5. pôstna večiereň – o „výhodách“ multikulturalizmu
Written by radovan on apr 15, 2019 in - No Comments
- pôstna večiereň – 17.4.2019
…o „výhodách“ multikulturalizmu …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
1 Kráľovská 11, 1 – 13
1 Kráľ Šalamún miloval mnoho cudzích žien: faraónovu dcéru, Moábky, Ammónky, Edómky, Sidón čanky, Chetejky, 2 z národov, o ktorých povedal Hospodin Izraelcom: Neobcujte s nimi a oni nech neobcujú s vami, inak obrátia vaše srdcia ku svojim bohom. Šalamún priľnul k nim láskou. 3 Mal sedemsto kniežacích žien a tristo vedľajších žien. Jeho ženy mu zviedli srdce. 4 V čase Šalamúnovej staroby zviedli mu jeho ženy srdce k iným bohom, takže jeho srdce nebolo celé oddané Hospodinovi, jeho Bohu, ako srdce jeho otca Dávida. 5 Šalamún chodil za Aštartou, sidónskou bohyňou, a za Milkómom, ohavnosťou Ammóncov. 6 Tým Šalamún robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, a nenasledoval Hospodina ako jeho otec Dávid. 7 Vtedy postavil Šalamún výšinu Kamóšovi, ohavnému božstvu Moábcov, na vrchu naproti Jeruzalemu, a Mólochovi, ohavnému božstvu Ammóncov. 8 Tak urobil všetkým svojim ženám cudzinkám, ktoré prinášali kadidlové a zábitné obete svojim bohom. 9 Hospodin sa rozhneval na Šalamúna, lebo jeho srdce sa odvrátilo od Hospodina, Boha Izraela, ktorý sa mu dvakrát zjavil 10 a dal mu príkaz, aby nechodil za inými bohmi. Ale on porušil, čo mu prikázal Hospodin. 11 Riekol teda Hospodin Šalamúnovi: Pretože si sa takto zachoval a nedodržal si moju zmluvu a ustanovenia, ktoré som ti dal, odoberiem ti kráľovstvo a dám ho tvojmu služobníkovi. 12 Kvôli tvojmu otcovi Dávidovi to však neurobím za tvojho panovania. Odtrhnem ho od rúk tvojho syna. 13 Ale neodtrhnem celé kráľovstvo. Jeden kmeň nechám tvojmu synovi kvôli svojmu služobníkovi Dávidovi a kvôli Jeruzalemu, ktorý som si vyvolil.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Čím vyššie postavenie, čím vyššia moc, tým väčšie zvody akoby na človeka číhali. Pokušenie a hriech tak neobišli ani kráľa Šalamúna. Práve naopak! Votreli sa do jeho srdca s kultúrou žien, ktoré miloval. A tak za pravdu dáva Šalamúnovo zlyhanie Hospodinovi, ktorý nie nadarmo prikázal, aby si Izraelci nebrali ženy z iných kultúr.
Je smutné, že obraz múdreho kráľa Šalamúna sa na konci jeho života mení a deformuje. Je to jasný dôkaz toho, že človek, hoc aj dobre začal, nemusí aj dobre pokračovať, či skončiť. Nakoniec, žiaľ, nie každý môže vyznať a stotožniť sa so slovami apoštola Pavla : Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval … Nechceme sa v tejto chvíli celkom určite hrať na sudcov, ale pri všetkej úcte ku kráľovi Šalamúnovi, po tom, čo sme počuli, by on tieto slová zrejme v celej škále vyrieknuť nemohol …
Zdá sa, že ani poukaz na jeho starobu nemôže byť uspokojivým vysvetlením zmeny, ktorá sa pri ňom odohrala. Veď práve staroba by mala byť zárukou životnej skúsenosti a múdrosti. Nuž a údaj o veľkosti jeho háremu prinajmenšom v človeku vyvoláva rozpaky a hraničí takmer so zdravým rozumom. Fakt je, priatelia, že o Šalamúnovi sa hovorí, že ovládal celú oblasť od hraníc Babylonu až po Egypt. Boli mu teda podrobení, poddaní a vo väčšej či menšej miere na ňom závislí všetci miestni králi. To sa prejavovalo tým, že mu prinášali dary. A to aj tak, že mu dávali za manželky svoje dcéry. Preto je aj v našom dnešnom texte vypočítané, z ktorých národov Šalamúnove ženy pochádzali. Tým, že sa dostali do Šalamúnovho háremu, či už ako jeho hlavné alebo vedľajšie ženy, sa chcelo demonštrovať, že aj národy, z ktorých ony pochádzali, boli v osobe izraelského kráľa podrobené Izraelu, a tým aj Bohu Izraela. Samotné Šalamúnove vzťahy s týmito cudzinkami v sebe mohli mať koniec koncov aj niečo pozitívne, i keď sa jednalo aj o ženy pochádzajúce z národov, s ktorými sa Izrael nemal miešať. Pozitívne by to bolo vtedy, pokiaľ by týmto vzťahom bol dal Šalamún aj misijný rozmer. Teda pokiaľ by tieto ženy bol získal pre Hospodina a vieru v Neho. K tomu však, ako sa zdá, nedošlo.
