Spomienka na vpád Turkov do Dobšinej (15.10.1584) – zákon akcie a reakcie
Written by radovan on okt 10, 2018 in - No Comments
Spomienkové služby Božie na vpád Turkov do Dobšinej (15.10.1584) – Dobšiná – 14.10.2018
„… zákon akcie a reakcie …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho Ježiša Krista! Amen.
Zachariáš 1, 1 – 3
1 V ôsmom mesiaci druhého roku Dáriovej vlády zaznelo slovo Hospodina k prorokovi Zachariášovi, synovi Berechju, Iddovho syna, takto: 2 Hospodin sa veľmi hnevá na vašich otcov. 3 Povedz im teda: Takto hovorí Hospodin zástupov: Vráťte sa ku mne — znie výrok Hospodina zástupov — a ja sa vrátim k vám, hovorí Hospodin zástupov.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Jedna z ľudových múdrostí znie po latinsky takto : „Historia – magistra vitae.“ V preklade : História – učiteľka života. Áno, milí priatelia, pokiaľ v histórii nehľadáme iba suché fakty, čísla alebo miesta, ale snažíme sa jej aj porozumieť a vidieť súvislosti, potom pre nás môže skutočnou učiteľkou. Učiteľkou v tom slova zmysle, aby sme sa chýb, ktorých sa dopúšťali naši otcovia, nedopúšťali my sami. Aby sme neopakovali to, čo neprinieslo dobré ovocie.
Takto si dnes i na pôde nášho cirkevného zboru chceme pripomenúť 434. výročie vpádu Turkov do Dobšinej, ktorý sa odohral v noci zo 14. na 15. Októbra 1584. Čo sa teda dozvedáme o samotnom prepade ? Dobšiná – mestečko známe svojim baníctvom, leží v údolí, obkolesené vysokými kopcami, ktoré v jej histórii zohrali nezastupiteľnú rolu. Zatiaľ, čo okolité viac – menej rovinaté územia, boli už v područí Turkov, vysoké zalesnené pohoria predstavovali prirodzenú prekážku proti ich vpádom a nájazdom. Ich neblahý vplyv sa však začal prejavovať aj tu a to tým, že tureckí lúpežníci alebo najatí zbojníci odvážali do otroctva zajatých baníkov, drevorubačov a uhliarov, čo nakoniec znamenalo, že mesto bolo prinútené platiť dane Turkom. Obyvatelia mesta ťažko znášali toto uvalené jarmo. Situáciu sa pokúšali riešiť aj splátkami, ale problémy okolo nich dali príčinu na nezhody. Turecký beg totiž tvrdil, že dlžoba za rok nebola úplne vyrovnaná a vyhrážal sa zničením mesta, ak nebude v stanovenú dobu uhradená. Vyslanec mesta sa márne snažil uspokojiť občanov a dokázať Turkom, že celá suma bola už splatená. Ich nemilosrdnosť a chamtivosť nemala hraníc. Niekoľko dní po návrate vyslanca sa už tlupa lúpežníkov približovala cez málo obývané miesta a po nepoužívaných cestách k mestu. Turci sa od vyzvedačov dozvedeli, že obyvateľstvo sa cíti bezpečne a nepočíta s nijakým prekvapením, čo ich odhodlanie k prepadu iba posilnilo …
V tej dobe sa istý občan mesta pravdepodobne okolo štvrtej hodiny popoludní vracal z lesa domov a zbadal Turkov, ktorí v neďalekom údolí „Ramža“ boli v stráži a ticho vyčkávali nadchádzajúcu noc. Bezodkladne po príchode sa ponáhľal k sudcovi mesta, aby mu uvedené oznámil. Sudca, podľa zvyklosti spolu s členmi mestskej rady v tejto dobe bol vo výčape. Upozornil ho, aby boli v noci obozretní, pretože videl v údolí medzi stromami ukrytú skupinu cudzích vojakov. Dosť podnapitý sudca ho však vysmial slovami: „Sused! Dobre viem, prečo ste sem prišiel… Chcel by ste sa nacicať!“ Zahanbený chlapík s veľkým povzdychom odpovedal: „Povedal som vám a teraz urobte, čo chcete!