3. pôstna nedeľa – o vnútorných zápasoch a liberalizme
Written by radovan on mar 21, 2019 in - No Comments
3. pôstna nedeľa – 24.3.2019
„ … o vnútorných zápasoch a liberalizme …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Jeremiáš 20, 7 – 18
7 Zvábil si ma, Hospodin, a dal som sa zvábiť, mocne si ma pritiahol k sebe a premohol si ma. Celý deň som na posmech, každý sa mi posmieva. 8 Kedykoľvek hovorím, musím kričať: „Násilie a lúpež!“ musím volať. Veď Hospodinovo slovo mi celý deň prináša potupu a výsmech. 9 Povedal som: „Nebudem ho pripomínať a nepoviem už ani slovo v jeho mene.“ V srdci ma však slovo pálilo ako blčiaci oheň, zadržiavaný v mojich kostiach. Snažil som sa ho v sebe zadržať, ale nevládal som. 10 Počúvam zlomyseľné šepkanie mnohých: „Hrôza je naokolo! Udajte ho! Udáme ho!“ Všetci moji priaznivci striehnu na moje potknutie: „Azda sa dá zviesť, premôžeme ho a vypomstíme sa na ňom.“ 11 Hospodin je so mnou ako mocný hrdina, preto sa moji prenasledovatelia potknú a nič nezmôžu. Utŕžia hanbu, že nič nedosiahli, na ich večnú potupu sa nezabudne. 12 Hospodin zástupov, ktorý skúmaš spravodlivého, ktorý vidíš do obličiek i srdca, chcem vidieť, ako sa na nich vypomstíš, veď tebe som zveril svoj spor. 13 Spievajte Hospodinovi, oslavujte Hospodina, lebo vytrhol život úbožiaka z ruky zločincov. 14 Prekliaty deň, v ktorom som sa narodil! Deň, keď ma porodila moja matka, nech nie je požehnaný! 15 Prekliaty muž, ktorý oznámil môjmu otcovi: „Narodilo sa ti dieťa, chlapec!“ a naplnil ho radosťou. 16 Nech je ten muž ako mestá, ktoré Hospodin bez milosti rozvrátil. Ráno nech počuje krik a napoludnie poplašné znamenie, 17 lebo ma neusmrtil v matkinom lone, aby sa mi matka stala hrobom a jej lono aby zostalo so mnou navždy tehotné. 18 Prečo som vyšiel z matkinho lona? Aby som videl trápenie a žiaľ? Aby sa v hanbe míňali moje dni?
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Človek si zrejme po prečítaní týchto prorokových slov povie : „Uf! Tak to je riadna sila. Keď človek preklína deň svojho narodenia, asi to bude niečo vážne. Chlapík sa zrejme ocitol v riadnej „depke“. Nie náhodou nesie tento biblický odsek nadpis „vnútorný zápas proroka“. Je to zaujímavé, ale už tretiu nedeľu po sebe v rámci pôstneho obdobia sa venujeme zápasu. V prvú nedeľu to bol boj /zápas s pokušeniami. Pred týždňom, v druhú pôstnu nedeľu, sme si zas hovorili o zápase o posvätenie. Nuž a dnes tu máme vnútorný zápas proroka Jeremiáša. Dovolím si však povedať, že rovnako tak z času na čas to môže byť vnútorný zápas každého jedného z nás. Milí priatelia, myslím si, že rôzne pohľady na zápas – či už s niečím, resp. proti niečomu, alebo o niečo, ale sám so sebou – to všetko je veľmi dobrým vyjadrením a definíciou pôstu. Veď pôst – to je nakoniec zápas. Zápas nie telesný, ale duchovný. Je to presne tak ako to vyjadruje aj apoštol Pavol v liste Efezským : 12 Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám, mocnostiam, vládcom tohto temného sveta a proti duchom zla v nebesiach (Ef 6, 12).
