Zjavenie Krista Pána mudrcom – na ceste za svetlom
Written by radovan on jan 03, 2019 in - No Comments
Zjavenie Krista Pána mudrcom – 6. 1. 2019
„na ceste za svetlom“
Pane, Tys´ tá hviezda, ktorá zjavila sa na oblohe vekov – ľudstvu zažiarila – Pane, Tys´ to svetlo, slnko, večná spása, v nej sa milosť Božia plne vyjavila. K Tebe prichádzame v pokore a s úctou prijať veľkej lásky sväté požehnanie, aby život ľudstva nebol už viac púšťou, ale v radosť by sa zmenil žiaľ a lkanie! Pane, svetlo Tvoje nech všade preniká – Slovo Tvoje mocne nech vo svete zneje – jeho pôsobením kiež svet nový vzniká – svet lásky a viery – spln večnej nádeje! Amen.
Mt 2, 1 – 2.9 – 11
1 Keď sa za čias kráľa Herodesa v judskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci z východu. 2 Pýtali sa: Kde je ten práve narodený židovský kráľ? Videli sme totiž na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až zastala nad miestom, kde bolo dieťatko. 10 Keď uvideli hviezdu, naplnila ich veľmi veľká radosť. 11 Vošli do domu, uvideli dieťatko s jeho matkou Máriou. Padli na zem a klaňali sa mu. Otvorili svoje klenotnice a obetovali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Podľa dnešného evanjelia, ktoré je nosným biblickým textom, na základe ktorého vôbec svätíme sviatok „Troch kráľov“, mudrci uvideli hviezdu. Jednoducho si všimli, že na oblohe sa objavila nejaká nová hviezda. Dnes by sme zrejme skôr mohli hovoriť o kométe. V každom prípade to jasne poukazovalo na to, že vo svete sa muselo stať niečo mimoriadne. Objavenie sa hviezdy v orientálnom jazyku znamenalo narodenie niekoho významného. A tak sa teda vybrali na cestu za týmto významným človekom. Podľa všetkého, hviezda, ktorá sa objavila, bola konšteláciou planét Jupitera a Saturnu v znamení „Ryby“. To v reči starovekého sveta znamenalo toto : Jupiter sa pokladal za hviezdu kráľa. Saturn sa pokladal za hviezdu Židov. Nuž a znamenie ryby by sa dalo preložiť ako „celý svet“. Keď si to dáme dokopy, vznikne nám z toho toto : V Izraeli sa narodil kráľ celého sveta.
V každom prípade však táto hviezda, ktorá sa zjavila, krátko potom, ako mudrci urobili rozhodnutie ísť za ňou, zmizla, čo bolo spôsobené pohybom planét slnečnej sústavy. Táto konštelácia trvala iba krátky čas, a tak mudrci väčšiu časť svojej púte kráčali bez nej, bez jej vedenia, bez svetla. Boli odkázaní len na pýtanie sa, možno aj na blúdenie a opätovné nachádzanie cesty.
