17. po sv. Trojici – … úspech neúspechom … neúspech úspechom
Written by radovan on sep 17, 2018 in - No Comments
17. po sv. Trojici – 23.9.2018
„… úspech neúspechom … neúspech úspechom …!
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Izaiáš 49, 1 – 6
1 Počúvajte ma, ostrovy, dávajte pozor, národy zďaleka. Hospodin ma povolal od materského lona, od života matky ma volal mojím menom. 2 Urobil mi ústa ako ostrý meč, v tieni svojej ruky ma skryl. Urobil ma ostrým šípom a skryl ma do svojho tulca. 3 Povedal mi: Si môj služobník, Izrael, tebou sa oslávim. 4 Ja som však povedal: Darmo som sa namáhal, márne a zbytočne som mrhal svojou silou. A predsa je moje právo u Hospodina a moja odmena u môjho Boha. 5 Nato však hovorí Hospodin, ktorý si ma od materského lona stvárnil za služobníka, aby sa Jákob vrátil k nemu a Izrael pri ňom zhromaždil. Som oslávený v očiach Hospodina a môj Boh sa mi stal silou. 6 Povedal: To je málo, že si mojím služobníkom, aby si povzniesol Jákobove kmene a priviedol späť zachránených Izraela. Ustanovujem ťa za svetlo národov, aby si bol mojou spásou až do končín zeme.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Žijeme v svete, ktorý oslavuje a zvelebuje úspešných. Tých, ktorí niečo vedia, ktorí niečo dokázali a ktorým sa darí. Koho asi tak zaujíma ten, kto je nevýrazný, kto nedokáže zaujať, osloviť, kto je jedným slovom neúspešný, kto skrachoval? Dovolím si povedať, že takmer nikoho. Túto pravdu vidíme v rôznych televíznych šou, kde sa hľadajú talenty. Ten, kto je v niečom originálny, postupuje ďalej a píše sa o ňom na internete. Ten, kto originálny nie je, ten ide domov. Rýchlo sa na neho zabudne a celkom iste o ňom nikto písať nebude. Je totiž nezaujímavý, neúspešný. A na takých akosi nemáme čas. Pre takých akosi nemáme v spoločnosti i v živote miesto …
Bratia a sestry, v každom prípade pravda je taká, že byť neúspešným, byť „skrachovancom“ nie je nič príjemné. A to sa týka tak kresťanov ako aj nekresťanov. Samozrejme, uvedomujem si, že k životu človeka nepatria iba úspechy, ale aj neúspechy. Je to tak, ako sa spieva v jednej kresťanskej mládežníckej piesni : „Nie vždy je slnko na oblohe, nie vždy sú kvety rozkvitnuté. Nie vždy je pokoj, láska v dome, nie vždy Ťa vidím, cítim, Pane.“ Dôležité však je ako tá pieseň pokračuje svojim refrénom : Ale vždy viem, že Ty si so mnou, vždy viem, že Ty ma ľúbiš, to viem, Ty si ten istý, včera, zajtra, dnes. Ale vždy viem, že meníš srdce, ja viem, si mojou silou,to viem, ľúbiš ma, Otče, Tebe patriť smiem. Dnes už to viem, Ty si ten Víťaz, ja viem, golgotský Víťaz, ja viem, si Ježiš Kristus, Tebe patriť chcem.
To znamená, milí priatelia, i neúspechy nás ako ľudí môžu niekam posunúť. Minimálne nás nútia zamyslieť sa nad tým, čo sme urobili alebo robíme zle. Čo by sme mali začať robiť inak a pod. Je to tak ako sa hovorí : nie je dôležité, či si spadol. Oveľa dôležitejšie je to, či si opäť vstal a neostal ležať. Áno, bratia a sestry, čo však vtedy, keď vnútorne cítim, že idem takpovediac „na doraz“? Cítim, že už to dobre nezvládam, lebo je toho veľa – doma to so mnou ide dole vodou. Na nikoho poriadne nemám čas … ešte aj v cirkevnom zbore sa odo mňa očakáva všetko možné … a ja pritom nechcem nikoho sklamať … každému by som chcel vyhovieť … Čo bude, keď ostatní zistia, že nie som až taký hrdina viery za akého ma všetci vždy pokladali? Čo sa stane, keď sa môj tvrdo budovaný imidž piliera vo viere zrúti?