Bratia a sestry, je azda dobré vedieť, že svet okolo Izraela bol oddaný najrôznejším kultom plodnosti. Množstvo kráľových žien malo byť teda chápané ako záruka plodnosti celej zeme vrátane podrobených území. Pokiaľ toto vieme, chápeme, že králi, ktorí boli Šalamúnovi poplatní, si chceli zaistiť podiel na prosperite jeho kráľovstva tým, že mu posielali svoje dcéry za manželky alebo aspoň milenky. Izraelská náboženská tradícia však takéto nádeje v každom prípade odmieta. Prospech zeme nie je záležitosťou ľudskej vôle alebo vychytralosti. Naopak! Je to záležitosť kráľovej poslušnosti na jednej strane a Božej milosti na strane druhej.
Ako vážnu kritiku kráľa Šalamúna preto možno vnímať konštatovanie, že cudzinky „zviedli jeho ženy srdce k iným bohom, takže jeho srdce nebolo celé oddané Hospodinovi … 5 Šalamún chodil za Aštartou, sidónskou bohyňou, a za Milkómom, ohavnosťou Ammóncov. 6 Tým Šalamún robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, a nenasledoval Hospodina ako jeho otec Dávid. 7 Vtedy postavil Šalamún výšinu Kamóšovi, ohavnému božstvu Moábcov, na vrchu naproti Jeruzalemu, a Mólochovi, ohavnému božstvu Ammóncov. 8 Tak urobil všetkým svojim ženám cudzinkám, ktoré prinášali kadidlové a zábitné obete svojim bohom.“ Bratia a sestry, je nesporné, že Šalamún vo svojom stavebnom zápale urobil niečo, čo neskoršia doba pociťovala ako zradu na Hospodinovi. I keď sa to najprv mohlo a malo javiť tak, že najväčší spomedzi bohov je predsa len Hospodin, lebo Jeho chrám je najväčší. A tak ako Hospodinov chrám v Jeruzaleme prevyšuje malé oltáriky cudzích bohov, tak Hospodin samotný ďaleko prevyšuje pohanských bohov plodnosti ako takých. V konečnom dôsledku však neskoršia doba nemohla spomínať na tieto počiny veľkého kráľa inak než ako na zradu voči Hospodinovi. Preto aj v dnešnom prečítanom texte je toto Šalamúnovo počínanie jasne zhodnotené a odsúdené : Hospodin sa rozhneval na Šalamúna, lebo jeho srdce sa odvrátilo od Hospodina, Boha Izraela, ktorý sa mu dvakrát zjavil 10 a dal mu príkaz, aby nechodil za inými bohmi. Ale on porušil, čo mu prikázal Hospodin.
Drahí priatelia, ako vysoko aktuálne sú biblické slová, to vidíme aj dnes po viacerých tisícročiach, keď je miešanie kultúr moderné. Akoby to priam bolo na „pláne dňa“. Miešať sa s inými kultúrami je dnes doslova „in“. Akoby nám takéto zmýšľanie niekto (Brusel) chcel priam nanútiť a silou mocou nás presvedčiť, že toto je teraz správna jediná cesta, po ktorej sa nám treba uberať. Európa priam otvára náruč multikulturalizmu a domnieva sa, že je to demokratické a humánne. Že je to ušľachtilé a solidárne. Že je to pre nás všetkých obohacujúce a správne. Ale naozaj je to tak? Je zotrvávanie na svojom a vo svojom iba číra skostnatelosť? Je to iba nesprávne chápanie vývoja tohto sveta a spoločnosti? Aká kultúra, aké náboženstvo spravilo z Európy to, čím je teraz? Nie náhodou kresťanstvo? A aké sú európske spoločné duchovné základy? Nie náhodou kresťanské? Je teda zotrvávanie na svojom a vo svojom iba prežitok, ktorého sa treba zbaviť? Nemá nám už kresťanstvo čo ponúknuť, že poškuľujeme po islame, Alahovi alebo kadejakých iných primitívnych náboženstvách? Sme až natoľko tolerantní, že budeme z našich kresťanských chrámov snímať kríže, len aby sme svojimi symbolmi nedráždili veriacich z iných kultúr a náboženstiev? Nie je takéto počínanie mnohých Európanov priam choré? Nie je takéto počínanie totožné s tým, čo „povystrájal“ Šalamún? Nie je to naša zrada Krista, ktorá sa deje v priamom prenose?
Milí priatelia, pokiaľ sme počas minulých týždňov uvažovali o Božom slove seriózne a vážne, musíme povedať, že áno. Je to zrada! Zotrvávanie vo svojej kultúre a náboženstve nie je zastaralosť a prežitok, ktorý musí byť prekonaný, lebo sa nám to tak niekto veľmi snaží nahovoriť. Je to predovšetkým prejav vernosti Hospodinovi, ktorý, ako svedčí Písmo sväté, pre nás toho toľko urobil. Je to prejav vernosti Kristovi, ktorý za nás neváhal položiť vlastný život …
Bratia a sestry, hľaďme preto aj na udalosti multikulturálnej doby v kontexte Božieho slova a dávajme ich so súvisu s tým, čo čítame v Písme a čo sa odohralo na Golgote! Dajme si pritom pozor, aby cudzie kultúry a náboženstvá nezatienili v našich srdciach dielo Pána Ježiša! A tak aby sa Jeho smrť, ktorú podstúpil pre nás a o ktorej sme hovorili, aj v tomto pôstnom čase, nestala zbytočnou! Amen.
Použité materiály : prípravky k pôstnym večierňam z GBÚ;
