2. adventná nedeľa – na ceste domov

Written by radovan on dec 06, 2018 in - No Comments
article_image_full

2. adventná nedeľa – 9.12.2018

„ … na ceste domov …“

Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.

Izaiáš 35, 3 – 10

3 Posilnite ochabnuté ruky, upevnite klesajúce kolená! 4 Povedzte zdeseným srdciam: Buďte silní, nebojte sa! Ajhľa, váš Boh! Príde pomsta, Božia odplata. On sám príde a zachráni vás. 5 Vtedy sa otvoria oči slepých a uvoľnia sa uši hluchých. 6 Vtedy chromý bude skákať ako jeleň a jazyk nemého zvučne zaplesá. Lebo na púšti vytrysknú vody a potoky na stepi. 7 Horúci piesok sa zmení na jazero, prahnúca zem na vodné žriedla; na mieste, kde pelešili šakaly, bude priestor pre trsť a šašinu. 8 Bude tam hradská a cesta; tá sa bude volať svätou cestou. Nečistý po nej neprejde – len ľud jeho pôjde po nej – na nej ani blázni nezablúdia. 9 Nebude tam lev, ani dravá zver nevstúpi na ňu; nijakú tam nebude možno nájsť, ale vykúpení pôjdu po nej. 10 Vyslobodení Hospodinovi sa vrátia, prídu na Sion s plesaním a večná radosť bude na ich tvárach. Dosiahnu rozkoš a radosť a zmizne žiaľ i vzdychanie.

Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!

Jedna z ľudových múdrostí prirovnáva život človeka k ceste. Tá ma v určitom bode, na konkrétnom mieste a čase, kde a kedy prichádzame na svet, svoj začiatok. A rovnako tak má   v určitom bode, opäť na konkrétnom mieste a čase, keď z tohto sveta odchádzame, aj svoj koniec. Určite to pritom nie je jedno ako tá naša životná cesta vyzerá. Niektoré faktory nášho putovania sú vopred dané – ako rodina, do ktorej sme sa narodili, výchova či genetika. Iné faktory zas ovplyvňujeme my sami, a síce svojimi rozhodnutiami, svojimi prioritami a pod.

Biblický text, ktorý som si zvolil z proroka Izaiáša, nám dnes, keď v kresťanskej cirkvi slávime  2. adventnú nedeľu, poukazuje ešte aj na inú cestu. Je to cesta, ktorú nám vytýčil, ktorú pre nás vydobyl a na ktorú nás aj súčasne pozýva Boží verný služobník. Teda Ten, ktorý bol dávno pred svojim narodením predpovedaný. Ten, ktorý mal prísť, aby svojim životom dal do poriadku to, čo človek kvôli svojej  neposlušnosti a hriechu pokazil, čo stratil, o čo prišiel. Teda rajský domov a večnosť pri dobrom nebeskom Otcovi.

A tak, drahí priatelia, jedno z poslaní Toho, ktorý prichádza na svet, ktorého príchod očakávame je – priviesť nás domov. Nuž a vychádzajúc z toho, čo píše apoštol Pavol, že naša otčina je v nebesiach – jedna z úloh Božieho Syna je priviesť nás do neba. Takto to Pán Ježiš naznačuje, keď odchádza z tohto sveta. Vtedy svojim učeníkom hovorí : Ja odchádzam, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. Pravda je však taká, že predtým než mohol odísť, musel najprv prísť. A preto v tejto chvíli pokojne môžeme vyznať, že náš návrat domov, cesta domov, resp. sprevádzanie nás, ľudí, na ceste domov – je aj jednou z kľúčových zvestí adventu.