Drahí priatelia, v prečítanom kázňovom texte prorok Izaiáš tiež pojednáva o niekom, ktorý zápasí so svojim neúspechom. Svojim spôsobom nás to prekvapí, možno až zarazí … Veď to hovorí Boží služobník, s ktorým mal Boh už od jeho narodenia veľké plány. Minimálne sa od neho čakalo, že opätovne privedie k svojmu Bohu do sveta rozptýlené deti Izraela. Postupom času však zisťuje, že je to úloha nad jeho sily. Jeho prvotné nadšenie a horlivosť, jeho pripravenosť ísť do toho a popasovať sa s tým postupom času ochladli. Každodenné povinnosti akoby pohltili aj ten posledný zvyšok jeho síl. Celá námaha a snaha sa zdá byť neefektívna, márna, zbytočná, daromná …
Bratia a sestry, takéto konštatovanie prekvapuje o to viac, keď vieme, že kresťanská cirkev už od čias staroveku v slovách o Božom služobníkovi prorocky odhaľuje osud, život a pôsobenie samotného Pána Ježiša Krista! Akých čudných hrdinov viery si to Boh obsadzuje do svojich misijných plánov! Veď dokonca ani samotný Syn Boží nebol žiadnym žiariacim víťazom. Minimálne tomuto svetu sa takto určite nejavil. Ba práve naopak! Javil sa skôr ako nenápadná postava, ktorá tak ako ty i ja, musela deň čo deň zápasiť so svojou slabosťou a opovrhnutím. Tak o tom napokon čítame u proroka Izaiáša 53, 2 – 4 : 2 Vyrástol pred ním ako výhonok, ako koreň zo suchej zeme. Nemal podobu ani krásu, aby sme na neho hľadeli, ani výzor, aby sme po ňom túžili. 3 Opovrhnutý a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred ktorým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a my sme si ho nevážili. 4 Naozaj, on niesol naše choroby a naše bolesti ho obťažili. My sme si mysleli, že je ranený, Bohom doudieraný a opovrhnutý. A predsa, jeho zdanlivý neúspech bol najväčším víťazstvom pre tento svet. Víťazstvom, ktoré tomu svetu, tebe i mne, prinieslo spásu a záchranu pre večnosť.
Ako sa teda popasovať s určitou životnou frustráciou – či už v práci, osobnom živote alebo viere? Ako sa popasovať s pocitom, resp. až s akýmsi syndrómom vyhorenia? Možnože sa na budúce budem snažiť dávať viac pozor na to, aby som si toho na seba nenaložil až príliš. Pretože keď toho človek má priveľa, nemôže robiť všetko dobre a ideálne. Začne robiť chyby a to je začiatok jeho neúspechu. V každom prípade však platí jedno : Božie dieťa nemôže byť neúspešné! Neúspešní môžeme byť snáď len v očiach tohto sveta, ktorý má svoje kritéria úspechu, ale nie v tých Božích. Veď keď nás Boh raz prijal v krste svätom za svoje dcéry a synov, keď sa On sám stal našim Otcom nebeským, potom je to ten najväčší úspech, aký nás mohol stretnúť. A keď sme neskôr v živote uverili a ústami vyznávame, že Ježiš Kristus je Pán – to je ďalší nesmierny úspech v našom živote. Ten najväčší, aký možno dosiahnuť. Veď takto sa pri nás stalo účinným Kristovo zasľúbenie : Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený. Veď či azda nie je pri človeku najväčším úspechom to, že získa večný život? Je to tak, ako píše aj apoštol Pavol : 18 Lebo tak súdim, že utrpenia terajšej doby nie sú rovné sláve, ktorá sa má zjaviť na nás. (R 8,18)
Bratia a sestry, ďakujme dnes Bohu za to, že ten zdanlivo neúspešný Boží služobník, ktorý svoj „quasi“ – neúspech oplakal na kríži slovami : Bože môj, Bože môj! Prečo si ma opustil? – On so sebou na kríž vzal aj každý jeden môj i tvoj neúspech a krach. Za každý jeden môj i tvoj neúspech bola zaplatená tá najvyššia cena. Dlh je vyrovnaný. Teraz je to so mnou tak, ako to vyznáva aj prorok v našom prečítanom texte : Som oslávený v očiach Hospodina a môj Boh sa mi stal silou. (v5) – táto pravda platí vždy. Dokonca i vtedy, keď padnem a zlyhám.
Drahý priateľ, maj dnes na mysli, že najväčším neúspechom, podľa toho, čo bolo povedané, nie je to, že nie si azda dosť bohatý, nejazdíš na luxusnom aute a nebývaš v honosnom príbytku. Tak sa na tieto veci pozerá svet. Pán Boh má však iné merítka : Pre Neho najväčším neúspechom je to, čo hovorí Pán Ježiš : Kto neuverí, bude odsúdený. Alebo aj to, čo vyznáva žalmista : Vo svojom srdci blázon hovorí: Niet Boha! (Ž 53,1).
Vyber si preto dnes, pre aké úspechy sa chceš vo svojom živote angažovať a obetovať! Akým úspechom chceš slúžiť? Či tým, ktoré uznáva iba tento svet alebo tým, ktoré obstoja aj pred Bohom… A to všetko na základe Kristových slov : 33 Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.(Mt 6,33). Amen.
