Pamiatka Reformácie – Kresťanstvo je sloboda, nie otročina
Written by radovan on okt 29, 2018 in - No Comments
Pamiatka Reformácie – 31.10.2018
„Kresťanstvo je sloboda, nie otročina“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Galatským 5, 1a
1 Kristus nás oslobodil, aby sme boli slobodní …
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Oslavy 500. výročia Reformácie spred roka sa pomaly skončili a my sme sa ako cirkev vrátili do každodennej reality. Zdá sa, že reformáciu akútne i my v súčasnosti potrebujeme. Nejedná sa pritom ani tak o reformáciu učenia. Veď k Božiemu slovu a evanjeliu, ku ktorému sa ako evanjelici hlásime, sa nedá nič viacej pridávať ani z neho odoberať. Nedá sa nijako vylepšiť ani vyšperkovať. Božie slovo je dobré, sväté a nadčasové v takej podobe a forme, v akej ho máme. Keď v našej cirkvi hovoríme o reformácii, myslím teraz skôr na reformáciu ako obnovu vzájomných vzťahov, ktoré v poslednom období utrpeli vážnu ujmu a nestali sa dobrým svedectvom pre okolitý svet.
Je fakt, priatelia, že mnohí v našej cirkvi očakávajú veľa od zmeny na biskupských či dozorcovských postoch. Iste, i ja mám svoje očakávania. Avšak poučený z rokov minulých si mocne uvedomujem ešte aj niečo iné. I nový biskup, i nový dozorca sú len ľuďmi so svojimi pozitívnymi i negatívnymi vlastnosťami. Nie sú ani bohom ani spasiteľom. A preto viac ako na nové tváre sa chcem teraz radšej spoliehať na Pána Boha. Ľudia totiž môžu sklamať. Menia sa a nemusia vždy splniť očakávania. Pán Boh je však tým, ktorý sa nemení. On nikdy nesklame. On splní to, čo sľúbil. On si za svojim slovom či „programom“ stojí. A tak to najlepšie čo môžeme urobiť je viac sa spoliehať na Neho a veriť, že i „ novým tváram“ dá dostatok svojho Svätého Ducha, aby stáli v bázni a zodpovednosti v Jeho službe, neprestajne majúc na pamäti, že „komu bolo veľa dané, od toho sa bude aj veľa požadovať“. To najlepšie, čo môžeme spraviť, je modliť sa za tých, ktorí sú naši predstavení, aby ostali vernými a pokornými služobníkmi živého Boha.
Bratia a sestry, keď si dnes pripomíname 501. výročie Lutherovho verejného vystúpenia, chceme si skôr povedať to, čo reformácia nie je. Predovšetkým to nie je kult osobnosti Martina Luthera. My sme si na to už akosi zvykli, ale pravda je taká, že náš reformátor si okolo svojej osoby nikdy nevytváral žiaden kult. Reformácia je síce s jeho postavou neodmysliteľne spojená, avšak reformácia a Luther nie sú synonymá. Rovnako tak reformácia nie je ani prelomom zo starého sveta do sveta lepšieho, priam až utopického. Nie! I keď samozrejme reformácia ovplyvnila vzdelanostnú úroveň ľudí, a tak aj ekonomiku a životnú úroveň národov, a to všade tam, kde sa uchytila, kde zapustila hlbšie korene.
Reformácia – to je však predovšetkým človek pred Bohom. Reformácia nás učí na základe Biblie, aby sme človeka videli tak, ako ho vidí aj Boh – teda ako hriešnika až do kosti. Ako skazeného skrze Adamov pád do hriechu až do najhlbšej podstaty svojho bytia a existencie. Ako hriešneho dokonca ešte aj pri konaní dobrých skutkov, ktorými sa chce pred Bohom blysnúť alebo si nimi chce pred Ním urobiť nejakú tú zásluhu. To je jedna stránka reformácie. Tá druhá stránka nás učí Boha poznávať ako Toho, ktorý nás, ľudí, napriek všetkému miluje. Učí nás Boha poznávať ako Toho, ktorý nás ľudí zachránil vo svojom Synovi – Ježišovi Kristovi.
