2. po Zjavení – pokoj nie za každú cenu
Written by radovan on jan 16, 2019 in - No Comments
2. po Zjavení – 20.1.2019
„… pokoj nie za každú cenu …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Lukáš 12, 49 – 53
49 Oheň som prišiel hodiť na zem. A čo chcem? Kiež by už horel! 50 Ale krstom mám byť pokrstený a zviera ma nedočkavosť, kým nebude vykonaný. 51 Myslíte si, že som priniesol mier na zem? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. 52 Lebo odteraz piati v jednom dome budú rozdelení; traja proti dvom a dvaja proti trom: rozdelia sa 53 otec proti synovi a syn proti otcovi; matka proti dcére a dcéra proti otcovi; svokra proti neveste a nevesta proti svokre.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
… žeby bol Ježiš nakoniec iba obyčajný terorista? Nemáme už tak či tak dosť kadejakých teroristických útokov so zbraňami, trhavinami, bombami či ohňom? Fanatici, to sú strašní zločinci. Teroristi zabíjajú množstvo nevinných ľudí, ktorí nie sú zodpovední za ich problémy. Fanatici sortírujú ľudí, ktorí sú iní, nie podľa ich predstáv. Žeby taký bol aj Ježiš, na základe toho, čo sme dnes počuli?
Predstavte si, že by som na tento evanjeliový text kázal niekedy počas Vianočných sviatkov! Zrejme by to vzbudilo medzi ľuďmi pohoršenie. Veď takýto Ježiš sa akosi nehodí do našich predstáv. Takýto Ježiš predsa nie je centrom našej pokojnej, dobrosrdečnej, mierumilovnej a jemnej viery! Ježiša vnímame predovšetkým ako „knieža pokoja“. Tak o Ňom predsa píše aj prorok Izaiáš. Jeho narodenie a rovnako tak zjavenie, ktoré v rámci cirkevného roka teraz oslavujeme, si prajeme prežívať v pokoji. Tak si to napokon aj prajeme pri navštevovaní sa či pri osobných stretnutiach na ulici alebo v obchode. Nekázal snáď aj samotný Ježiš niečo v tom zmysle, že „blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími budú sa menovať“ (Mt 5,9)?
Dá sa teda povedať, že slová, ktoré dnes zazneli, nám znejú ako určité protirečenie v Ježišovom učení. Svojim spôsobom nás vyrušujú v pokojnom stereotype prežívania našej viery. Ináč povedané : sme zvyknutí na iného Ježiša. Sme zvyknutí na iné evanjelium. Obraz Ježiša ako radikála sa nám akosi nehodí do konceptu našej viery a predstáv o Ňom. A predsa! Aj takéto slová, ktoré len neradi počúvame, sú súčasťou Písma svätého. Sú súčasťou svätého evanjelia. A je našou kresťanskou povinnosťou brať ich na vedomie, nedištancovať sa od nich, nezatvárať si pred nimi ani oči ani uši, ale zaujať k nim jasný postoj. V zásade tak možno zaujať len dvojaký postoj. Buď tieto slová zoberieme vážne alebo ich budeme ignorovať a tváriť sa, že sa v evanjeliu nachádzajú.
V dnešnej kázni by som sa radšej uberal tou prvou cestou. Teda chcem zobrať i tieto Ježišove slová vážne. On predsa nič nepovedal len tak, zbytočne, aby reč nestála. Všetky Jeho slová, výroky a vyjadrenia mali hlavu a pätu. Boli hlboko premyslené a neboli vypovedané bez uváženia. Čo teda, bratia a sestry, vyplýva z dnešného prečítaného textu?
V prvom rade si treba uvedomiť, že Ježiš netúži po pokoji za každú cenu. Nie každý človek, ktorý pôsobí milo, musí byť automaticky Božím dieťaťom. Pán cirkvi bude zrejme dosť tvrdo nakladať s predstaviteľmi tzv. modernej cirkvi, ktorá z kazateľníc nehlása nič iné iba Božiu lásku ku každému. Bratia a sestry, Písmo sväté predsa nie je iba evanjelium, ale aj zákon. Tak to učíme už našich konfirmandov. A tejto pravdy by sa mal pridŕžať aj každý kazateľ. Nemal by kázať iba evanjelium o Božej láske a hladkať uši a mysle svojich poslucháčov milými príhovormi. My to síce takto máme radi. Áno, potrebujeme počuť aj toto. No keď počúvame iba toto, nikam nás to zároveň ako osobnosti, ako veriacich ľudí neposúva. Začíname byť spokojní sami so sebou a nepracujeme na sebe. Nesnažíme sa za dokonalosťou, ku ktorej nás samotný Kristus vyzýva : Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský (Mt 5, 48).