Vráťme sa však k prorokovi Jeremiášovi! Po prečítaní jeho slov sme azda v nutkaní povedať : Chudák prorok! Sám Hospodin si ho povolal za proroka. Ale čo mu to v živote prinieslo? V jeruzalemskom chráme je zatknutý, zle s ním zaobchádzajú. Podobá sa to dokonca na týranie. To všetko preto, že sa opovážil kritizovať tak chrám, duchovenstvo, náboženský život ako aj kráľovstvo a sekulárnu spoločnosť. To všetko preto, že svojim poslucháčom nehovoril to, čo chceli tak radi počuť. A tak nie čudo, že má teraz sto chutí s tým všetkým „seknúť“. Avšak aj v takomto rozpoložení si uvedomuje jedno: Som Hospodinom nesený. Zvestujem to, čo odo mňa žiada Boh. Nehovorím im svoje múdrosti a neprezentujem svoje názory. Nehovorím im to, čo chcú počuť. Zvestujem to, čo im chce adresovať sám Hospodin. Jeremiáš aj vo všetkých príkoriach, ktorými prechádza, si mocne uvedomuje jednu skutočnosť : Hospodin je so mnou ako mocný hrdina …
Bratia a sestry, predpokladám, že nikoho z nás si Hospodin do svojich služieb nepovolal tým spôsobom ako proroka Jeremiáša. Dovoľte mi, aby som vám to teraz prečítal : 4 Slovo Hospodina mi zaznelo takto: 5 „Skôr než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa; skôr než si vyšiel z lona, posvätil som ťa; ustanovil som ťa za proroka národom.“ 6 Povedal som: „Pane môj, Hospodine, veď neviem hovoriť, lebo som ešte len chlapec.“ 7 Hospodin mi však povedal: „Nehovor: ‚Ja som chlapec,‘ lebo pôjdeš, ku komukoľvek ťa pošlem a povieš všetko, čo ti prikážem! 8 Neboj sa ich, veď som s tebou, aby som ťa vyslobodil,“ znie výrok Hospodina. 9 Potom Hospodin vystrel ruku a dotkol sa mi úst. Hospodin mi povedal: „Pozri, vložil som svoje slová do tvojich úst. 10 Ustanovil som ťa dnes nad národmi a nad kráľovstvami, aby si vytrhával a rúcal, ničil a plienil, aby si budoval a sadil.“ (Jer 1, 4 – 10).
Predsa však, v krste svätom sme sa všetci stali Jeho deťmi. Nuž a pri slávnosti konfirmácie sme sa zas všetci stali Jeho učeníkmi a nasledovníkmi. Všetci sme rovnako boli povolaní k tomu, aby sme sa stali Jeho služobníkmi. Nuž a v Jeho službách môžeme a máme stáť v rôznych pozíciách – nielen ako kňazi, ale tiež ako dozorcovia, presbyteri, kostolníci, kantori, kurátori, pokladníci, účtovníci, otcovia a matky, starí otcovia a staré matky, ako krstní rodičia, kolegovia na pracovisku, manželia a manželky, kamaráti …
Pokiaľ si svoje učeníctvo a službu konáme verne, zrejme sa, tak ako aj prorok Jeremiáš stretávame s nepochopením a odsudzovaním svojho okolia. Dnes to azda najlepšie vidno na sociálnych sieťach. Liberalizmus to všetko valcuje na celej čiare. Žiaľ, zvalcoval už aj nejedného duchovného. Konzervatívny prístup k Biblii, k Božiemu slovu, k Písmu svätému sa dnes nenosí. Pre koho je Biblia záväznou autoritou, ten je spiatočník, ktorý vo svojom vývine „stuhol“ niekde v stredoveku. Mám z toho taký pocit, priatelia, že pre moderného liberálne zmýšľajúceho kresťana je Biblia knihou, ktorá má skôr iba odporúčajúci, nie však záväzný charakter. A pokiaľ kandidátka na prezidentku SR stále dookola omieľa to, že liberalizmus a kresťanstvo sa vôbec nevylučujú, tak ja sa pýtam : V čom že sa až tak podporujú? Veď liberálni teológovia v rámci protestantizmu napáchali azda najväčšie škody na viere ľudí a cirkvi. Spochybnili takmer všetko, čo sa spochybniť dalo. Od Kristových zázrakov, cez Jeho vykupiteľskú smrť a vzkriesenie až po Jeho osobu ako takú. V čom sa teda liberálne hodnoty, ktoré v konečnom meradle spochybňujú záväznosť a autoritu Písma svätého, až tak zhodujú s kresťanstvom a biblickými hodnotami? Veď je to jasné protirečenie!!! Niekto nám len pod rúškom kresťanstva chce opäť nahovoriť, že liberalizmus a kresťanstvo idú ruka v ruke. Ale tak to nie je … Tak je to možné len v tom prípade, že už na začiatku si ako teológ stanovím to, čo chcem z Biblie vyčítať, na čo ju chcem zneužiť. A podľa toho zvolím aj jej výklad. Ale potom to už nie je výklad slova Božieho, ale skôr implementovanie mojich názorov do Písma svätého, ktoré som schopný ešte aj hrubo zneužiť na obhajobu a podporu svojich názorov.
