3. po Zjavení – pri studni v Samárii
Written by radovan on jan 23, 2019 in - No Comments
3. po Zjavení – 27.1.2019
… pri studni v Samárii …
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Ján 4, 5 – 19.25 – 26
5 Dostal sa tak do samaritánskeho mesta menom Sychar, blízko pozemku, ktorý dal Jákob svojmu synovi Jozefovi. 6 Tam bola Jákobova studňa. Ježiš bol ustatý z cesty, a tak si sadol k studni. Bolo asi šesť hodín. 7 Tu prišla istá samaritánska žena nabrať si vody. Ježiš jej povedal: Daj sa mi napiť! 8 Jeho učeníci totiž odišli do mesta nakúpiť potravu. 9 Samaritánka mu povedala: Ako to, že ty, Žid, žiadaš odo mňa, Samaritánky, aby som sa ti dala napiť? Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. 10 Ježiš jej na to povedal: Keby si vedela o Božom dare a kto je ten, čo ti hovorí: Daj sa mi napiť!, ty by si požiadala jeho a on by ti dal živú vodu. 11 Žena mu povedala: Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká; odkiaľ teda vezmeš tú živú vodu? 12 Si azda väčší, ako náš otec Jákob, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on, jeho synovia i jeho dobytok? 13 Ježiš jej povedal: Každý, kto pije z tejto vody, bude opäť smädný. 14 Kto sa však napije z vody, ktorú mu dám ja, nikdy nevysmädne. Ale voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života. 15 Žena mu povedala: Pane, daj mi tej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť po vodu. 16 On jej povedal: Choď, zavolaj si muža a príď sem! 17 Žena mu odpovedala: Nemám muža. Nato jej Ježiš povedal: Správne si povedala: Nemám muža; 18 lebo si mala piatich mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu. 19 Žena mu odpovedala: Pane, vidím, že si prorok. 25 … Viem, že prichádza Mesiáš, nazývaný Kristus; keď príde on, všetko nám oznámi. 26 Ježiš jej povedal: Ja som to — ten, čo sa rozpráva s tebou.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Príbeh, ktorý sme si dnes vypočuli, ani jemu podobný sa nenachádza v žiadnom inom evanjeliu. Jedná sa o Ježišovo stretnutie so ženou, obyvateľkou oblasti Samárie. Prezrádza nám zvláštny záujem štvrtého evanjelistu, Jána, o oblasť Samárie a jej obyvateľov. Bolo to tak pravdepodobne preto, nakoľko k raným kresťanom, ktorí boli ovplyvnení práve evanjelistom Jánom, patrili aj Samaritáni, ktorí sa ku kresťanskej cirkvi pripojili v určitom časovom bode.
Hlavnou témou dnešného prečítaného príbehu je predovšetkým Ježišovo sebazjavenie. On sám sa nám dnes zjavuje ako darca pravého, nekončiaceho života. Nuž a od nás sa očakáva jasná, jednoznačná odpoveď viery na túto informáciu o Ježišovi. V prečítaných slovách dobre vidno, že tak ako narastá samotné Ježišovo sebazjavenie, tak postupne narastá aj viera ženy Samaritánky v Neho. Veľmi pekne to vidno na označeniach, ktorými Ježiša počas ich vzájomného rozhovoru definuje. Pre ženu Samaritánku je Ježiš najprv iba „Žid“. Potom je už „väčší než náš otec Jákob“. Postupne sa dopracováva k označeniu „prorok“ a samotné finále patrí titulu „Mesiáš“. Na konci celej tejto state sa dokonca objavuje univerzálny titul „Spasiteľ sveta“ (v. 42).
