2. pôstna večiereň – Skryté hodnoty
Written by radovan on mar 18, 2019 in - No Comments
2. pôstna večiereň – 20.3.2019
„Skryté hodnoty“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
1 Kráľovská 3, 3 – 15
3 Šalamún miloval Hospodina, chodil podľa príkazov svojho otca Dávida, ale aj on obetoval a kadieval na výšinách. 4 Raz odišiel kráľ do Gibeónu, aby tam obetoval, lebo to bola významná výšina. Šalamún pri tom oltári obetoval tisíc zápalov. 5 V Gibeóne sa Hospodin ukázal Šalamúnovi vo sne, v noci. Boh mu riekol: Žiadaj si, čo ti mám dať! 6 Šalamún odpovedal: Ty si preukázal veľkú priazeň svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, lebo chodil pred Tvojou tvárou vo vernosti, v spravodlivosti a s úprimným srdcom voči Tebe. Zachoval si mu túto veľkú priazeň, keď si mu dal syna, ktorý zasadol na jeho trón, ako je to dnes. 7 Ty, Hospodine, Bože môj, si učinil kráľom svojho služobníka po mojom otcovi Dávidovi. Ja som však mladý človek, neviem vychádzať ani vchádzať. 8 Tvoj služobník je uprostred Tvojho ľudu, ktorý si si vyvolil, mnohého ľudu, ktorý nemožno zmerať ani spočítať pre množstvo. 9 Daj svojmu sluhovi poslušné srdce, aby spravoval Tvoj ľud, aby mohol rozoznávať dobré od zlého, veď kto bude môcť spravovať tento Tvoj mohutný ľud? 10 Pánovi sa zapáčilo, že si Šalamún žiadal toto. 11 Vtedy mu Boh riekol: Pretože si si žiadal toto, a nežiadal si si ani dlhý život, ani bohatstvo, ani životy svojich nepriateľov, ale si si žiadal schopnosť porozumieť a poslúchnuť právo, 12 hľa, učiním podľa tvojej žiadosti. Dávam ti múdre a chápavé srdce, takže tebe rovného nebolo ani pred tebou, ani po tebe nepovstane taký, ako si ty. 13 Dám ti aj to, čo si nežiadal – bohatstvo i slávu – takže za všetkých tvojich čias nebude ti medzi kráľmi nikto rovný. 14 A ak budeš chodiť po mojich cestách, teda budeš zachovávať moje ustanovenia a príkazy, ako chodieval tvoj otec Dávid, predĺžim aj tvoje dni. 15 Nato sa Šalamún prebudil, veď to bol sen. Potom odišiel do Jeruzalema, a keď si zastal pred Pánovou truhlou zmluvy, obetoval spaľované obete, pripravil obete spoločenstva a usporiadal hostinu pre všetkých svojich služobníkov.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
V živote kráľa Šalamúna sa dnes posúvame o krôčik ďalej. Už je z neho kráľ. A to so všetkými právami, výhodami, kompetenciami, ale tiež so zodpovednosťou a povinnosťami, ktoré so sebou každý úrad a funkcia prinášajú. Osobne sa priznám, že biblický príbeh, ktorý sme si vypočuli, patrí medzi jeden z mojich najobľúbenejších. Na prvé počutie možno znie ako rozprávka. Niečo na spôsob „zlatej rybky“ : „Žiadaj si čo chceš, a ja ti splním tri želania.“ Rozdiel je však v tom, že počuté biblické slová nie sú rozprávkou, ale skutočnosťou. Rozdiel je tiež v tom, že zatiaľ čo zlatá rybka ponúka šťastnému rybárovi, ktorý jej daruje slobodu, splnenie troch prianí, čo aj dodrží, v tom biblickom podaní Hospodin Šalamúnovi hovorí : Žiadaj si, čo ti mám dať! Zdá sa, že Hospodin ponúka splnenie iba jedného priania. Čo však uvedená spomenutá rozprávka s biblickou verziou majú spoločné, je to, že takéto šťastie, takáto príležitosť sa v živote človeka udeje možno len raz. To znamená : určité šance, určité príležitosti sa v živote už neopakujú. O to dôležitejšie je správne si vybrať. O to dôležitejšie je správne sa rozhodnúť. Práve túto myšlienku biblický príbeh zdôrazňuje omnoho silnejšie ako spomínaná rozprávka. Tam má totiž šťastlivec až tri „pokusy“ želať si niečo. V tom biblickom má však kráľ Šalamún iba jeden „pokus“.
