1. pôstna večiereň – Smelé prosby
Written by radovan on mar 11, 2019 in - No Comments
- pôstna večiereň – 13.3.2019
„Smelé prosby“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
2 Samuelova 12, 24
24 Potom Dávid potešoval svoju ženu Batšebu, vošiel k nej a spal s ňou. Keď porodila syna, dostal meno Šalamún. Hospodin ho miloval.
1 Kráľovská 1, 15 – 31
15 Nato sa Batšeba odobrala do izby ku kráľovi. Kráľ bol už veľmi starý a Šunémčanka Abišag ho opatrovala. 16 Batšeba úklonom pozdravila kráľa. Kráľ sa spýtal: „Čo si želáš?“ 17 Odpovedala mu: „Pán môj, prisahal si predsa svojej služobnici na svojho Boha Hospodina: ‚Tvoj syn Šalamún sa stane po mne kráľom, on zasadne na môj trón.‘ 18 Teraz sa však stal kráľom Adonija a ty, môj pán a kráľ, o tom ani nevieš. 19 Obetoval množstvo dobytka, vykŕmených teliec a oviec. Pozval všetkých kráľovských synov, kňaza Ebjatára, veliteľa vojska Joába, no tvojho služobníka Šalamúna nepozval. 20 K tebe sa upínajú oči celého Izraela, môj pán a kráľ, aby si im oznámil, kto zasadne ako nástupca na trón môjho pána a kráľa. 21 V prípade, že by sa môj pán a kráľ odobral k svojim predkom, mňa a môjho syna Šalamúna budú pokladať za hriešnikov.“ 22 Kým sa ešte zhovárala s kráľom, vstúpil prorok Nátan. 23 Kráľovi oznámili: „Je tu prorok Nátan.“ Keď predstúpil pred kráľa, poklonil sa mu tvárou po zem. 24 Nátan sa potom spýtal: „Môj pán a kráľ, ty si to povedal: ‚Adonija sa stane mojím nástupcom a zasadne na môj trón?‘ 25 Dnes totiž odišiel dolu a obetoval množstvo dobytka, vykŕmených teliec a oviec. Pozval si všetkých kráľovských synov, veliteľov vojska i kňaza Ebjatára; tí tam v jeho prítomnosti jedia, pijú a volajú: ‚Nech žije kráľ Adonija!‘ 26 Mňa však, tvojho služobníka, ani kňaza Cadóka, ani Jojadovho syna Benaju, ani tvojho služobníka Šalamúna nepozval. 27 Stalo sa tak azda z rozhodnutia môjho pána a kráľa? Svojich služobníkov si neupovedomil o tom, kto má ako nástupca môjho pána a kráľa zasadnúť na trón.“ 28 Vtedy sa kráľ Dávid ujal slova a povedal: „Zavolajte mi Batšebu!“ Keď prišla pred kráľa, zastala pred ním. 29 Kráľ prísažne vyhlásil: „Akože žije Hospodin, ktorý ma vykúpil zo všetkých mojich útrap, 30 ešte dnes presadím to, k čomu som sa ti zaviazal prísahou na Hospodina, Boha Izraela, že mojím nástupcom, ktorý po mne zasadne na môj trón, bude tvoj syn Šalamún.“ 31 Vtedy sa Batšeba poklonila tvárou po zem, vzdala kráľovi poctu a zvolala: „Nech žije môj pán, kráľ Dávid, naveky!“
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Tak ako po minulé roky, tak aj v tomto roku sa počas pôstneho obdobia chceme schádzať na pôstnych večerných službách Božích, aby sme i takýmto spôsobom zintenzívnili svoju duchovnú prípravu na sviatky Veľkej noci a na udalosti, ktoré s tým súvisia. Sériu týchto večierní sme v podstate začali už pred týždňom, keď sme sa zišli na bohoslužbách pri príležitosti Popolcovej stredy. Tento rok nám inšpiráciou v našich úvahách počas pôstnych večierní bude postava a život významného izraelského kráľa Šalamúna.
Toho ešte aj dnes vnímame ako Bohom mimoriadne milovaného a požehnaného človeka. Obdivujeme jeho múdrosť a oceňujeme jeho rozhodnutie, keď si od Hospodina nežiada ani moc, ani bohatstvo, ani silnú armádu, ani dlhý vek, ale múdrosť. A to preto, lebo sám sa v danej chvíli necíti byť múdrejší ako malý chlapec. A tak si žiada ako nový kráľ múdre a chápavé srdce, aby vedel dobre rozsudzovať a spravovať tak svoj úrad ak aj svoj národ. Nuž a my vieme, že Hospodinovi sa takáto prosba zapáči natoľko, že okrem múdrosti Šalamúnovi dopraje aj všetko ostatné, čo si ani nežiadal.