V kontexte izraelského národa sa jednalo o návrat zajatých do Jeruzalema. Na tejto ceste späť k Bohu je však bolo potrebné povzbudzovať a posilňovať predovšetkým tých, ktorí nemajú dosť dôvery v Boha. Ktorí sa boja, že prorokove slová sú len ilúziou. Skutočnosť babylonského otroctva, ktorá vyvolený ľud obklopovala, totiž vyzerala zatiaľ úplne ináč, než ako ju vykresľoval prorok. Momentálna situácia zajatých Izraelcov v Babylone zatiaľ nič nádejného nesľubuje. A predsa je dôležité, aby všetci videli, že Boh i napriek vonkajším viditeľným negatívnym okolnostiam prichádza. Boh je na ceste. On odplatí všetkým nepriateľom ich skazou a svoj ľud zachráni …

V našom prípade, sestry a bratia, sa jedná o návrat spútaných a  zajatých mocou hriechu a smrti do toho osláveného nebeského Jeruzalema. O ňom v poslednej biblickej knihe čítame toto : Námestie mesta bolo z rýdzeho zlata ako z priezračného krištáľu. 22 Chrám som však v ňom nevidel, lebo jeho chrámom je Pán, všemohúci Boh a Baránok. 23 Mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby mu svietili, lebo ho osvecuje Božia sláva a jeho lampou je Baránok. 24 V jeho svetle budú kráčať národy a králi zeme doň vnesú svoju slávu. 25 Jeho brány sa nebudú vo dne zatvárať, lebo noci tam nebude. 26 Prinesú doň slávu a česť národov. 27 A nevojde doň nič nečisté, ani ten, čo pácha ohavnosť a lož, ale iba tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života (Zj 21, 21b – 27).

 Avšak rovnako ako v minulosti bola potrebná zvesť prorokov, ktorí povzbudzovali pochybujúcich a upadajúcich vo viere, rovnako tak dôležitý je aj dnes prorocký hlas cirkvi, ktorý má posilňovať a povzbudzovať všetkých tých, ktorí vidiac, čo sa deje vo svete, v spoločnosti, cirkvi, v našom okolí, či v našich rodinách – zúfajú, strácajú vieru vo večnú budúcnosť, rezignujú vo svojich zápasoch viery a vízia neba sa pri nich rozplýva ako obláčik pary. I v tom je jedno z kľúčových posolstiev adventu, a síce, aby všetci videli, že Boh i napriek dnešným viditeľným negatívnym javom prichádza. Boh je na ceste. Na ceste v ústrety k nám. K tým, ktorí Ho očakávajú ako svojho Záchrancu, prichádza ako Spasiteľ. Na druhej strane On prichádza, aby odplatil všetkým nepriateľom – najprv satanovi, potom hriechu a nakoniec smrti. Ich skazou zachráni svoj ľud. No zároveň sa postaví ako najvyšší a posledný spravodlivý Sudca, aby odsúdil všetkých tých, ktorí v pochybnostiach a nevere zotrvali. Všetkých tých, ktorí sa vzdali vízie večnosti. Všetkých tých, ktorí si svoj raj budovali tu na tejto zemi, pretože nič iné ani nikoho iného už nečakali …

 Táto cesta domov, ako to čítame u proroka Izaiáša, vedie cez púšť. Áno, tou púšťou môžu byť rôzne skúšky a pokušenia, ktorými si Boží ľud musí prejsť. Keď to však zvládne, potom sa i púšť premení na kvitnúcu záhradu. Nie každý však po tejto ceste môže kráčať. Smú po nej iba tí, ktorí sa nechali očistiť krvou Baránka Ježiša. Takto, drahí bratia, milé sestry, sa i nám chce povedať, že cesta do kráľovstva nebeského vedie jedine cez ospravedlnenie a očistenie Ježišovým dielom vykúpenia. Dielom, ktoré my do svojho života prijímame vierou. Cesta do kráľovstva nebeského vedie len cez prijímanie Kristovho tela, ktoré za nás bolo vydané a Kristovej krvi, ktorá i nás očisťuje od každej nečistoty hriechu …

Hradská a cesta už teda sú pripravené na návrat k Hospodinovi, na návrat domov. Je to svätá cesta. Žiaden nečistý na nej nemá miesto. Pokiaľ v tejto chvíli vezmeme do úvahy slová Pána Ježiša : Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život – potom nečistý je ten, kto sa Kristovou krvou nenechal očistiť. Ten, kto najvzácnejší Kristov pokrm a nápoj neprijímal…  Väčšinou preto, že sa necítil ako hriešnik. Namiesto pokánia radšej samého seba uisťoval o tom, aký je dobrý, ako nikomu neublížil, nikoho neokradol ani nikomu neukrivdil … a tak vlastne Božie odpustenie, a teda ani Boha ako takého nepotrebuje …