Bratia a sestry, reformácia na svetlo Božie prináša jeden dôležitý objav : Boh sám nám daruje spásu. A síce nie na základe našich zásluh a výkonov, ale jedine skrze vieru. Toto bol azda najhlbší teologicko – biblický objav a poznatok, ku ktorému sa pri svojom štúdiu Písma Svätého Martin Luther dopracoval. Ako mních v kláštore nenachádzal pokoj vo svojom vzťahu s Pánom Bohom. Ba práve naopak! Čím viac dobrých skutkov robil, čím viac sa snažil, tým viac stratený si pripadal a samého seba videl akoby už rovno v pekle.
V tom momente do jeho života vstupuje sám Boh a robí jeden veľký zázrak. Pri štúdiu apoštolských listov, najmä listov apoštola Pavla Rimanom a Galaťanom mu Duch Svätý pomáha spoznať jednu prelomovú záležitosť : „To nie ja seba samého musím zachrániť. Boh to urobil už dávno predo mnou. V Ježišovi Kristovi mi odpustil moje hriechy. V Ňom rovnako tak prekonal satana. A rovnako tak v Kristovi zvíťazil aj nad smrťou.“ Drahí priatelia, dnes sme k rovnakému poznaniu a vyznaniu pozvaní aj my. Dokážeš sa, drahý brat, milá sestra, stotožniť so slovami nášho reformátora? Pokiaľ áno, potom si pochopil podstatu Božieho pôsobenia s nami a pri nás. Potom si pochopil podstatu samotného evanjelia.
Bratia a sestry, tak ako voľakedy dávno pripomínal apoštol Pavol kresťanom v Galácii, že Ježiš Kristus nás oslobodil, aby sme boli slobodní, a to tak zo strachu pred Božím hnevom, zákonom, diablom a smrťou – tak to mohol pochopiť a prijať vo svojej dobe aj Martin Luther, a tak sme k tomu dnes pozvaní aj my : „Som slobodný od všetkej kŕčovitej zbožnosti, ktorú som si doteraz sám budoval a vytváral. Som slobodný od každej snahy prezentovať samého seba tak pred Bohom ako aj pred ľuďmi ako exemplárneho – ukážkového zbožného človeka. Teraz smiem žiť ako kresťan – ako ten, ktorý patrí Kristovi – v slobode dietok Božích. A to nie preto, aby som samého seba vykúpil. Ja už totiž vykúpený som. Teraz smiem žiť v slobode pre svojho Boha a rovnako tak pre môjho blížneho. K tomu mi Pán Boh pomáhaj!“
Dnes, milí priatelia, keď slávime sviatok Reformácie, chcem Pánu Bohu za túto slobodu ďakovať. Chcem ďakovať za slobodu svojho svedomia od pocitu viny, ktorý vo mne vyvolávajú hriechy, čo som popáchal. Skrze vieru totiž viem, že v Kristovi mi bolo odpustené. Chcem ďakovať za slobodu od hrozného zápasu o dodržanie zákona, jeho požiadaviek a zaistenie si Božej priazne. Skrze vieru totiž opäť viem, že Boh ma miluje takého aký som. Jeho priazeň je tu pre mňa aj bez mojich zásluh a hodností. Ďakujem za dar slobody prijatia u Boha a prístupu k Bohu skrze vieru v Krista Ježiša. Ďakujem Pánu Bohu aj za Dr. Martina Luthera, ktorého si v danej dobe použil ako svoj nástroj, aby celému svetu povedal : Kresťanstvo je sloboda, nie otročina. Kristus a viera v Neho postačuje k spáse, k večnému životu, k ospravedlneniu, k odpusteniu, zmiereniu a prijatiu u Boha. Jemu vďaka a chvála za to! Amen.
Milý Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti za naše vykúpenie a prosíme Ťa : posilni našu vieru a daj nám žiť v slobode Božích dietok ako Tvojich nasledovníkov a vyznávačov. Amen.
