4. po Veľkej noci – Kto spieva, dvakrát sa modlí
Written by radovan on apr 28, 2018 in - No Comments
4. po Veľkej noci = Cantate = Zasľúbenie Ducha Svätého- 29.4.2018
Ž 98, 1 – 9
1 Spievajte Hospodinovi novú pieseň! Lebo vykonal divné veci: pravica Jeho pomohla Mu, i Jeho sväté rameno. 2 Hospodin svoju spásu oznámil, zjavil svoju spravodlivosť očiam národov. 3 Rozpomenul sa na svoju milosť, na vernosť k domu Izraela; všetky končiny zeme videli spásu nášho Boha. 4 Zvučne plesaj Hospodinovi celá zem! Prepuknite v jasot, plesajte a hrajte! 5 Hrajte Hospodinovi na citare, na citare za hlasného spevu! 6 Trúbami, hučaním rohov pred Kráľom – Hospodinom zvučne plesajte! 7 Nech hučí more i to, čo ho napĺňa, svet i tí, čo na ňom bývajú! 8 Rukami tlieskajte, rieky, vrchy plesajte vospolok 9 pred Hospodinom; lebo prichádza súdiť zem. Svet bude súdiť v spravodlivosti, národy v úprimnosti.
Milí bratia a milé sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi.
Spev piesní patrí do našich životov neoddeliteľne. Spievame piesne nie len tu v chráme Božom, ale aj mimo neho. Spievame možno aj keď nie sme najlepší speváci, pretože naša bytosť niečo v živote prežíva a spevom chce niečo dôležité vyjadriť. V dnešnom prečítanom Božom slove sa podobne stretávame so spevom. Spevom pre Hospodina.
V knihe Žalmov, z ktorej pochádza aj dnešný 98. žalm, nachádzame výzvu „spievajte“ okolo 25 – krát. Spev už SZ dobe patril k dôležitým súčastiam bohoslužobných úkonov. Spievaním piesní Boží ľud chcel vyjadriť oslavu Boha, ktorú každodenne videli a zažívali na svojich vlastných životoch. Kniha Žalmov, ktorú dnes nachádzame v podobe 150 žalmov v našom Písme svätom slúžila dokonca kedysi ako spevník židovského zboru. Židia NZ doby týchto 150 žalmov vnímali ako hymny a chválospevy Boha, ale aj ako modlitby. Tento charakter žalmov a spevu duchovných piesní vystihol tiež v 4. – 5. storočí kresťanský teológ Augustín, ktorý hovorí: „Kto spieva, dvakrát sa modlí.“
No milí bratia a milé sestry, vskutku predstavuje spev piesní viac než vyslovená modlitba? Autor 98. žalmu nás tiež vyzýva dnes k spevu. „Spievajte Hospodinovi novú pieseň.“ (v. 1.) No potvrdzuje však tým skutočnosť, ktorú vyslovuje cirkevný predstaviteľ Augustín? Aby sme pochopili, čo nám chcú povedať tieto slová musíme sa zahľadieť na skutočnosť, prečo máme Bohu vôbec spievať a prečo Ho chválili a spievali Mu aj Izraeliti.
Dnes možno keď sa pozrieme vôkol seba ťažko vidíme to, za čo Pánu Bohu ďakovať. Choroby, nezamestnanosť, v niektorých krajinách hlad, prílev utečencov, ktorí umierajú na svojej ceste za pokojom, prírodné katastrofy, teroristické útoky, rozpadajúce sa rodiny by zrejme neboli skutočnosti, za ktoré by sme Pánu Bohu chceli ďakovať a oslavovať Ho. Nasvedčujú a dávajú nám príležitosť skôr na to, aby sme na Boha zabudli, prípadne aby sme Ním dokonca opovrhovali. No vskutku máme hľadieť na tieto udalosti takto radikálne? Bez dôvery a nádeje?
Dnešný žalm vyzýva k oslave. V kontexte, do ktorého je postavený však sťažka povedať, že Izraeliti by mali tiež dôvod ďakovať Bohu. Niekoľkoročné zajatie v Egypte, neskôr babylonské zajatie. Aj Izraeliti by si mohli povedať, za čo máme teda Bohu ďakovať? Za niekoľkoročné väzenie, týranie, násilie, ktoré sme podstupovali?… No keby sme hľadeli iba jednosmerne ani Izraeliti a ani my by sme veru Bohu asi neďakovali za všetko utrpenie, ktoré vidíme a zažívame. Ďakovať Bohu v stave, keď nám je dobre, nič nás nebolí a nezažívame utrpenie je jednoduchšie ako v opačnej situácii. Opačné rozpoloženie vyjadruje však Jób v svojom rozhovore so ženou, keď po všetkom, čo na neho bolo dopustené hovorí: „Dobré prijímame od Boha a zlé by sme nemali prijímať?“ (Jób 2, 10)
Oslavovať Pána Boha a spievať Mu piesne nie je jednoduché najmä v tých bolestných situáciách. Keď príde utrpenie, človek robí všetko, čo je v jeho silách, aby rozriešil problémy a odstránil utrpenie zo svojho života. Ale i tak ostáva zvyšok utrpenia, niekedy aj veľký, ktorý sa už nedá odstrániť a človek ho musí niesť. Vtedy je okrem vonkajšej pomoci veľmi potrebná vnútorná pomoc, potrebná je istota, že aj v najťažšej situácii Pán Boh o nás vie a vedie nás aj cez tie tienisté úseky našej životnej cesty. Vyjadrenie tejto Istoty môžeme spoznávať prostredníctvom piesní, ktoré sú vzápätí aj našimi modlitbami. Modlitbami niekedy prosiacimi, no inokedy ďakovnými a oslavnými podobne ako 98. žalm.