Bratia a sestry, jedná sa tu v každom ohľade o zaujímavý moment, ktorý môže mať hlboký význam aj pre náš duchovný život, resp. putovanie po cestách viery. Táto myšlienka je teda pre náš život veľmi dôležitá. Aj my sme v istom momente svojho života povzbudení, či vyzvaní, resp. inšpirovaní svetlom nejakej „hviezdy“ k duchovnému rastu. Môže to byť svetlo myšlienky, svetlo kázne, evanjelizácie, či svetlo vízie, svetlo nádeje, alebo svetlo stretnutia s nejakým človekom, ktorý nás v niečom oslovil, motivoval, či inšpiroval. Toto svetlo je pre nás v tej chvíli tak silné, že nás začne udržiavať v nepokoji…
Mudrci boli celkom iste spokojní s miestom, kde sa nachádzali, ako sa mali, ako aj s tým, čo vo svojom živote vlastnili. No napriek svojej spokojnosti, po objavení sa hviezdy, v sebe pocítili akýsi svätý nepokoj, ktorý im poukazoval na to, že v tomto svete a v živote existuje ešte niečo väčšie. Že sú volaní k niečomu ešte vyššiemu, než je to, čo majú. Je možné, že ich okolie si ťukalo na čelo a že sa nechápavo pýtali: „Kam to idete? Čo chcete? Nemáte už všetko? Čo vám ešte treba?“ Tak ako neznámy hlas neznámeho Boha v jednej chvíli znepokojil Abraháma a primäl ho k tomu, aby sa vydal na cestu do neznámej zasľúbenej zeme, aby opustil to, čo má – tak nepokoj v tejto chvíli priviedol k rozhodnutiu ísť za tým, čo ohlasovala hviezda, aj mudrcov. No hviezda sa rýchlo stratila a na rade bolo ďalšie hľadanie, skúmanie a pýtanie sa, pokora. Na rade bola už len vytrvalosť, počiatočné nadšenie a chuť dopracovať sa k cieľu. Bratia a sestry, toto je dobré vedieť, pretože pri rýchlom čítaní to človek zvykne prehliadnuť tú skutočnosť, že hviezda im nesvietila celý čas ich putovania. Práveže väčšinu času nesvietila vôbec. Väčšinou to vnímame tak, že hviezda im svietila počas celého putovania a zmizla, až keď novonarodenému kráľovi obetovali svoje dary. I táto skutočnosť má odkaz pre náš život viery.
Určite sa nemýlim, keď poviem, že mnohí z nás, ako sme tu, tento stav poznáme. Nech to bolo čokoľvek, pre čo sme sa rozhodli ísť za Kristom, priebeh bol ten istý ako v prípade mudrcov, či iných velikánov viery. Najprv svetlo túžby : za Kristom, za pravdou, za nejakým ideálom. Potom prišlo rozhodnutie. A zrazu svetlo zmizlo. A my sme museli bojovať. Pýtať sa. Hľadať. Musíme byť vskutku silní, aby sme sa celým týmto procesom nenechali znechutiť alebo aby sme sa pod jeho ťarchou nerozhodli vzdať sa kráčania. Vzorom sú nám dnes mudrci a neskoršie celý zástup učeníkov ako aj svedkov viery, o ktorých sa môžeme dočítať v iste Židom v kapitole 11.
Bratia a sestry, my všetci sme na ceste za svetlom. Sme na rôznom stupni duchovného života. Dá sa veľmi rýchlo rozpoznať, či duchovne rastieme, alebo nie. Existujú tri skupiny veriacich :
Na prvom stupni sú začiatočníci. Na tomto stupni sú kresťania, ktorí bojujú sami so sebou, so svojimi zlyhaniami i slabosťami. Láska k Bohu pri nich ešte nie je veľmi silná. Je tu skôr silnejší strach pred zatratením, pred stratou neba. Ale práve tento strach duši pomáha prekonávať sklon k hriechom, zvlášť ťažkým, a dáva klíčiť zárodkom budúcich cností. Heslom pre tento stupeň je : Vytrvať!
Na druhom stupni sú tí, ktorých by sme mohli nazvať : „tí, ktorí dúfajú.“ Títo kresťania sú už pokročilejší. Premohli už hriech a dokázali skrotiť svoje vášne. Láska k Bohu je intenzívnejšia. Myšlienka na Boha prináša vnútornú radosť. Je u nich badať horlivosť pre Božie veci. Ale i pre tento stupeň platí heslo : Vytrvať! Ak sa totiž ďalej nesnažia rásť a pracovať na sebe, môžu sa po čase vrátiť do prechádzajúceho stupňa.
Tretí stupeň, to sú „tí, ktorí milujú“. Sú to tí kresťania, ktorí sú spojení s Bohom skrze modlitbu a Jeho slovo. Sú to tí, ktorí s Ním majú živý a aktívny vzťah. Snažia sa o stále väčšiu dokonalosť. Snažia sa byť s Bohom. Vo všetkých vidia Krista. Milí priatelia, pokiaľ sa usilujeme kráčať od jedného stupňa k druhému, potom pozvoľne rastieme v duchovnom živote. Pokrok sa nedá zbadať zo dňa na deň, ale s odstupom mesiacov, či rokov je veľmi zreteľný.