… Ty, Hospodine, Bože môj, si učinil kráľom svojho služobníka po mojom otcovi Dávidovi. Ja som však mladý človek, neviem vychádzať ani vchádzať. Daj svojmu sluhovi poslušné srdce, aby spravoval Tvoj ľud, aby mohol rozoznávať dobré od zlého, veď kto bude môcť spravovať tento Tvoj mohutný ľud? … Bratia a sestry, v Šalamúnovej prosbe necítime iba túžbu múdro spravovať kráľovstvo. Cítime aj to, že tento mladý kráľ si uvedomuje veľkosť zodpovednosti, ktorá teraz spočíva na jeho pleciach a to, že na to všetko sám nestačí. Toto sa inak volá aj pokora. Nie je to nič iné ako uvedomovanie si vlastných limitov, hraníc a možností. Pokora je úplný opak preceňovania sa a prehnaného zmýšľania o sebe. Dnes si totiž ľudia trúfajú takmer na všetko a veľmi často aj vo vedúcich úlohách preceňujú svoje schopnosti. Presviedčajú sami seba, no najmä ostatných, že na to majú. Že oni sú tí správni, tí ideálni, tí najlepší. Že oni sú tí supermani.
Túto skutočnosť počas týchto dní sme mohli vidieť a ešte aj budeme vidieť počas kampane, ktorá u nás prebieha v rámci prezidentských volieb. Každý z kandidátov sa vo väčšej či menšej miere profiluje ako ten vyvolený, najlepší, najideálnejší, najskúsenejší, najvhodnejší. A pokiaľ to okato nerobí on sám, robí to namiesto neho jeho fanklub, prívrženci a voliči. Predstavte si len, že by si niektorý z kandidátov na prezidenta dal na svoj predvolebný billboard slová, ktoré vyslovil Šalamún : Som mladý človek, neviem vychádzať ani vchádzať. – Ináč povedané : „Ja som len taký sprostáčik. O svete a živote toho veľa neviem.“ – Áno, priatelia, aj tak by sa totiž dali veľmi voľne parafrázovať Šalamúnove slová. – Veď taký kandidát by sa celkom znemožnil a strápnil. Takýmto výrokom by sa už ani viacej vo voľbách snažiť nemusel. Áno, priatelia, pravda je taká, že pokora sa dnes nenosí. A keď, tak len naoko. Dnes je v kurze byť ambiciózny, presvedčivý, silný v argumentoch a pod. Dnes je v kurze si ísť tvrdo za svojim cieľom a nerobiť žiadne kompromisy. Vnímame to tak, že súperove slabosti sú moje bonusy. A pokiaľ treba, rád ich zneužijem pre svoje dobro, pre svoju kampaň. Pokiaľ treba, potom rád súperove slabosti použijem proti nemu samotnému, pretože sa neštítim a nehanbím ničoho.
Bratia a sestry, je však pokora slabosť? Je slabošské byť úprimným? Je slabosťou to, keď je človek čestný k sebe samému i druhým a prizná si, že je len obmedzeným, krehkým, nestálym človekom, ktorý má svoje limity a hranice a všetko nevie ani nedokáže? Je slabosťou to, keď si človek prizná a vyzná, že nie je bohom, za akého ho možno iní pokladajú? Machrom, ktorý nepozná prekážky …?
O Šalamúnovi v prečítaných slovách čítame, že miloval Hospodina. Mám za to, že práve táto skutočnosť ovplyvňovala aj jeho pohľad na samého seba, jeho vnímanie samého seba. Jeho láska k Pánu Bohu a rovnako tak bázeň pred Hospodinom z neho robila skutočného realistu, ktorý si uvedomuje, že vo svojom mladom veku nezvládne úlohu, ktorá mu bola zverená. Preto si žiada predovšetkým poslušné srdce. Áno, bratia a sestry! Toto si dnes všimnime! Šalamún akoby si uvedomoval, že s úradom, ktorého sa mu dostalo, hrozí jedno nebezpečenstvo, a síce, že jeho srdce spyšnie. Že mu sláva stúpne do hlavy – povedané po našom. Nuž a pýcha nás vzďaľuje tak od ľudí, pre ktorých tu sme v úrade a funkcii ako aj od samotného Pána Boha. V pýche sme tu totiž iba sami pre seba, pre svoje dobro a svoje potreby. Potreby a záujmy iných, resp. vôľa Božia – to všetko nás v stave pýchy prestáva zaujímať. To všetko sa pre nás javí ako irelevantné, nepodstatné.