V širšom pochopení sa však obraz cesty, o ktorej sa zmieňuje prorok Izaiáš, vzťahuje i na spôsob ľudského života. Svätá cesta je životná cesta Božích vykúpených. Je to cesta priama a jasná. Nezablúdi na nej ani ten, kto nie je obdarený veľkou múdrosťou či bystrosťou. Akoby sa tým chcelo povedať, že kráčať po tejto ceste, hľadať a nachádzať Boha v živote – to nie je predovšetkým vecou ľudského intelektu. To nie vecou výšky IQ či dosiahnutého vzdelania.  Je to skôr vecou osobného postoja. Je to vec nastavenia srdca. Je to vec viery, dôvery a spoľahnutia sa na slová Hospodinových zasľúbení, o ktorých v Písme svätom čítame. Je to súčasne cesta bezpečná, pretože tam, kde je našim sprievodcom Boh, tam zlé sily nič nezmôžu. Je to tak, ako to opäť apoštol Pavol vyznáva : Keď Boh za nás, kto proti nám? Alebo tiež: Tým ktorí Boha milujú, všetky veci slúžia na dobro. Rovnako tak : Kto nás môže odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi? Tou cestou je nakoniec sám Kristus Pán, ktorý o sebe vyznáva : Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.

Zdá sa, priatelia, že byť doma, tam v nebeskej otčine, je diametrálne odlišné od toho, čo vidíme, čo zažívame tu v tomto svete : 5 Vtedy sa otvoria oči slepých a uvoľnia sa uši hluchých. 6 Vtedy chromý bude skákať ako jeleň a jazyk nemého zvučne zaplesá. Tam, vo večnosti, tých, ktorí budú vykúpení, už nebudú trápiť žiadne neduhy. Tam už nebude miesto pre žiaden hendikep. Dokonalé rajské podmienky zo začiatku, o ktorých sám Hospodin prehlásil, že sú dobré, budú obnovené v celej svojej škále. Dá sa na to však pozerať aj ináč : Podmienkou kráčania po ceste do nebeského Jeruzalema je to, aby slepí čo sa Boha týka, precitli a začali vidieť všetko, čo Boh pre nich a pre ich spásu urobil a robí. Aby hluchí konečne otvorili uši a počuli dobrú zvesť evanjelia. A nielen ju počuli, ale najmä, aby jej verili. Aby chromí a zlomení hriechom sa vyrovnali, aby pozdvihli svoje hlavy spolu so žalmistom, ktorý vyznáva : Pozdvihujem si oči k vrchom. Odkiaľ mi príde pomoc? Od Hospodina moja pomoc, ktorý učinil nebo i zem. A povedané slovami evanjelia : Vtedy pozdvihnite svoje hlavy, pretože sa priblížilo vaše vykúpenie. Nuž a nakoniec nemí aby zvučne zaplesali. Teda tí, ktorí z akéhokoľvek dôvodu nevedeli či nedokázali Krista vyznávať ako svojho Pána, Boha a Spasiteľa, teraz aby tak smelo a verejne robili.

Drahí bratia, milé sestry, dnešná druhá adventná nedeľa nám tak všetkým dáva na zreteľ jeden podstatný fakt : len preto môže Boží ľud kráčať po svätej ceste spasenia, po ceste vedúcej do nebeskej otčiny – len preto sa môže Boží ľud, teda ty i ja, vrátiť domov a poznať dokonalú radosť a šťastie, pretože Hospodin  sa nás, teba i mňa, osobne zastal. Bol to On sám, kto vykonal rozhodujúci čin pre naše oslobodenie. Jeho za toto i dnes chceme sláviť, chváliť, vzdávať Mu vďaku i česť. Amen.

 

48.819538,20.363907