Nedeľa po Deviatniku – Jeho slovo si nájde cestu

Written by radovan on feb 20, 2019 in - No Comments
article_image_full

Nedeľa po Deviatniku – 24.2.2019

„… Jeho slovo si nájde cestu …“

Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.

Izaiáš 55, 6 – 11

Hľadajte Hospodina, dokiaľ sa dáva nájsť, vzývajte Ho, dokiaľ je blízko. Nech bezbožný opustí svoju cestu a muž neprávosti svoje myšlienky a nech sa obráti k Hospodinovi, aby sa zmiloval nad ním, k nášmu Bohu, lebo On hojne odpúšťa. Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – znie výrok Hospodinov – ale ako nebesá prevyšujú zem, tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky. Lebo ako dážď a sneh padá z neba a nevracia sa tam, lež napája zem, robí ju plodnou, úrodnou a dáva semeno rozsievačovi a jediacemu chlieb, tak bude aj moje slovo, ktoré vychádza z mojich úst : nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná, čo sa mne páči, úspešne spraví, na čo ho posielam.

Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!

Nedeľa po Deviatniku, ktorú dnes v cirkvi kresťanskej slávime, nás svojou témou opäť po roku privádza k úvahe nad Božím slovom. To vnímame ako dar. Preto aj téma tejto nedele znie : dar Božieho slova. To je hneď aj to prvé, čo by som v dnešnej kázni chcel zdôrazniť : Božie slovo je pre nás, resp. chce pre nás byť darom, nie trestom. Pán Boh nám svoje slovo nedáva ako trest, ktorým nás chce potrestať. Naopak! Dáva nám ho ako dar, ktorým nás chce obdarovať. Dáva nám ho, tak ako aj každý dobrý pozemský otec dáva svojim deťom dobré dary.  Čím sa však Božie slovo stane pri každom jednom z nás, či darom, či trestom, to záleží len a len od nášho postoja voči nemu.

Božie slovo ako dar od Boha pritom treba vnímať dvojako. Alebo ináč povedané : sú to dva dary v jednom. Jedným darom Božieho slova pre nás je tzv. evanjelium – teda dobrá správa o záchrane hriešneho človeka prostredníctvom viery v Ježiša Krista. Evanjelium je jednoducho povedané všetko to, čo Boh spravil a robí pre našu večnú záchranu a spásu. Zhrnutím, resp. sumou evanjelia sú pritom známe Ježišove slová z Jánovho evanjelia, ktoré na službách Božích zaznievajú vždy vtedy, keď na ich začiatku odriekame „Konfiteor“ : … Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto v Neho verí, nezahynul, ale mal život večný.

Tým druhým darom Božieho slova pre nás je tzv. zákon – teda všetko to, čo od nás Boh žiada. On ako náš Stvoriteľ má pritom plne právo určovať „pravidlá hry“. Svoj zákon nám Boh pritom nedáva kvôli tomu, aby nás zotročil, spútal, obmedzil alebo pripravil o slobodu. Naopak! Pán Boh nám svoj zákon dáva predovšetkým preto, aby nás chránil. Chránil náš život, našu dôstojnosť, náš majetok, resp. naše vzťahy. Boh nám dáva svoj zákon, aby nás chránil pred hriechom, pred zbytočnými komplikáciami v živote, chránil nás pred sebou samými. Zhrnutím, resp. sumou zákona sú opäť známe Ježišove slová, tak ako ich On sám cituje zo Starej zmluvy : Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej sily, z celej duše a z celej mysle a svojho blížneho ako seba samého …  

Bratia a sestry, čo konkrétne sa teda z Božieho slova ako daru dobrého nebeského Otca pre nás, svoje pozemské deti, ako z evanjelia i zákona, dnes dozvedáme?

  1. Hľadajte Hospodina, dokiaľ sa dáva nájsť… To znamená : Pána Boha možno nájsť. To je to prvé, o čom sa z počutého dozvedáme. Je to úžasné evanjelium, dobrá správa, ktorú dnes smie osobne počuť každý jeden z nás. Na nás je, aby sme Ho hľadali. Vzápätí sa však dozvedáme hneď aj to, že táto ponuka je časovo obmedzená. A to momentom našej smrti, resp. momentom Pánovho druhého príchodu ako Sudcu živých i mŕtvych. To znamená : treba počítať aj s takým časom, kedy Hospodina nebude možné nájsť. A preto, drahý priateľ, správne a múdro využívaj čas Božej milosti, ktorý ti je daný! Využívaj ho na každodenné hľadanie i nachádzanie Hospodina! Rob to, kým sa dá! A prečo to máš robiť? Preto, lebo Hospodin je prameňom a zdrojom života, tak toho časného ako aj toho večného. On je prameňom požehnania, pokoja i zmysluplného života.

S hľadaním Hospodina pritom úzko súvisí aj Jeho vzývanie :  vzývajte Ho, dokiaľ je blízko… Kto Hospodina hľadal a našiel, kto Ho hľadá a nachádza, ten Ho potom nielen musí a má, ale predovšetkým chce vzývať. Veď v Hospodinovi našiel naplnenie a zmysel svojej existencie. Našiel v Ňom lásku, pokoj, prijatie, odpustenie a rovnako tak nádej a ponuku života večného. Kto toto všetko v Bohu našiel, nemôže Ho prestať vzývať. Nemôže Ho „nechváliť“.

