zvečerieva“.
- Ježiš pozýva ku viere a zapaľuje srdcia pre spoločenstvo a svedectvo. V biblickom texte sme čítali slová učeníkov: „Či nehorelo v nás srdce…? A vstali v tú hodinu, vrátili sa do Jeruzalema. …hovorili vskutku vstal Pán“. Živý, vzkriesený Kristus v nich zapálil mocou svojho Slova a Sviatosti nový oheň viery. To spôsobilo, že sa okamžite zaktivizovali. Nečakajú na ráno, na lepšie podmienky, ale v tú istú hodinu vracajú sa naspäť do Jeruzalema, do spoločenstva veriacich. Živá viera je činná viera. Oheň, ktorý horí, zapaľuje ďalej. Tak je tomu aj dnes. Kde ľudia spoznali Krista, nesedia nečinne. Chcú slúžiť v spoločenstve, do ktorého patria. Nečakajú na vhodné podmienky, ale chcú slúžiť ostatným.
Dnešná doba, bratia a sestry potrebuje mať z nás ľudí „horiacich sŕdc“, ktorí vyznávajú : „Vskutku vstal Pán“. Iba autentické svedectvo kresťanskej viery odzrkadlí skutočnosť, komu patríme a v koho veríme. Na také svedectvo čakajú naše domácnosti, cirkev i spoločnosť. Neváhajme vydať odpočet z toho, pre koho zahorelo naše srdce. Amen.
Použité materiály : Kázňová prípravka Mgr. Slavomíra Sabola, biskupa Východného dištriktu ECAV na Slovensku
