4. adventná nedeľa – zvláštny identikit
Written by radovan on dec 20, 2018 in - No Comments
- adventná nedeľa – 23.12.2018
„… zvláštny identikit …
Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde! Amen.
Ján 1, 19 – 28
19 Toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho opýtali: Kto si ty? 20 On vyznal a nezaprel. Vyznal: Ja nie som Mesiáš. 21 Pýtali sa ho: Čo teda? Si Eliáš? Povedal: Nie som. — Si azda ten prorok? Odpovedal: Nie. 22 Povedali mu teda: Tak kto si? Aby sme dali odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš sám o sebe? 23 Povedal: Ja som hlas volajúceho na púšti: Vyrovnajte Pánovu cestu, ako povedal prorok Izaiáš. 24 Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. 25 Opýtali sa ho: Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš, ani prorok? 26 Ján im odpovedal: Ja krstím vodou, ale medzi vami stojí ten, ktorého vy nepoznáte, 27 ten, čo prichádza po mne; ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. 28 Toto sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Obdobie adventu sa nám každoročne bezpochyby spája aj s postavou Jána Krstiteľa. Ten v prečítaných slovách Jánovho evanjelia sám seba definuje ako „hlas volajúceho na púšti“. Je zaujímavé, že behom sa času sa toto slovné spojenie stalo skôr vyjadrením neúspechu, či krachu celej akcie. Vyjadrením akejsi zbytočnosti, resp. námahy, ktorá neprináša ovocie, úžitok ani efekt. Veď kto už registruje nejaký hlas niekoho na púšti? Kto sa oň zaujíma?
Našťastie sa toto netýka Jána Krstiteľa. K nemu naopak ľudia prichádzali. Prichádzali k nemu z miest i dedín, veľkí i malí, vplyvní a vysoko postavení, ale tiež jednoduchí a pre spoločnosť nie dôležití, či kľúčoví ľudia. Prichádza ten, koho pokladajú za superstar vtedajšej doby, ale aj ten, koho vnímajú ako outsidera, po ktorom ani pes neštekne … Všetci títo opúšťajú aké také pohodlie, bezpečnosť a zabezpečenosť svojich domov a prichádzajú za Jánom na pusté miesto, kde sa nežije pohodlne. Prichádzajú z jedného dôvodu, a síce : tušia, že ich súčasný štýl života nemá veľkú budúcnosť a perspektívu. Cítia, že žijú povrchný, plytký život. Trápia sa kvôli tomu a nie je im to ľahostajné. Práve naopak! Majú veľkú túžbu na tom niečo zmeniť. A tak prichádzajú za Jánom, ktorého vnímajú ako Božieho proroka. Pýtajú sa ho na zmysel a cieľ ľudského života z Božieho pohľadu. A nechávajú sa pokrstiť. Robia to na znak toho, že spoznali a vyznali svoje viny. A nielen to. Od teraz chcú žiť ináč …
Bratia a sestry, zástupom z evanjeliového príbehu sa dnes tak trochu podobáme aj my. Aj my sme opustili teplé, pohodlné a vykúrené izbičky našich príbytkov a prišli sme do tohto chrámu, kde sa medzičasom už celkom pekne ochladilo. Prišli sme sem nie kvôli farárovi ani kvôli iným ľuďom. Prišli sme sem predovšetkým kvôli sebe samým a Božiemu slovu, ktoré nám tu zaznieva. Prišli sme sem, pretože i my vnútorne cítime, že s našim životom nie je všetko v poriadku. Že treba čo to poopraviť, vylepšiť, niečoho sa vzdať a niečo zas robiť celkom ináč. Prišli sme, pretože i nás zaujíma zmysel a cieľ nášho života tak, ako ho vidí Boh. My sa tu dnes nebudeme krstiť, tak ako to robili všetci tí pútnici prichádzajúci za Jánom v rieke Jordán. No vo sviatosti Večere Pánovej a spovedi i my budeme vyznávať svoje hriechy, ľutovať ich a sľubovať, že s Božou pomocou skúsime žiť ináč. S Božou pomocou sa pokúsime spraviť niečo so svojim životom …
Pravda je však taká, že nie všetci prichádzajú za Jánom, aby sa ním, či lepšie povedané – jeho zvesťou, jeho kázňou nechali transformovať. Sú i takí, ktorí prichádzajú, aby Jána spochybnili. Prichádzajú len zo zvedavosti. Prichádzajú, aby samých seba utvrdili v tom, že oni žijú dobre a že na svojich životoch nič meniť nemusia. Áno, sú to kňazi a leviti, politickí stratégovia z radov farizejov. Títo svoju spásu hľadajú skôr v politickom oslobodení, v znovuobnovení svojho niekdajšieho vplyvu v národe, ktorý im počas dlhých storočí zabezpečoval, že ich výklad náboženstva je záväzný. Oni sú predsa tí, ktorú určujú, čo je a čo nie je Božia vôľa. Čo je a čo nie je sväté. Čo je a čo nie je správne. Čo je a čo nie je v súlade s Mojžišovým zákonom.
