Nedeľa Predpôstna – pravda, ktorá pohoršuje
Written by radovan on feb 27, 2019 in - No CommentsNedeľa Predpôstna – 3.3.2019
„… pravda, ktorá pohoršuje …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Lukáš 18, 31 – 34
31 Vtedy si vzal so sebou Dvanástich a povedal im: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a vyplní sa o Synovi človeka všetko, čo napísali proroci. 32 Vydajú ho pohanom, vysmejú ho, potupia a opľujú. 33 Zbičujú ho a zabijú, ale on na tretí deň vstane z mŕtvych.“ 34 Lenže oni ničomu z toho nerozumeli a zmysel týchto slov im zostal skrytý a nechápali, čo povedal.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Už ste počuli o racionalistoch? Sú to ľudia, ktorí chcú všetkých naokolo presvedčiť o tom, že pravdu možno objaviť a pochopiť pomocou rozumu. Označenie „racionalista“ je pritom odvodené z latinského slova „ratio“, ktoré znamená „rozum“. Všetko, čo sa takýmto ľuďom javí ako nerozumné alebo nezmyselné, podrobujú tvrdej kritike a v podstate to odmietajú. To sa týka samozrejme aj biblických textov, ktoré pojednávajú o zázrakoch uzdravenia. Týka sa to v konečnom dôsledku aj kresťanského vyznania viery ako takého.
Je fakt, priatelia, že náš mozog, to je jeden super výkonný počítač, ktorý ani zďaleka nemáme preskúmaný. Náš mozog dokáže vskutku veľké veci, ktoré my sami ani nedokážeme pochopiť. Predsa však, skutočnosťou zostáva, že pravdu v celej jej škále, šírke a hĺbke svojim rozumom uchopiť a obsiahnuť nedokážeme. Tobôž nie Božiu pravdu. Pravdu má Božie slovo, nad ktorým sme sa zamýšľali pred týždňom, keď Hospodin u proroka Izaiáša vyznáva : Moje cesty nie sú vaše cesty. A vaše myšlienky nie sú moje myšlienky (Iz 55).
Podľa toho, čo sme dnes v kázňovom texte počuli, Ježišovi učeníci neboli žiadni racionalisti. Tým vôbec nechcem povedať, že by boli hlúpi. Faktom však ostáva, že i keď s Ježišovom chodievali, strávili s Ním približne tri roky času, napriek tomu Ho nepochopili. A pritom im Ježiš prostredníctvom slov dnešného kázňového textu hovorí o tej najrozhodujúcejšej Božej pravde. Čo teda nedokážu pochopiť? Čomu nerozumejú?
Je určite dobre vedieť a mať na zreteli, že predpovede o tom, čo sa stane Ježišovi sa nachádzajú aj na rôznych miestach Starej zmluvy. Tak napríklad, v Žalme 41, 10 sa môžeme dočítať o Ježišovej zrade : 10 Aj blízky priateľ môj, ktorému som dôveroval, ktorý jedával môj chlieb, pozdvihol pätu proti mne. V Žalme 22, 16 – 19 zas čítame o ukrižovaní : 16 Ako črep vyschla moja sila a jazyk sa mi k ďasnám prilepil, kladieš ma do prachu smrti. 17 Lebo psi ma obkľúčili, obkolesila ma tlupa zlosynov a prebodli mi ruky, nohy. 18 Môžem si spočítať všetky kosti, oni sa prizerajú, zrak si pasú na mne. 19 Rozdeľujú si moje šaty a o môj odev hádžu lós. Podobne tak o ukrižovaní Božieho Syna prorocky píše Izaiáš 53, 4 – 7 : 4 Ale on niesol naše choroby, vzal na seba naše bolesti. My sme sa nazdali, že je zasiahnutý, Bohom bitý a strápený. 5 Ale on bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia. 6 My všetci sme blúdili ako ovce, všetci sme chodili vlastnou cestou. Hospodin spôsobil, aby ho zasiahla neprávosť všetkých nás. 7 Strápený pokorne trpel, a neotvoril ústa ako baránok vedený na zabitie, a neotvoril ústa ako ovca, ktorá umĺkne pred svojimi strihačmi. No dočítame sa tiež o Ježišovom vzkriesení. Konkrétne v Žalme 16, 10 – 11 : 10 Neprenecháš ma ríši smrti a svojmu zbožnému nedáš vidieť jamu. 11 Ty mi dáš poznať cestu života; pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti, v Tvojej pravici je večná blaženosť.