Bratia a sestry, i keď nás od proroka Jeremiáša delí cca 2600 rokov, predsa len vidíme, že úprimne veriaci ľudia, ktorí si Boha a Jeho slovo ctili, to vždy mali, majú a aj mať budú v tejto spoločnosti ťažké. Ľudia totiž vždy radšej počúvali „prorokov“, ktorí im zvestovali to, čo chcú počuť. Nie tých, ktorí im hovorili, že sú na nesprávnej ceste, že deformujú, prekrúcajú slovo Božie, a tým pádom sa spreneverujú svojej viere, ale predovšetkým Pánu Bohu a Jeho slovu.
Nuž a toto sa, samozrejme, netýka len jednotlivcov, priatelia. Celá kresťanská cirkev, ktorá úprimne stojí na pilieroch Božieho slova a Kristovho evanjelia, cirkev, ktorá nefalšovane zvestuje tak Boží zákon ako aj evanjelium, musí preto i v dnešnej dobe počítať s takýmito útokmi, zväčša mediálnymi a nepriateľstvom liberálne nastavenej spoločnosti. Je naozaj zlé a na pováženie, že dnešní štátni zákonodarcovia sa pri vytváraní nových zákonov len sotva riadia napríklad Desiatimi Božími prikázaniami, ktoré vo svojej jednoduchosti, „širokospektrálnosti“ a nadčasovosti zatiaľ nikto neprekonal. Kto vie prečo? Snáď len preto, že sú od Boha. No dnes chceme byť „bohom“ my! Moderný človek sa rád hrá na „pána boha“. A preto namiesto prijímania tých Božích si rád vytvára svoje vlastné zákony. Jeden z kandidátov na prezidenta SR, ktorý sa oháňa kresťanstvom, tých 10 Božích prikázaní dokonca nevedel ani všetky vymenovať. A kto vie, ako je na tom v tomto smere pani kandidátka na prezidentku SR? Tej sa to zatiaľ nikto nepýtal. Takže asi tak je to s našim kresťanstvom, resp. s kresťanstvom našich politikov. Pojem „kresťanstvo“, resp. „kresťanské hodnoty“ je neraz iba zastierajúcim manévrom, ktorý ma zaslepiť a oklamať. Je smutné, že to takto priamo musím povedať, ale tak sa to javí …
Je naozaj smutné, priatelia, keď takto zmýšľajú a zavádzajú politici. Na ich prejav sme si, žiaľ, už akosi pomaly zvykli. Je to tak, ako o tom spieva gitarista a spevák Andrej Šeban : „aké zvláštne slová : pomaly si navykať“. No ešte väčšou tragédiou je, keď takto plytko, zavádzajúco a doslova protibožsky zmýšľajú samotní predstavitelia cirkvi, kňazi, kazatelia, farári, teologickí profesori, učitelia náboženstva – tí, ktorí sľubovali vernosť cirkvi, vernosť Božiemu slovu neraz sami nevnímajú Bibliu ako určujúcu autoritu v otázkach etiky, viery a cirkevného života. V tejto chvíli mi napadajú iba jediné Kristove slová : 13 Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čo jej dodá slanosť? Už nie je na nič súca, len ju vyhodiť von, aby ľudia po nej šliapali (Mt 5,13).
Bratia a sestry, vnútorný zápas každého úprimného kresťana spočíva v jednom : seknúť s tým, stiahnuť sa do úzadia a prenechať tento svet sebe samému, sústrediť sa na svoj vzťah s Pánom Bohom a o ostatné sa nestarať. To je jedna alternatíva. Zdá sa byť pochopiteľná, ale nie je správna. Hospodin je so mnou ako mocný hrdina … vyznáva frustrovaný prorok Jeremiáš. Práve toto presvedčenie, práve táto viera mu opäť nanovo dáva silu vstať, ísť ďalej, svedčiť a nespreneveriť sa tomu, k čomu ho povolal sám Hospodin. I nám v našich vnútorných zápasoch môže pomôcť iba jedno : naša viera. Viera, ktorá vzniká, žije a je posilňovaná jedine vtedy, pokiaľ sme napojení na Krista, pokiaľ sme duchovne spojení s Kristom. Táto viera nás posilňuje. Vieme totiž, že stojíme na strane víťaza. Toho, ktorý o sebe povedal : Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi …(Mt 28,18).
Bratia a sestry, na tento Ježišov prísľub sa hodno spoľahnúť. Takáto dôvera v mocné Spasiteľove slová dáva silu uniesť všetky útoky a protivenstvá. Nie preto, že my sme silní, ale preto, lebo Ten, kto stojí na naše strane je silný. Jemu chvála naveky! Amen.