Pravda je však taká, že zrejme len málokedy, keď uvažujeme o osobe kráľa Šalamúna, si uvedomujeme, za akých okolností prišiel na svet a nastúpil na trón. Dnes v rámci tejto kázne by som sa preto chcel sústrediť najmä na túto, povedal by som, prenatálnu a pred – kráľovskú fázu jeho života.
Šalamún bol synom Dávida a Bat – Šeby. Tej, pre ktorú dal kráľ Dávid zavraždiť jej muža Uriáša, a to tak, že prikázal vojvodcovi svojej armády Joábovi, aby ho v bojoch postavil do prednej línie, kde hrozí najväčšie riziko straty života – čo sa napokon aj stalo a Uriáš naozaj padol v boji. Dávid, keď tento plán inscenoval a pripravoval totiž už vedel, že Bat – Šeba s ním čaká nemanželské dieťa, a tak potreboval túto situáciu rýchlo riešiť. Najprv si dal Uriáša povolať z bojiska domov, posedeli, popili a potom ho poslal domov k svojej žene, aby spolu spali. Takto by si každý myslel, že Bat – Šeba otehotnela so svojim mužom a bolo by po probléme. Uriáš však spolucítil so svojimi spolubojovníkmi a k žene spať nešiel. Rozmýšľal asi takto : „Moji druhovia v boji nocujú pod holým nebom. A ja by som si mal teraz ísť užívať so svojou ženou?“ Pre Dávida sa teda problém nevyriešil. Ďalej teda uvažoval asi takto : Keď Uriáš padne v boji, Bat – Šeba ovdovie a on si ju bude môcť zobrať za ženu. Potom aj dieťatko, ktoré príde na svet, vzíde už v podstate z legálneho zväzku a nikomu ani nenapadne uvažovať nad tým, že bolo počaté mimo manželstva. A že kráľ Dávid s Bat – Šebou v podstate porušili 6. Božie prikázenie …
Áno, priatelia, človek si môže svoje plány a „kšefty“ celkom pekne, rafinovane naplánovať a do detailov premyslieť, zakryť a zakamuflovať stopy, avšak pokiaľ ony zapáchajú hriechom, nebudú Bohom požehnané. Nuž a Dávidov plán bol plný hriechu. Najprv hriechu smilstva, potom hriechu vraždy a napokon hriechu lži. Hospodin ako spravodlivý Boh tento hriech nemohol nechať nepotrestaný, a tak ako trest určuje smrť dieťatka, ktoré sa narodilo z nemanželského pomeru Dávida a Bat – Šeby. Dávid, ako vieme, sa vtedy postil a ľutoval svoj hriech, avšak Božie rozhodnutie bolo v danej chvíli nezmeniteľné. Bolesť, ktorú Dávid spôsobil, musel teraz prežiť aj on sám. Nešlo však len o bolesť zo straty dieťaťa, ale aj z toho, čo vtedy Dávidovi zvestoval prorok Nátan : „Od tejto chvíle sa pokoj vzdiali od tvojho domu a z tvojho vlastného domu proti tebe povstane zlo.“ – čo sa aj stalo. V každom prípade, po čase sa zo vzťahu Dávida a Bat – Šeby narodil Šalamún, ktorého Hospodin miloval.
Drahí bratia, milé sestry, okolnosti Šalamúnovho narodenia nám ukazujú, že tak ako Hospodinovo požehnanie, tak ani Hospodinov hnev nie je trvalý. Ak človek naozaj činí pokánie a ľutuje svoj hriech, môže Hospodin milostivo vzhliadnuť na hriešnika. Rovnako ako mu môže svoju milosť odňať, pokiaľ hreší. S Božím požehnaním a priazňou sa nehodno zahrávať, dráždiť ich, pokúšať ich a hazardovať s nimi. Pretože všetko sa rýchlo môže obrátiť proti nám. Zároveň však na týchto udalostiach poznávame, že Hospodin si aj ľudský poklesok môže využiť na dobré. Je to v podstate tak, ako o tom hovorí aj ľudová múdrosť : Všetko zlé je na niečo dobré. Veď podobne hriech Judáša viedol k tomu, čo sa malo stať. A síce, že Boží Syn umrel na kríži.