Ako však k samotnému stretnutiu dochádza? Svojim úspechom v Jeruzaleme a Judsku vyvolal Ježiš medzi farizejmi závisť a odmietanie. Chce sa preto vrátiť do Galiley a volí si k tomu priamu cestu cez Samáriu. Zbožní Židia sa tejto ceste zväčša vyhýbali, nakoľko vzťahy medzi „ortodoxnými“ – pravovernými Židmi a „heretickými“ Samaritánmi neboli práve najlepšie. Od 7. stor. pred Kristom, kedy asýrska okupačná moc na toto územie presídlila cudzie národy, boli Samaritáni pokladaní za nečistý, zmiešaný národ. I keď prijali 5 kníh Mojžišových a vieru v Hospodina, predsa len, pravoverní Židia ich neprijali a ich náboženstvo neuznávali. Preto im aj po návrate z babylonského zajatia nebolo umožnené podieľať sa na obnove chrámu a mesta Jeruzalem. Časom sa k tomu pridali aj rozdiely v teologických otázkach, čo sa dá pozorovať aj v dnešnej prečítanej stati Písma.
Na svojej ceste tak Ježiš prichádza do mesta Sychar (dnešný Askar), kde podľa tradície patriarcha Jákob vykopal studňu. Ježiš ostáva pri tejto studni sám a vysmädnutý. Keď v nezvyčajnom poludňajšom čase prichádza žena, aby si načerpala vodu, Ježiš ju prosí o dúšok vody. Na poludnie bola teplota vzduchu už dosť vysoká a tak, ľudia radšej tento čas prečkávali v tieni a po priamom slnku, pokiaľ nemuseli, nechodili. Pokiaľ žena prichádza k verejnej studni práve v tomto čase, je dosť možné, že tam prichádza preto, aby sa s nikým nemusela stretnúť. Zrejme na to má svoje dôvody. S najväčšou pravdepodobnosťou nemá čisté svedomie, hanbí sa za svoj doterajší život. Vie, že morálne zlyhala, a tak nechce nikoho dráždiť a sama sa pritom chce ušetriť hanlivých poznámok na svoju adresu.
Ježišova prosba vyvoláva u ženy spočiatku údiv. Nepovažovalo sa totiž pre muža za spoločensky vhodné, aby hovoril na verejnosti so ženou. Nuž a pokiaľ je tento muž Žid, potom je celá záležitosť ešte podivuhodnejšia : Ako to, že ty, Žid, žiadaš odo mňa, Samaritánky, aby som sa ti dala napiť? Ježišova odpoveď však vedie k obráteniu vzťahu : Ten, kto je smädný, nakoniec ponúka nápoj. Ten, kto prosí, sa nakoniec sám stáva darcom. Nuž a tá, ktorá bola poprosená o pomoc, sama teraz prosí. Od tejto chvíle sa v celom rozhovore rieši otázka ohľadom „daru Božieho“ a predovšetkým ohľadom darcu tohto daru. Teda : Kto to je? Kto je tým darcom?
Samotný údiv ženy ešte zosilňuje Ježišova záhadná ponuka, ktorá sa týka „živej vody“. Takýto obrazný jazyk je však pre ženu iba ťažko zrozumiteľný, a tak nutne vedie k nedorozumeniu. Tak ako predtým Nikodém v predchádzajúcej kapitole Jánovho evanjelia, tak i žena Samaritánka v dnešnej kapitole, sa pohybuje na úplne inej rovine ako Ježiš. Žena sa pohybuje v čisto prirodzenej oblasti a myslí iba na vodu z Jákobovej studne. Tiež na to, akým spôsobom sa k tej vode dostať. Odkiaľ má Ježiš „živú“ vodu?
Bratia a sestry, otázka „odkiaľ“ je v Jánovom evanjeliu takmer vždy otázkou o pôvode Ježiša a Jeho zjavenia. Odkiaľ On pochádza a kam smeruje a za akým účelom – to môže spoznať a pochopiť iba veriaci človek. Pre ostatných to ostáva zahalené rúškom tajomstva a skryté. Nie čudo, že takáto Ježišova odpoveď v žene prebúdza tušenie, že pred sebou má do činenia s výnimočným a človekom, čo vyplýva z jej otázky : Si azda väčší, ako náš otec Jákob, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on, jeho synovia i jeho dobytok?