Na druhej strane chyba je, pokiaľ sa z našich kazateľníc zvestuje iba zákon a zabúda sa na evanjelium. Áno, potrebujeme počuť jasne aj Boží zákon, i keď to možno nemáme radi. No Boží zákon nám bol daný predovšetkým preto, aby nás chránil. Chránil našu česť, náš život, majetok, dobrú povesť a pod. Kazateľ by mal jasne zvestovať to, že Boh sa vie aj celkom pekne naštvať. A potom s Ním nie sú žiadne „srandy“. No súčasne tak by kazateľ nemal ostať iba pritom. Ľudia po takejto kázni totiž odchádzajú domov obvinení a ubití. Počuli iba samú kritiku a ani štipku potešenia či povzbudenia. Voči takému Bohu necítia bázeň, ale priam panický strach. Ako by vôbec mohli takéhoto Boha milovať? Takíto kazatelia sú potom neraz predstaviteľmi ťažkých moralistov, ktorí akoby boli bezchybní a všetko vždy len dobre robili. Osobne, pokiaľ sa dá, sa im radšej vyhýbam, pretože človek ešte len otvorí ústa a oni už „bratsky“ napomínajú a karhajú …
Bratia a sestry, tam kde sa jasná evanjeliová zvesť a kresťanská viera zmení na prikyvovanie všetkému a každému, tam kde sa z Kristovej cirkvi stane iba organizácia tolerujúca všetko a všetkých, a to len preto, aby neprestala byť obľúbenou a nemusela náhodou povedať trpkú pravdu, či vyriecť nepríjemný súd – tam Ježiš túži zapáliť oheň. Oheň jasnej zvesti evanjelia. Tam Ježiš túži vyvolať svojim spôsobom až istý druh teroru. Deje sa to vždy vtedy, keď sme Ježišovými slovami dotknutí, resp. až pobúrení. Jeho slová majú vskutku veľkú moc. Tak ako nás vedia naplniť radosťou, tak nás vedia preniknúť aj hnevom. Tak ako nás vedia povzbudiť, tak nás dokážu aj obviniť.
Drahí priatelia, čo teda z dnešného prečítaného odseku Písma svätého pre nás vyplýva? Dalo by sa povedať, že Ježiš je v určitom zmysle najväčším rozdeľovačom medzi ľuďmi. Na rozdiel od všeobecnej mienky neprišiel na zem priniesť pokoj, ale oheň a rozdelenie. Dnešné Ježišovo vyjadrenie je tak treba, rovnako ako všetky ostatné, čítať v kontexte, v akom bolo povedané. Nie je to nijaké protirečenie k tomu, o čom neskôr pojednáva Nová zmluva. Napríklad : 17 A tak prišiel zvestovať pokoj vám ďalekým a pokoj aj blízkym … (Ef 2, 17).
Ľudia sú však hriešni a pod mocou satana. K tomu, aby mohli získať pokoj s Bohom, musia byť vyburcovaní zo svojho sebauspokojenia, robiť pokánie, veriť a byť spasení. V takejto situácii aj ten sebe menší pokus prebudiť ľudí, aby videli, v akých podmienkach skutočne sú, vyvoláva ľudský i satanský odpor. A keďže nie všetci budú robiť pokánie ani nebudú túžiť po spasení, rozdelenie musí prísť, a s ním jeho časné i večné dôsledky.
Milé sestry, drahí bratia, Ježiš sa nehral na Vykupiteľa ľudstva. Oni ním naozaj je! Kázanie pre neho nebola iba hra. On, to čo kázal, myslel naozaj vážne! Neprišiel, aby ľuďom povedal, že nezáleží na tom, čomu veria. Že dobré a zlé je tak teraz ako aj vo večnosti jedno a to isté. Že nezáleží na tom, či veria evanjeliu alebo nie, či Spasiteľa prijmú alebo Ho odmietnu. On prišiel, aby priniesol a dokonca si svojim spôsobom priam až vynútil rozdelenie. A preto aj po sviatkoch Vianočných, aj po sviatkoch Zjavenia Krista Pána mudrcom, nakoniec po všetkých dôležitých sviatkoch, ktoré v cirkevnom roku prežívame a slávime, je z našej strany nutné urobiť rozhodnutie : za Krista alebo proti Kristovi. Za Boha alebo za diabla. Za spasenie alebo za zahynutie. Za nebo alebo za peklo. Nuž a pokiaľ tým príde rozdelenie aj do rodiny, musí to tak byť.
Bratia a sestry, viac než dva roky kázal Ježiš svojej generácii. Tak či tak, skôr alebo neskôr muselo dôjsť k rozdeleniu. V istom zmysle náš Pán až netrpezlivo očakával, kedy ten čas príde : 49 Oheň som prišiel hodiť na zem. A čo chcem? Kiež by už horel! Napriek tomu nám On sám maximálne pomáha, aby sme sa správne rozhodli. Aby sme ten oheň Božieho spravodlivého hnevu na sebe nemuseli pocítiť. K správnemu rozhodnutiu nám pomáha tak, že je nám umožnené prostredníctvom evanjeliových textov opäť nanovo prežívať a vidieť všetky dôkazy Jeho moci, slávy a panstva : Jeho krst, utrpenie, smrť, pohreb, slávne zmŕtvychvstanie i vstúpenie na nebo. V každom prípade však treba počítať s tým, že dôsledky nášho konečného rozhodnutia budú vážne. Dovolím si povedať : fatálne. A preto, i ty drahý priateľ, zober v úvahu všetky vymenované dôkazy a rozhodni sa správne !
Drahí priatelia, dovolím si povedať, že jeden z dôvodov Ježišovho príchodu veľmi pravdivo zadefinoval vo svoje dobe už Ján Krstiteľ : 17 v Jeho ruke je vejačka, vyčistí si humno a pšenicu zhromaždí do obilnice, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni (L 3, 17). Ježiš však vo svojom božskom zľutovaní nezačal svoje pôsobenie hneď tým, žeby pálil plevy v neuhasiteľnom ohni. Najprv sám na sebe strpel Boží hnev, aby tak umožnil každému človeku tomuto ohňu uniknúť. Rovnako tak tebe ako aj mne.
Takto keď Ježiš hovorí o ohni súdu, najprv ho sám znáša visiac na dreve golgotského kríža. Keď hovorí o rozdelení, najprv ho sám zažíva, opäť visiac na kríži a vyznávajúc : Bože môj, Bože môj! Prečo si ma opustil? To všetko robí aj pre teba, drahý brat, milá sestra. To všetko robí, aby si podobný oheň nemusel znášať ty. To všetko robí, aby si ani podobné rozdelenie nemusel znášať ty. A preto : Daj sa zachrániť, kým je čas! Amen.