“. Po návrate domov, spolu s manželkou a deťmi ušiel zadným východom z domu, aby čím skôr našiel vyhovujúci úkryt. Ukryli sa v najbližšom hustom kroví. Vyhol sa tak nebezpečenstvu a zachránil si vlastný život a rodinu. Turecká horda vtrhla do mesta 14. októbra 1584 večer o deviatej. Súčasne obsadili všetky miesta, vylomili brány a dvere, vyvliekli z domov holých a polooblečených ľudí. Za obeť im padlo 33 mužov, 66 mladých a 10 starých žien a 243 chlapcov a dievčat, ktorých zajali. Za svitu doma pripravených sviečok, prekutrali všetky kutice a neušetrili ani novorodencov. Pretože zbadali, že niektorí obyvatelia sa ukrývali na povalách, podpálili mesto a zajali aj ich. Rabovanie trvalo do tretej hodiny rána nasledujúceho dňa. Zajatých, väčšinou bosých, obklopených strážami votrelcov, hnali smerom do Fiľakova. Spomienkou na túto otrasnú udalosť je, že každý večer o deviatej a ráno o tretej sa vyzváňa na malom zvone vo veži nášho evanjelického kostola. Osobne som rád, že sa nám túto tradíciu podarilo pred niekoľkými rokmi obnoviť.
Farár Gašpar Piltzius, ktorý bol v poradí druhým evanjelickým farárom v Dobšinej bol svedkom spomínaných tragických udalostí a zanechal nám o nich stručný opis. Udalosti znamenali nielen úpadok farnosti, ale dotkli sa aj jeho osobne, keďže zajatá bola aj jeho tehotná manželka, ktorá sa pre pôrodné bolesti nemohla zachrániť a cestou smerom do Fiľakova zomrela. Pamätná tabuľa je dodnes zavesená v sakristii nášho kostola. Je napísaná v latinčine a nemčine. Čo je dôležité, to je tá skutočnosť, že jej autor v tomto vpáde vidí potrestanie ľudí Pánom Bohom za ich nevedomosť, nízku morálku a bezbožnosť.
„ Dobšiná nezabudni nikdy na rok 1584 a na 15. októbra, keď v noci Turci na prach spálili, všetkého pozbavili., vykradli a okovaných bitkou ťahali sebou tvojich ľudí, ženy, deti, ktorých si vychovala. Niektorých ochránil BOH z nehorázneho osudu, ktorí ďaleko v Ľudovej záhrade, v lesoch, v baniach pracovali. Chudákov zajatcov rýchlo hnali k Rimavskej Sobote, kde zlobou božou v zatvorenom chráme prežívali. Takto trpí človek, ľudia, ktorí Boha, vieru spotupili. Odtiaľ potom ako dobytok hnali ich ďalej do Fiľakova, kde vycifrovanou mládežou Szoliman šľachticovi sa ponížili a do konca života ostali. Ostatných zajatcov predali do cudziny (33 mužov, 66 žien, 10 starých žien, menších, väčších mladých 243 duší, spolu 352). O väčšine zajatcoch žiadne správy viac nedošli.“
Bratia a sestry, človek keď dnes tento fakt, a síce, že farár Piltzius v tomto vpáde vidí potrestanie ľudí Pánom Bohom za ich nízku morálku a bezbožnosť – hovorí turistom, niektorí sa iba pousmejú. Žijeme v dobe, keď mnohí iba veľmi neradi takto vnímajú historické udalosti. Akoby v nich nechceli vidieť Božie zásahy, či už pozitívneho alebo aj negatívneho charakteru. Ono je samozrejme pohodlnejšie brať to čisto pragmaticky – došlo k provokácii a následnej odvetnej akcii. A vec je vybavená. My však dnes, keď po 4 storočiach na túto pohromu spomíname, chceme ísť aj trocha viac do hĺbky. Chceme v tom vidieť aj istý Boží zásah a vyjavenie Jeho vôle. Chceme sa z histórie aj niečomu priučiť. Možno aj tomuto : Čo robiť, resp. čo nerobiť, aby sme nedopadli podobne? Čo robiť, resp, čo nerobiť, aby sme na seba neprivolávali Boží hnev a trest?