Takto si Pán Ježiš doslova „pripravuje pôdu“, aby sa v rozhovore dopracoval k tomu, o čo Mu v skutočnosti ide. A tak začína objasňovať o akú vodu Mu to vlastne ide. Čo je to za vodu, ktorá sa pre toho, kto ju pije, stáva prameňom vody „vyvierajúcim k životu večnému“? Dá sa teda povedať, že voda, ktorú dáva Ježiš je plná nevyschýnajúcej vitality. Je obrazom večného života, ktorý je darovaný veriacemu človeku. Voda, o ktorej Ježiš hovorí, je takisto obrazom pre nepredstaviteľnú veľkosť Božej lásky k nám ľuďom. Lásky, ktorá sa naplno a v celej svojej veľkosti nám ľuďom zjavuje v obeti na kríži Golgoty. V prenesenom zmysle je tak živou vodou v podstate večná spása dávaná ľuďom od Boha prostredníctvom Ježiša Krista. Pitie takejto vody potom spája človeka s večným životom. Piť takúto vodu nie je nič iné ako veriť v Ježiša ako Spasiteľa. Ináč povedané : Kto prijíma Ježiša Krista do svojho života poslušnou vierou a oddanou dôverou, dosahuje večný život. To znamená : nie Mojžiš a Boží zákon, ale jedine Ježiš ako Spasiteľ dáva trvalé uspokojenie a pravý život, ktorému ani telesná smrť nemôže uškodiť.
Takto, drahí priatelia, je zrejmé, že v Ježišových slovách sa jedná o inú vodu než prirodzenú. On hovorí o inom smäde, nie o tom telesnom. Myslí sa tu skôr na „smäd“ človeka po naplnenom, šťastnom a zmysluplnom živote. Je to smäd, ktorý človeka neopúšťa ani vtedy, keď sú uspokojené všetky telesné potreby. Jedná sa o hlad a smäd, ktoré presahujú akékoľvek uspokojenia ľudského hladu a smädu a ktorý kedysi tak prenikavo popísal F.M. Dostojevskij : Keď sa človek dosýta najedol, tak už na to nemyslí. Naopak! Hneď si povie : Tak, už som sa nasýtil, a čo mám robiť teraz? – Bratia a sestry, to je otázka, ktorá ostáva otvorená naveky. Čo mám robiť teraz, keď som sa postaral o svoje telesné potreby?
Ježišova ponuka odpovedá na túto večne otvorenú otázku tým, že sľubuje niečo, čo dáva nepokojnému človeku pokoj a naplnenie jeho nekonečnej túžby. Je to dar nekončiaceho života, ktorý človek prijíma skrze zjavenie a vieru. Tu v tejto čisto prirodzenej oblasti takýto život totiž nie je a ani ho nemožno mať. Tento život i k tebe, drahý priateľ, prichádza z Božieho sveta a môže byť prijatý iba ako dar. Nakoniec je týmto darom „živej vody“ sám Ježiš, ktorý bol poslaný, aby zjavil Otca v nebi a ktorý jediný môže ten život človeku zabezpečiť.
Reakcia ženy na Ježišovu ponuku sa stále ešte pohybuje v oblasti prirodzeného myslenia. Na tejto úrovni je aj veľmi dobre zrozumiteľná. Ježišom sľubovaná „zázračná voda“ by jej výrazne uľahčila námahu, s ktorou musí stále znova a znova k studni prichádzať. Jej odpoveď však rovnako tak dojemným spôsobom vyjadruje túžbu človeka, aby nemusel stále znova a znova čerpať po malých dávkach vodu nevyhnutnú k životu a nezahynul tak od smädu, ale mal život v plnosti.
Bratia a sestry, na tomto mieste dochádza v rozhovore k nečakanému obratu. Požiadavkou priviesť svojho muža Ježiš začína zdanlivo celkom odlišnú tému. Žena Samaritánka, ktorej Ježiš vydal svedectvo o živej vode, ktorá je obrazom naplneného, nikdy nekončiaceho života na jednej strane a obrazom veľkej Božej lásky na strany druhej, táto žena hľadala lásku a prijatie. No vždy na zlej adrese. Svoju túžba sa snažila naplniť tým, že žila so šiestimi mužmi, avšak ani tí jej túžbu po naplnenom živote nenaplnili. Nedotýka sa však Boží Syn práve týmto tej základnej neutíšenej túžby po živote, ktorú tá žena má? Neodhaľuje snáď jej odpoveď priam až desivým spôsobom to, že jej opakované pokusy utíšiť tento smäd pozemskými „prostriedkami“ načisto stroskotali?