Dnes sme mohli počuť informáciu nielen o tom, za akých okolností prišiel Šalamún na svet. Počuli sme aj o tom, že ani Šalamúnov nástup na trón nebol jednoduchý a priamočiary. Fakt je, že kráľ Dávid mal počas svojho života viacero žien a s nimi aj viacero detí, resp. synov. Z nich teoreticky všetci boli potenciálni nástupcovia na trón. Treba si to v tejto chvíli povedať priamo : Dávid síce postavil na nohy kráľovstvo Izraela a spravil z neho pojem, ale svoju vlastnú rodinu a synov až tak celkom nezvládol. Bol dobrým kráľom, ale nie najlepším otcom. Nuž a Nátanovo proroctvo o odňatí pokoja z jeho domu a tiež o povstaní zla z jeho domu sa časom rovnako tak začalo napĺňať … Jeden z jeho synov – Absolón – proti nemu zinscenoval povstanie za účelom zosadenia vlastného otca z trónu. Za čo nakoniec zaplatil aj vlastným životom. Dnes sme zas počuli o tom, že Adónija sa vyhlásil za kráľa, a to bez toho, aby mu to jeho vlastný otec schválil. A o ďalších výstrelkoch jeho detí tu ani nebudem hovoriť …
Keď teda Dávid zostarol, Adónija samého seba menoval za kráľa. Stal sa takpovediac samozvaným kráľom. Možno sa teraz pýtame: Čo je správne v situácii, keď sa veci vyvíjajú inak ako bolo povedané, či sľúbené? Čo je správne, keď sa veci nevyvíjajú v súlade s Božou voľou? Je správne a dokonca kresťanské ostať vtedy ticho v kúte a nečinne sa prizerať? Pokiaľ by to bolo tak, Bat – Šeba by mala mlčať a Adónija by sa mal stať kráľom. Ona však predstupuje pred Dávida a žiada naplnenie sľubu, ktorý jej Dávid dal. Je to drzé? Je to netaktné či opovážlivé? Alebo naopak – odvážne? Náš reformátor Dr. Martin Luther hovorí, že Hospodin „sa hnevá, ak neprosíme a nežiadame od Neho smelo a dúfanlivo“. Je schopný dokonca hádať sa s Pánom Bohom v modlitbe za uzdravenie svojho najbližšieho spolupracovníka Filipa Melanchtona a Pánu Bohu adresuje niečo v tomto zmysle : Keď tohto neuzdravíš, končím s tebou …
Áno, bratia a sestry, ono to môže vyznieť ako pokúšanie Pána Boha. Ale chceme na to dnes pozerať tak, že to bolo aj vyjadrenie veľkej viery nášho reformátora v Božiu moc, ktorá môže zasiahnuť. Bolo to vyjadrenie veľkej lásky k blízkemu človeku, ktorého pomoc a blízkosť v danom čase ešte veľmi potreboval. Čo tým chcem povedať: Príklad Bat – Šeby z dnešného prečítaného textu je pre nás povzbudením, aby sme sa nebáli prosiť a žiadať. Aby sme to robili smelo, zvlášť, pokiaľ je to v súlade s Božou vôľou. Na druhej strane, aby sme Boha nežiadali o niečo, čo je v rozpore s Jeho vôľou, pretože to aj tak nedostaneme. Príkladom je nám sám kráľ Dávid, ktorý prosí za život prvého dieťaťa, ktoré sa mu narodilo s Bat – Šebou, avšak nie je vypočutý.
Podobne to vnímame aj na živote nášho Pána Ježiša, ktorý smelo prosí svojho nebeského Otca pri uzdraveniach a kriesení mŕtvych. Nuž a nakoľko sú takéto prosby v súlade s vôľou Jeho nebeského Otca, je vypočutý – nemocní sa uzdravujú, mŕtvi sú kriesení. Avšak keď prosí v Getsemanskej záhrade : „Otče, odvráť odo mňa tento kalich!“ – Jeho modlitba vypočutá nie je. Vôľou Jeho Otca totiž je, aby ten kalich utrpenia vypil až do dna. Úžasný je však dodatok, ktorý k svojej prosbe o odňatie kalicha Pán Ježiš pripája : Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty. Nech sa deje nie moja, ale Tvoja vôľa …
Drahí bratia, milé sestry, k smelým prosbám a modlitbám sme dnes pozvaní aj my … avšak v súlade s Božou vôľou, rešpektujúc Božiu vôľu. Žiadajme preto od Hospodina hojnosť nielen telesných, ale i duchovných darov, a to i na prahu tohto pôstneho obdobia, veriac, že takéto prosby náš Otec nebeský rád vypočuje a nás, svoje pozemské deti, svojim dobrými darmi rád obdaruje. Veď tak nám to napokon zasľubuje aj samotný Pán Ježiš, keď hovorí : 11 Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá dobré dary váš nebeský Otec tým, čo ho prosia! (Mt 7,11). Amen.
Použité materiály : Kázňová prípravka k pôstnym večierňam 2019