Známy nemecký evanjelický teológ Wilhelm Busch pre nás zaznamenal tento rozhovor : Zažil som raz, že ma jeden pán z Essenu poprosil : „Navštívte ma niekedy!“ A tak tam sedel s manželkou a oznamoval mi :“ U nás sa stalo niečo zvláštneho. Môj 16 – ročný syn prišiel z vášho mládežníckeho krúžku a spýtal sa : Prečo sa u nás nemodlíme? Keď som mu odvetil : Ach, to sú všetko len také formulky. To predsa nemá nijaký význam – syn sa ďalej spytoval : Otecko, čo si myslíš o Duchu Svätom? Na to som mu odpovedal : Tak o ňom si už nemyslím vôbec nič. Na to syn konštatoval : To je práve to nešťastie našej rodiny. Potrebujeme otca, ktorý sa vie modliť o Ducha Svätého“. To mi rozprával ten muž. A tak som sa ho spýtal :„Počujte! Mám vášho syna pokarhať, že bol trocha drzý k svojmu otcovi?“ Ale ten muž povedal :„Nie, nie! Myslím to tak : Ak má ten chlapec pravdu, potom je to so mnou zlé!“ Na to som mu mohol povedať len jedno: „Je to s vami zlé. Chlapec má pravdu.“ „Áno, “ povedal, „tiež sa toho obávam. Čo mám robiť?“
Áno, priatelia, čo robiť? Dnešné prečítané Božie slovo nám nanovo zvestuje zázrak pôsobenia Božieho svetla, ktoré tu jasne žiari. Kým je to tak, potom nič nie je stratené. Pripúšťame si vôbec toto mocné pôsobenie?
Apoštol Pavel v jednom zo svojich listov toto svetlo hviezdy nazval slávnym zjavením sa Boha, – svetlom, ktoré malo moc, silu a teplo. Svetlo, ktoré premohlo najprv jeho vnútro a postupne sa podpisovalo pod zmenu miliónov kresťanov, ktorí kráčali vo svetle a menili zlobu sveta. Nuž a tak je tomu až doteraz. Dnešný sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom nám všetkým ohlasuje túto slávnu skutočnosť : Svitom hviezdy nad zemou Pán Boh vyhlásil nádherné obdobie spásy v prítomnosti svetla Ježiša Krista do života každého človeka. Spoliehaš sa aj ty na toto svetlo, ktoré môžeš vnímať aj uprostred vlastných problémov, či radostí? Skúsil si už dať sa viesť tou betlehemskou hviezdou, ktorou je Ježiš Kristus? Zápasil si vnútorne o videnie tejto hviezdy?
Drahí priatelia, nech nás dnes inšpiruje príklad mudrcov, ale aj iných Božích svedkov, ktorí zažili lúče svetla Pána Ježiša! Kiežby sme sa nikdy neuspokojili s tým, čo sme už dosiahli, ale stále túžili po tom, čo nám Kristus ponúka! Aby sme boli ochotní neprestajne skúmať svetlo inšpirácie, ktoré sa z času na čas objaví i v našom vnútri, a za týmto svetlom sa vydať. Kráčať i napriek tomu, že sa hviezda načas z nášho pohľadu môže vytratiť. No nakoniec sa opäť objaví. My len verne kráčajme smerom, ktorý nám ukázala. Neobzerajme sa ani doprava ani doľava, tak ako to i Pán Ježiš hovorí : Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nehodí sa pre kráľovstvo Božie. Preto sa ani my neobzerajme za seba! Práve naopak! Hľaďme pred seba! Kráčajme za hviezdou, v ústrety Kráľovi svojho života a obetujme mu svoje srdce, svoje schopnosti, svoj čas, svoj život! To je to najcennejšie, čo Mu môžeme dať a zároveň to najmúdrejšie, čo môžeme spraviť. Pán nech nám v tom všetkým pomáha! Amen.