Ako odpoveď nám poslúži dnešný prorocký text, ktorý nám v úvode zaznel : Takto hovorí Hospodin zástupov: Vráťte sa ku mne — znie výrok Hospodina zástupov — a ja sa vrátim k vám, hovorí Hospodin zástupov. Na krátkom priestore sa tu celkom trikrát objavuje slovné spojenie „Hospodin zástupov“. Akoby sa tým chcelo povedať, že tento výrok má najvyššiu možnú prioritu a záväznosť, treba ho vnímať maximálne vážne a predovšetkým : treba sa podľa neho zariadiť … To všetko preto, aby Boží hnev z otcov neprešiel aj na ich synov … Pokiaľ totiž generáciu, ktorá tu žila na konci 16. storočia vnímame ako svojich „otcov“, potom my, ktorí tu žijeme v 21. storočí sme ich „synovia“, vnuci a pra- pra potomkovia. A Božie slovo dnes znie veľmi jasne pre nás: Vráťte sa ku mne – a ja sa vrátim k vám …
Drahí priatelia, poznáme to. Hovorí sa tomu aj zákon akcie a reakcie. A toto je jeho klasické duchovné prevedenie. Pri tej to zásade je pritom veľmi dôležité neprehliadnuť jednu závažnú skutočnosť : To nie Pán Boh je ten prvý, ktorý sa od svojho ľudu odvrátil. Nie! Proces odvrátenia sa vždy začína človekom. Proces zapretia Boha, Jeho princípov či Jeho slova nikdy nezačína Bohom, ale nami – ľuďmi. Pán Boh predsa samého nemôže poprieť a odvrátiť sa svojvoľne od svojho stvorenia, o ktorom hneď na začiatku povedal, že je dobré. Náš Boh nie je náladový ani vrtošivý Boh. Za svojim si stojí. No zároveň sa nikam nasilu nevtláča ani neprebíja. Kde o Neho nestoja, odtiaľ odchádza. Ale to už predsa nie je Jeho vina! To znamená : Božie odvrátenie sa od človeka je iba Jeho reakciou na našu prvotnú akciu odvrátenia sa…
Následne potom podobne funguje aj proces uzdravenia. Ten, kto sa prvý rozhodol odvrátiť sa, sa ako prvý musí aj vrátiť. To nie je nič iné, sestry a bratia, ako akcia pokánia, sebareflexie a ľútosti. Nuž a keď vo všetkej úprimnosti prebehne táto akcia, potom možno očakávať aj Božiu reakciu – Jeho prinavrátenie sa k človeku, Jeho požehnanie. Otázka je len, či je človek ochotný to takto vnímať, tak to pochopiť a tak sa podľa toho zariadiť. Alebo sa i naďalej bude klamať, nachádzať rôzne diagnózy svojej choroby, len jedno nebude ochotný prijať. A síce, že najväčší problém, ktorý má a z ktorého potom vyvstávajú všetky ostatné problémy, je jeho zanedbaný vzťah s Bohom, jeho odvrátenie sa od Boha.
Bratia a sestry, prajem nám všetkým, aby sme dnes, keď si pripomíname smutné 434. výročie vpádu Turkov do Dobšinej, neostali len na pôde histórie, ale pokúsili sa ju aktualizovať pre nás. Pamätná tabuľa v sakristii nášho chrámu a tiež tzv. Turecký zvonček, ktorý nám noc čo noc vyzváňa nech pre nás nie sú len prostriedkom na spomínanie, ale predovšetkým výzvou k náprave. K náprave nášho vzťahu s Pánom Bohom a k nášmu každodennému prinavracaniu sa k Nemu. Amen.
Použité materiály :
http://www.dobsincan.estranky.sk/clanky/vpad-turkov-do-dobsinej.html