V situácii, do ktorej je 98. žalm vyslovený nie je tiež jednoduchá. Žalmista si však uvedomuje, že pod všetkým utrpením, ktoré Izraeliti zažili a podstúpili je ich pohľad na Božie konanie v ich životoch oklieštené. Ich trápenie a všetko ťažké, čo v zajatí prežili otupilo ich vnímanie Boha. Upovedomuje ich preto, že čokoľvek zlé prežívali je tomu koniec a z ich trápenia ich Boh vyslobodil. Pripomína im nie len vyslobodenie z Egyptskej krajiny (2M 15, 6), babylonského zajatia (Iz 59, 16), ale aj istotu, ktorú im Pán Boh dáva do ďalších dní života. Istotu Jeho prítomnosti pokračujúcej vo svojom diele. Diele, ktoré nachádza vrchol v Božom Synovi – Pánovi Ježišovi Kristovi.
Tak ako sme si to sprítomňovali počas veľkonočných sviatkov aj život Pána Ježiša nebol ľahkým. Bol sprevádzaný množstvom utrpenia, ponižovania, opovrhovania, týrania, ústiaceho do Jeho bolestného umučenia a smrti. No napriek všetkému, čo musel podstupovať a podstúpil, dokonca nie z vlastnej viny, ale pre viny naše, vytrval vo viere v Boha a neopustil Ho a ani nás. Dnešná nedeľa, ba každý deň života v náhľade na Krista nám preto pripomína, že hoci Jeho odchod vyvolal v nás zármutok, ten sa stáva premožený radosťou plynúcej nie len z Kristovho vzkriesenia, ale aj zasľúbenia Utešiteľa a Radcu Ducha Svätého.
Výzva k novej piesni je preto výzvou aj dnes pre nás. Spevom totiž odpovedáme na Božie dielo, ktoré Pán Boh vykonal a neprestajne koná vo vesmíre, na našej Zemi, v prírode, ale aj v dejinách a aj v našich ľudských životoch. Je tiež znakom prejavu vďaky za to, čo Pán Boh pre nás vykonal skrze svojho Syna Ježiša Krista.
No pieseň sa stáva skutočnou piesňou a aj modlitbou jedine vtedy, ak je do nej položené naše srdce s celým naším bytím. Je uvedomením si, že každé jedno slovo, ktoré spievame je realitou nášho bytia, nie len nášho pozemského, ale aj raz toho večného. Keď si milí brat a milá sestra uvedomíme a počas spievania duchovných piesní budeme aj premýšľať, čo nám ich slová chcú povedať možno objavíme, prečo nás žalmista vyzýva k radostnému spevu, zvučnému plesaniu, jasotu, hraniu a tlieskaniu…
Radostná oslava sa tak stane nie len udalosťou obmedzenou pre chrám, ale tiež súčasťou našich každodenných životov, napriek tomu, čo v nich zažívame, pretože v nich nachádzame prítomnosť Boha, ktorého môžeme prosiť, oslavovať aj ďakovať Mu za Jeho bezhraničnú Istotu a Lásku, ktorou nás sprevádza počas našich časných a raz večných dní.
Piesne sú určitým vyjadrením modlitby, do ktorých vkladáme našu celú bytosť a pomáhajú nám vyjadriť všetko, čo zažívame v životoch, ako nám aj pomáhajú si uvedomiť ku komu sa v našich životoch máme utiekať, či komu máme ďakovať. Augustínove slová „Kto spieva, dvakrát sa modlí“ v spojitosti so slovami žalmistu sú pre nás preto poukazom na náš spôsob života, že ak v niečo úprimne veríme môžeme to vyznávať nie len našimi srdcami, ale aj ústami a prinášať tak svedectvo našim blížnym v okolí. Piesne sú totiž našimi modlitbami k Bohu.
Amen.
Modlitba:
Milostivý a láskavý Bože. Ďakujeme Ti, že nám dávaš príležitosť Ťa oslavovať, velebiť a chváliť. Prosíme Ťa, odpusť nám, keď častokrát pod návalom starostí padáme a zabúdame, že aj v týchto ťažkých chvíľach si pri nás prítomný. Prosíme Ťa, nedaj nám pre časné veci zabúdať na ten najvyšší cieľ, na naše spasenie v Pánovi Ježišovi Kristovi. Ty vieš, ako často pochybujeme o sile našich modlitieb a o Tvojej pomoci. Prosíme Ťa preto, zošli nám svojho Ducha Svätého, ktorý by nás zmocnil a upevnil v dôvere v Tvoju moc a Tvoju pomáhajúcu lásku. Daj nám sily, aby sme sa v každom čase života vždy utiekali k Tebe, či už v čase žalosti, ale aj v čase radosti a pokoja. Vypočuj nás pre Ježiša Krista nášho Pána a Spasiteľa. Amen.
Otčenáš…