V každom prípade aj vzývanie Hospodina má svoj čas a podmienky. Podmienkou vzývania Hospodina je to, aby nám On bol blízko. Nuž a blízky nám bude jedine vtedy, pokiaľ my pri Ňom budeme blízko. Blízky nám bude vtedy, keď sa my od Neho nebudeme vzďaľovať. On sa totiž nevzďaľuje od nikoho z nás. Pokiaľ dôjde k odcudzeniu vo vzťahu Boh – človek, nikdy to nie je z Božej viny. Na vine je vždy človek… A tak, v kontexte povedaného, drahý  brat, milá sestra, pre nás vyvstávajú seriózne otázky : Ako je to s tvojim hľadaním Hospodina? A ako to vyzerá s tvojim vzývaním Pána Boha?

  1. To druhé, čo sa dnes dozvedáme z prečítaných slov Písma svätého je tá skutočnosť, že je možné dôjsť zmilovania a odpustenia. Nech bezbožný opustí svoju cestu a muž neprávosti svoje myšlienky a nech sa obráti k Hospodinovi, aby sa zmiloval nad ním, k nášmu Bohu, lebo On hojne odpúšťa. I to je úžasné evanjelium, dobrá a radostná správa, ktorú nám dnes dar Božieho slova sprostredkúva. Avšak aj v tomto prípade sú podmienky jasne vytýčené. Je možné dôjsť zmilovania a odpustenia, pokiaľ človek opustí cesty bezbožnosti a myšlienky neprávosti. Podmienkou zmilovania a odpustenia je teda jedným slovom „obrátenie“. Obrátenie sa k Hospodinovi. Znie to síce ako slovná hračka, ale je to pravda : Odpustenie hriechu z Božej strany nie je možné bez opustenia hriechu zo strany človeka.

Azda ste si to už doteraz stihli všimnúť, milí priatelia, že úžasné Hospodinove zasľúbenia, o ktorých sa v Božom slove smieme dočítať, a výnimkou nie je ani dnešný kázňový text, sú vždy viazané na splnenie konkrétnej podmienky, či požiadavky zo strany človeka. Pán Boh ako nebeský Otec totiž rád dáva svoje dary a zasľúbenia nám – ľuďom – svojim deťom. Avšak nerozdáva ich len tak, akoby ony nič nestáli a nič neznamenali. Naopak! Zasľúbenia a dary, ktoré nám On dáva sú nezmerateľné, neoceniteľné a nezaplatiteľné. Sú zaplatené krvou a životom Jeho vlastného Syna. A preto On ako Darca má plné právo určovať podmienky, za akých nám ich dá. Dnešná lekcia teda okrem iného spočíva aj v tom, že jedine dodržanie konkrétnych Božích požiadaviek z nás robí dedičov Božích zasľúbení.

  1. Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – znie výrok Hospodinov – ale ako nebesá prevyšujú zem, tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky. To tretie, čomu sa dnes máme z Božieho slova naučiť, by sa dalo vyjadriť snáď aj takto : Napriek tomu, že nie vo všetkom Božiemu slovu rozumieme, nie všetko je nám jasné, nie vo všetkom vidíme logiku, predsa len nestrácajme dôveru v toto slovo a v Boha, ktorý nám to slovo dal. Veď ono ovlažuje tak ako aj dážď. Prináša duchovný pokrm tak ako aj chlieb. Poslanie a misia tohto slova bude úspešná. Lebo ako dážď a sneh padá z neba a nevracia sa tam, lež napája zem, robí ju plodnou, úrodnou a dáva semeno rozsievačovi a jediacemu chlieb, tak bude aj moje slovo. Ktoré vychádza z mojich úst : nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná, čo sa mne páči, úspešne spraví, na čo ho posielam.

Drahí bratia, milé sestry, za úspechom a poslaním svojho slova si stojí samotný Boh. To znamená : Nie je to ani tak o výkone kazateľa ako predovšetkým o Božom výkone a Božom zasľúbení. Dovolím si povedať, že dnešný kázňový text by mal byť akýmsi povinným čítaním pre všetkých kazateľov Božieho slova. Iste, to teraz neznamená, že sa mi pred nedeľňajšou kázňou ako farárovi ani  netreba pripravovať. Veď niečo už len poviem a Pán Boh si aj to málo, aj moju lajdáckosť použije ako chce. To určite nie!  Prečítané slova nech sú však pre nás predovšetkým posilnením, potešením a povzbudením vždy vtedy, keď o Bohu vydávame svedectvo! Nech nám pripomínajú to, že našou úlohou je predovšetkým rozsievať a vydávať svedectvo. Našou úlohou je potešovať a posilňovať, no pokiaľ treba, tak aj napomínať a karhať. Nuž a na Bohu je, aby dal vzrast. Božie slovo si vždy nájde cestu a presadí sa v správnom čase, podľa Božej vôle. Lebo tak bude moje slovo, ktoré vychádza z mojich úst : nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná, čo sa mne páči, úspešne spraví, na čo ho posielam. Amen.

 

 

48.819538,20.363907