Ján ich dobre „prekukol“. Im preto svoje varovanie a výstrahu pred hroziacim Božím súdom a trestom neadresuje. Im predsa nejde o to, aby sa nanovo obrátili k Bohu. Títo sú presvedčení, že všetkom robia dobre a na svojom životnom štýle či postoji nič meniť ani korigovať nemusia. Im nejde o znovuvybudovanie či zlepšenie svojho vzťahu s Pánom Bohom. Vnútorné oslobodenie človeka od hriechu, to pre nich nie je aktuálne ani zaujímavé. Pre nich je dôležité iba to, že dodržujú vo všetkom tak ako treba zákon. Zákon a jeho dôsledné dodržiavanie bez kompromisov, bez pochopenia človeka, bez ľútosti k biede a nešťastiu človeka, bez milosti a milosrdenstva – to je ich Boh. To je napokon to, čo na nich Kristus Pán najviac kritizoval : slepé dodržiavanie zákona povýšili nad lásku k blížnemu. Zabudli na prorokove slová : Milosrdenstvo chcem, nie obete. Bohoslužobný kult a liturgia, ktoré sa vykonávali v chráme – to bolo centrum ich viery a náboženstva. Oni teda nemajú potrebu nič korigovať, meniť ani transformovať. Prichádzajú sa len utvrdiť v tom, že tak ako žijú, je dobré. Tak je to správne a tak si to žiada aj samotný Boh. Žiadna iná alternatíva neprichádza do úvahy…
Predsa len, jedna vec ich znepokojuje. Celú ich politiku a teológiu spokojnosti so sebou samými, teológiu vlastnej, tvrdo vydobytej a zaslúženej spravodlivosti pred Bohom zrazu začína narúšať jeden trhan na púšti. Vyrušuje ich to, že za ním prichádza toľko ľudí… Čo ak má predsa len pravdu? Čo ak sa oni mýlia? A tak sa začína akoby verejný výsluch, či vyšetrovanie Jána Krstiteľa : Kto si ty? Čo hovoríš sám o sebe? Si Eliáš alebo prorok? Ináč povedané : Aká si ty pre nás autorita? Veď sa len na seba pozri ako vyzeráš! Čo to tu stváraš? Veď vyzeráš ako blázon! Ukáž nám svoje doklady! Odkiaľ, od koho máš poverenie učiť to, čo učíš a robiť to, čo robíš?
Ja som hlas volajúceho na púšti: Vyrovnajte Pánovu cestu, ako povedal prorok Izaiáš. – to je Jánova odpoveď. Bratia a sestry, tak ako táto odpoveď musela stačiť tým, ktorí ho prišli vyšetrovať vtedy, tak musí stačiť nám dnes. My však dnes o Jánovi vieme ešte aj niečo navyše, a síce aké vysoké hodnotenie Krstiteľovi dal samotný Pán Ježiš: Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ (Mt 11,11).
Bratia a sestry, koľkí i dnes takí žijú medzi nami, ktorí sú presvedčení sami o sebe, že to, čo robia je dobré?! Že tak to určite chce aj Boh. Že na svojom živote nemajú čo meniť, pretože všetko, čo robia, je správne. Takých naozaj len ťažko osloviť a „vyrušiť“ v ich seba – spokojnosti. A predsa, stále je tu nádej. V evanjeliách predsa čítame, že „aj mnohí z poprednejších mužov uverili v neho (Ježiša), ale nepriznali sa k tomu pre farizejov, aby ich nevylúčili zo synagógy“ (J 12, 42). Z nich menovite aj Jozef z Arimatie a Nikodém.
Drahý priateľ, keď si predstavíš, že sa v mnohopočetnom zástupe na brehu rieky Jordán, v pustatine, počúvajúc Jána Krstiteľa nachádzaš aj ty, na ktorú stranu sa pridáš? Na stranu samospravodlivých farizejov, ktorí svoje hriechu nepotrebujú vyznávať, nakoľko nie sú si ich vedomí, a preto ani od Jána neprijímajú krst očistenia od hriechov … alebo na stranu tých, ktorí vyrušení vlastným svedomím uznávajú svoje zlyhanie, vzdialenie sa od Boha … ktorí túžia žiť inak … túžia po odpustení, zmierení a novej šanci od Boha pre svoj život …
Pokiaľ si samého seba vieš predstaviť práve v tejto druhej skupine, potom si dnes aj ty pozvaný. Síce nie ku krstu v Jordáne, ale k sviatosti Večere Pánovej, prijať telo a krv nášho Pána, vydané aj za teba, za tvoj hriech, za tvoje zmierenie a odpustenie. Vyrovnaj aj ty cestu Tomu, ktorý je už tu medzi nami. Sprav to tak, že uznáš svoju nehodnosť pred Ním, vyznáš svoj hriech, vyjadríš vieru v odpustenie a prejavíš vôľu a ochotu žiť ináč, podľa Božej vôle a predstáv : Bohu na česť a slávu a sebe tak na časný ako aj večný prospech. Sprav to tak, že ponížiš seba ako aj Ján. To znamená : nebudeš pútať pozornosť na seba. Nezneužiješ svoje postavenie ani pozíciu ani vhodný okamih, aby si samého seba vyvýšil nad Krista, ale svojim životom budeš neprestajne tak ako aj Ján poukazovať na Toho, ktorý „prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“ Amen.