Bratia a sestry, čo teda učeníci nedokážu pochopiť? Čomu nerozumejú? Jednoducho im nejde do hlavy to, že Ježiš musí trpieť. Že bude zradený, vysmiaty, potupený, opľutý, zbičovaný a zabitý. Takto si predsa cestu za Ním nepredstavovali! Toto má byť to nasledovanie? Ich očakávania ohľadom Ježiša sa točili okolo víťazstva a uchopenia politickej a štátnej moci. Verili, že sa blíži čas, keď ich Majster sa vyhlási za kráľa Izraela, prevezme politickú moc a ich menuje za svojich ministrov. Matka dvoch z Ježišových učeníkov, bratov Jakuba a Jána Zebedeovcov, svojim synom dokonca osobne pri Ježišovi vybavuje prestížne posty. Ale teraz? Utrpenie, ukrižovanie – veď to je hotová katastrofa. S týmto nikto nepočítal. Takýto vývoj udalostí nikto z učeníkov nepredpokladal …
Je to vskutku bolestivé, že dvanásti absolútne nepochopili celú záležitosť ohľadom Kristovej smrti a vzkriesenia. Zrejme to bolo preto, že sa až príliš zaoberali inými úvahami a svojimi vlastnými predstavami o Mesiášovi a Jeho pozemskom kráľovstve. Čas pôstu, do ktorého počas nového týždňa pred nami vstúpime, chce všetky tieto naše mylné a falošné predstavy o Kristovi, o Božom Synovi korigovať a uviesť na pravú mieru. No dá sa to len tak, že Ježišovi budeme pozorne načúvať. A nielen načúvať, ale snažiť sa Mu aj porozumieť. Nechať svoje vlastné predstavy bokom, vzdať sa svojho plánu spásy a namiesto toho sa stotožniť s tým Božím, s tým Kristovým.
Milí priatelia, čo bráni učeníkom, aby pochopili svojho Majstra, aby Mu rozumeli? Je to neschopnosť spôsobená ich duchovnou slepotou. Až vzkriesený Kristus prekonáva túto ich neveru a otvára im oči, aby videli pravdu takú, aká naozaj je. Až keď sa im Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní zjaví ako živý a vzkriesený, padajú im akoby šupky z očí. Bratia a sestry, nie je to aj s nami veľakrát tak ako s nechápavými učeníkmi z nášho textu? Koľkokrát sme aj my sami počuli Ježišove slová o Jeho utrpení, smrti a vzkriesení?! Koľkokrát sme už počas svojho života prežili pôstny čas?! A predsa! Ako rýchlo dokážeme zabudnúť na to, kvôli čomu sa to všetko stalo. O hriechu, smrti, či večnom Božom treste dnes nechce počúvať takmer nikto. A vzkriesenie z mŕtvych? – to je ešte stále i dnes mnohým na posmech. To všetko je proti nášmu rozumu. Až keď nám Boží svätý Duch skrze svoje slovo daruje chápavosť, až potom budeme môcť spoznať pravdu, stotožniť sa s ňou, prijať ju a byť za ňu vďační. Budeme musieť potom vyznať : Aký slepý som len bol! Nevidel som, že Boh to všetko robil a robí z lásky ku mne. A aj keď sa mojím životom tiahli tmavé a ťažké mraky, vzkriesený Pán bol a je stále so mnou a pri mne. Kiežby toto evanjelium, táto radostná správa nanovo osvietila naše mysle i srdcia, keď svojho Pána i počas tohoročného pôstu budeme sprevádzať na Jeho ceste na Golgotu. Veď toto všetko sa stalo kvôli nám a pre nás. Kvôli tebe i mne, pre teba i pre mňa.
Bratia a sestry, žeby teda víťazstvo naozaj spočívalo v zjavnom stroskotaní Božieho Syna? Kto tomu má rozumieť?! Rozum každého tu musí kapitulovať. Pravda je však taká, že Ježišovi nejde o seba. Bohu nejde o seba a Jeho všemohúcnosť. Jemu ide o teba i o mňa. Ide Mu o vykúpenie z viny a dlžoby hriechu. Jemu ide o tvoje i moje vzkriesenie k večnému životu.
Áno, priatelia, znie to neuveriteľne a pre ľudský rozum nepochopiteľne, ale Ježiš stojí na strane hriešnikov. Stojí o hriešnikov. Trpí a umiera na našom mieste, namiesto nás. Jeho kríž je vyjadrením nekonečnej lásky Božej k tomuto svetu, ku mne i ku tebe. A to je proti všetkému rozumu a logike sveta! Preto to tento svet ani nedokáže pochopiť. No napriek všetkému je to tak. Taká je pravda. Je len na tebe, drahý priateľ, či sa vo viere s touto pravdou stotožníš alebo nie.
Bratia a sestry, vo viere v toho Ukrižovaného i Vzkrieseného sa nám tak i dnes otvára a odkrýva pravda, ktorá nás robí blahoslavenými. Je to tak, ako to aj sám Ježiš vyjadruje : Blahoslavený každý, kto by sa na mne nepohoršil. Nuž a táto pravda spôsobuje istotu, že i naše osobné krížové cesty nás prevedú cez utrpenie a smrť k vzkrieseniu a do slávy Božej. Bohu chvála a vďaka za to! Amen.
Pane Ježiši Kriste, nevieme sa Ti dostatočne poďakovať za Tvoju nekonečnú lásku, utrpenie i obeť na kríži. Ty si nám otvoril nebo. Tvoja pravda je vyššia než všetok rozum. Buď vyvýšený až na veky. Prosíme, otvor naše oči, aby sme správne rozumeli Tvojmu utrpeniu a vylieč nás z duchovnej slepoty. Amen.