Ježišova požiadavka však smeruje k ešte niečomu inému : On nechce poodhaliť morálne pohoršujúci spôsob života tej ženy. To Ježiša, ako to vidno z Jeho reakcie, až tak príliš nezaujíma. Skôr je to dôkaz toho, ako dobre náš Spasiteľ pozná našu životnú situáciu. Tak tvoju ako aj moju. Je to v podstate ďalší krok Ježišovho sebazjavenia. Žena mu odpovedala: Pane, vidím, že si prorok. To znamená : pred Ním zmysel niečo v našom živote skrývať. On nás pozná skrz – naskrz. Toto svoje poznanie však nezneužíva na to, aby nás ponížil, či strápnil. Naopak! On robí všetko preto, aby nám pomohol, aby nás priviedol na správnu cestu. Na cestu pochopenia Jeho osoby i samého seba.
Milí priatelia, Ježišovo slovo sa pre ženu Samaritánku v tej chvíli stáva prameňom večného života. Božia odpúšťajúca a prijímajúca láska v tej chvíli napĺňa jej srdce. Cíti, že jej je odpustené. Vie, že jej vyprázdnený život má opäť zmysel a hĺbku. Tak ako aj Jákobova studňa bola hlboká a bolo potrebné načrieť hlboko, aby sa človek dostal k vode, tak i Ježiš sa musel „hlboko“ znížiť, odovzdať a vydať hriešnikom do rúk, aby pre nás vydobyl stratený zmysel nášho života, aby nášmu životu dal hĺbku, ktorá nás vedie k výšinám večného života v nebeskej vlasti. Tak ako Jákobova studňa bola hlboká, tak hlboko vo svojej mysli, srdci i duši musí človek Ježišovi dovoliť, aby to tam dal do poriadku. Akékoľvek plytké varianty totiž nič neriešia. Človek musí isť do hĺbky – vo svojej viere, vo svoje dôvere, vo svojich vzťahoch, vo svojej láske tak k Bohu, k blížnemu ako aj k sebe samému. Veď práve to robí život životom. Práve to robí život naplneným a zmysluplným.
Drahý priateľ. Od chvíle svojho krstu máš v sebe tento prameň večného života aj ty. Možnože sa ten prameň pribúdajúcimi rokmi a časom znečistil a zahádzal kadejakou špinou a neporiadkom. No je tam, len ho treba opäť vyčistiť a dovoliť mu, aby z neho nanovo vytryskla tá životodarná voda aj pre tvoj život. Apoštol Pavol predsa nie nadarmo posilňoval raných kresťanov, že v nich žije Kristus. Áno! Je to tak. Ani plynúcimi rokmi sa na tom nič nezmenilo! Jeho slovo nás neprestajne sprevádza a vo sviatosti večere Pánovej sa v nás ten prameň života zakaždým, opäť nanovo prečisťuje a prebúdza.
Prajem Ti, drahý brat, milá sestra, aby si v sebe ten prameň živej vody, ktorý Ti bol daný vo viery v Krista, i ty deň čo deň objavoval. Prajem Ti, aby tak ako čerstvý prameň vody dokáže osviežiť smädného a ustatého, si tak i ty dokázal duchovne osviežiť ustatých životom vo svojom okolí, a síce nádejou a ponukou večného života, ktorú pre nás Kristus vydobyl. Prajem Ti, aby sa Ježišovo sebazjavenie v dnešnom evanjeliovom príbehu stalo i pre teba dobrým základom na lepšie poznanie Krista a vieru v Neho. Aby to už nebol iba obyčajný Žid, ale aj prorok a predovšetkým Mesiáš a Spasiteľ sveta. Amen.
Použité materiály : Malý stuttgartský komentář – Felix Porsch – Evangelium sv. Jana /Karmelitánske nakladatelství 1998/
