Zelený Štvrtok – i pre spásu treba niečo urobiť
Written by radovan on apr 16, 2019 in - No Comments
Zelený Štvrtok – 18.4.2019
„… i pre spásu treba niečo urobiť …“
Bratia a sestry : Pokoj vám!
2 Mojžišova 12, 1 – 14
1 V Egypte Hospodin Mojžišovi a Áronovi povedal: 2 „Tento mesiac vám bude začiatkom mesiacov; bude vám prvým mesiacom v roku. 3 Celej izraelskej pospolitosti oznámte: ‚Desiateho dňa tohto mesiaca nech si každý rod zaobstará baránka; jedného baránka pre domácnosť. 4 Ak je rodina malá a nemohla by zjesť jedného baránka, nech sa spojí s najbližším susedom, aby ich bolo dosť na zjedenie baránka. 5 Baránok musí byť bez chyby, ročný samček. Môžete ho vybrať z jahniat alebo z kozliat. 6 Budete ho opatrovať do štrnásteho dňa tohto mesiaca a pred večerom ho celé zhromaždenie izraelskej pospolitosti zareže. 7 Vezmú z jeho krvi a potrú ňou obe veraje a ich hornú časť na dverách svojich domov, v ktorých budú jesť. 8 V tú istú noc budú jesť mäso upečené na ohni; budú ho jesť spolu s nekvaseným chlebom a s horkými bylinami. 9 Nesmiete z neho jesť nič surové ani uvarené vo vode, len upečené na ohni s hlavou, nohami a vnútornosťami. 10 Nič z neho nesmie zostať do rána. Keby z neho niečo zostalo, spálite to na ohni. 11 Budete to jesť takto: budete mať opásané bedrá, sandále na nohách a palicu v ruke. Budete ho jesť narýchlo, lebo je to Hospodinova Pascha. 12 V tú noc prejdem cez Egypt a usmrtím v ňom všetko prvorodené, od človeka až po dobytok. Nad všetkými egyptskými bohmi vykonám súd. Ja som Hospodin. 13 Vaším znamením bude krv na domoch, v ktorých bývate. Keď uvidím krv, obídem vás, takže vás zhubná rana nezastihne, keď budem biť Egypt. 14 Tento deň vám bude pamätným dňom. Budete si ho pripomínať ako slávnosť na počesť Hospodina. Budete ho sláviť z pokolenia na pokolenie ako večné ustanovenie.
Drahí bratia, milé sestry!
Sviatok Paschy, ktorý Pán Ježiš slávil so svojimi učeníkmi večer pred svojou smrťou, nebol žiadnym radostným sviatkom ako napríklad Vianoce, či Veľká noc. Skôr by sa dalo povedať, že sviatok samotný pôsobil tiesnivo a skľučujúco. Konzumoval sa nekvasený chlieb, ktorý v podstate nijako nechutil. Ten sa zajedal trpkými bylinami, ktoré mali stolujúcim, jediacim pripomínať ťažký údel Izraelcov v egyptskom otroctve. Reďkovka sa namáčala do slanej vody ako symbol preliatych sĺz počas neslobody, útlaku a otroctva. Celý sviatok sa slávil v skromnom, nie slávnostnom, ale priam až v cestovnom odeve, akoby „za jazdy“, pretože ľud sa mal čo chvíľa vydať na cestu v ústrety novej budúcnosti.
Aj čo sa samotného obsahu týka, sviatok Paschy bol trpký a ťažký, nakoľko v každej domácnosti tiekla krv. Buď to bola krv prvorodeného z ľudí a zvierat, ako dôsledok poslednej desiatej rany na Egypt, ktorý spôsobil anjel zhubca. Alebo tiekla krv bezchybného baránka, ktorou sa natreli zárubne dverí na príbytkoch Izraelitov. Bola to krv, ktorá Izraelitov ochránila pred smrťou.