Je to presne tak, ako to čítame aj v Písme svätom : Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť (Jakub, 4,6). A preto Šalamún Hospodina prosí, aby jeho srdce ostalo poslušné. Aby ostalo „pri zemi“. Aby ostalo také, aké má byť, aké ho Boh vždy chcel mať. Dovolím si povedať, bratia a sestry, že už v tejto samotnej prosbe o poslušné srdce sa skrýva múdrosť sama o sebe. Akoby sa tým chcelo povedať jedno : Predpokladom rozoznávania dobrého od zlého, predpokladom spravovania ľudu, predpokladom múdrosti je poslušné srdce. Teda poslušnosť voči Pánu Bohu, poslušnosť voči Jeho slovu, Jeho ustanoveniam a príkazom. Poslušnosť voči Pánu Bohu však predpokladá pokoru. A preto smelo môžeme povedať, že predpokladom múdrosti je pokora a rešpektovanie Hospodina ako Boha, rešpektovanie Hospodina ako najvyššej autority. Neustále uvedomovanie si toho, že Bohom je tu On, nie ja. Pánom je tu On, nie ja. Bratia a sestry, je to opäť tak, ako to čítame na stránkach Písma : Počiatkom múdrosti je bázeň pred Hospodinom (Žalm 111, 10).
… Šalamún od Hospodina žiada múdrosť a dostáva sa mu omnoho viac … Pánovi sa zapáčilo, že si Šalamún žiadal toto. 11 Vtedy mu Boh riekol: Pretože si si žiadal toto, a nežiadal si si ani dlhý život, ani bohatstvo, ani životy svojich nepriateľov, ale si si žiadal schopnosť porozumieť a poslúchnuť právo, 12 hľa, učiním podľa tvojej žiadosti. Dávam ti múdre a chápavé srdce, takže tebe rovného nebolo ani pred tebou, ani po tebe nepovstane taký, ako si ty. 13 Dám ti aj to, čo si nežiadal – bohatstvo i slávu – takže za všetkých tvojich čias nebude ti medzi kráľmi nikto rovný. 14 A ak budeš chodiť po mojich cestách, teda budeš zachovávať moje ustanovenia a príkazy, ako chodieval tvoj otec Dávid, predĺžim aj tvoje dni.
Bratia a sestry, pokora, múdrosť či poslušnosť sú hodnoty, ktoré dnes stoja často v úzadí. No práve tieto hodnoty si Hospodin cenil a Šalamúna odmenil nad mieru jeho žiadosti. Mám za to, priatelia, že Pán Boh na svojom názore ani dodnes nič nezmenil a hodnoty, ktoré uznával pred niekoľkými tisíckami rokov, uznáva rovnako i dnes. V kontexte povedaného a počutého sme tak konfrontovaní s otázkou : Čo by sme si na Šalamúnovom mieste žiadali my? Uprednostnili by sme materiálne záležitosti alebo by sme dali prednosť skôr tým duchovným, v nádeji, v istote, že o tie materiálne sa Pán Boh postará? Veď tak nám to napokon zasľubuje aj samotný Pán Ježiš : Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko ostatné vám bude pridané (Matúš 6,33). Skúsme si na takúto otázku úprimne zodpovedať a spoznáme, kde sú naše skutočné priority – čo je pre nás naozaj dôležité – po čom túžime.
Boh mu riekol: Žiadaj si, čo ti mám dať! Milí priatelia, pokiaľ by som mal na tomto mieste použiť novozmluvnú odpoveď, zrejme by som Pánu Bohu odpovedal protiotázkou : Čo mám robiť, aby som bol spasený? (Skutky 16, 30). Alebo : Čo má robiť, aby som sa stal dedičom večného života? (Lukáš 18,18). Rovnako ako pokora, múdrosť či poslušnosť, tak i spasenie a večný život sú pre mnohých ľudí priveľmi abstraktné. Mnohí vo svojom živote necítia akútnu túžbu po nich a preto ani nevedia dostatočne a skutočne doceniť dielo Pána Ježiša, ktorý pre naše spasenie obetoval svoj svätý život. No práve tie skryté veci sú väčšinou najdôležitejšie.
Tak ako Hospodin vysoko odmenil Šalamúnovu voľbu, môžeme aj my byť vysoko ocenení, ak si včas uvedomíme, že to najdôležitejšie pre nás je večný život, ktorý nám získal práve Boží Syn svojou smrťou. Čas pôstu je na to časom ideálnym. Kiež čím viacerým dá Pán Boh tú múdrosť, aby to mohli pochopiť a podľa toho sa v živote aj zariadiť. Amen.
Použité materiály : Prípravka k pôstnym večierňam 2019 z GBÚ