Tým, že Pán Ježiš sám slávi sviatok Paschy, celú udalosť z dávnej histórie akoby nanovo sprítomňoval a oživoval. Pamätný deň, či výročie však v tomto prípade neznamená iba spomienku na historickú udalosť. Nie je to iba pripomenutie si niečoho, čo dávno pominulo, čo už dávno nie je. Práve naopak! Ježiš hovorí : Toto čiňte na moju pamiatku! – a myslí tým na to, aby Jeho posledná večera s učeníkmi pre nás nebola len historicky uzatvorenou záležitosťou alebo Jeho autobiografickým faktom, ale stále aktuálnou, prítomnou, reálnou, živou a otvorenou možnosťou stretnúť sa s Ním pri Jeho večeri v Jeho daroch tela a krvi.
Bratia a sestry, sviatok Paschy, ktorý sa slávil a doteraz slávi v každej židovskej rodine bol v podstate oslavou Božej pomoci, milosrdenstva a ochrany pred zhubnou a neúprosnou mocou smrti. To, čo vtedy dávno v Egypte zaručovalo ochranu pre ľud, bola krv bezchybného baránka, krvou ktorého sa mali potrieť zárubne dverí na príbytkoch Izraelcov. Božia ochrana pred smrťou teda ani vtedy nefungovala automaticky, priatelia! Pán Boh človeku oznámil čo ho pred smrťou ochráni a zachová ho nažive. No i človek pre svoju záchranu niečo musel urobiť. Minimálne to, že Božiemu slovu mal veriť. Keď ľud počul Mojžiša, ktorý toto Božie slovo sprostredkoval, mal spraviť to, čo sa od neho požadovalo a nediskutovať o tom. Iba vo viere a v poslušnosti voči Božiemu slovu je totiž záchrana.
Je pritom nesporne zaujímavé, milí priatelia, ako Ježiš udalosť z dávnej izraelskej minulosti aktualizuje a svojim spôsobom ju „upgrejduje“ pre prítomnosť a celú budúcnosť. To, čo odteraz bude zaručovať ochranu pre všetkých ľudí už nebude viac krv bezchybného baránka – zvieratka, ale krv Jeho samotného ako dokonalého a bezchybného Baránka Božieho. Veď tak to o Ňom napokon vyznáva aj Ján Krstiteľ :„Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta!“ Kristova krv bude vyliata za každý hriech i hriešnika. Áno, priatelia, tak to Pán Boh naplánoval. Toto je Jeho plán spásy, ktorý sa rovnako bez rozdielu ponúka každému. A preto počas svojej poslednej večere s učeníkmi, keď Ježiš berie do rúk nekvasený chlieb, zrazu narúša bežný postup slávenia sviatku Paschy a vyznáva : „Vezmite a jedzte! Toto je moje telo, ktoré sa za vás vydáva.“ A podobne tak narúša bežný postup slávenia sviatku Paschy, keď do ruky berie kalich s vínom a vyznáva : „Pite z neho všetci! Tento kalich je krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za vás na odpustenie hriechov. To čiňte, kedykoľvek budete piť na moju pamiatku!“
Bratia a sestry, tá nová zmluva, o ktorej Ježiš vo svojich slovách hovorí, je v podstate nová ponuka spásy, ktorá sa všetkým ľuďom ponúka. Je to nová cesta k zmiereniu a záchrane. Nuž a tá viac už nespočíva v nikdy nekončiacom rituálnom prinášaní zvieracích obetí. Odteraz je tu nová cesta, ktorej Kristus položil pevný a nemenný základ. Je to dokonalý a neopakovateľný základ. Je ním obetná a zástupná smrť Syna Božieho za nás. Tak ako však Izraelci v Egypte vtedy museli Mojžiša poslúchnuť a Božím slovám o krvi baránka uveriť, teda krvou baránka si aj skutočne potrieť zárubne na dverách na dôkaz svojej viery v Božie slovo, tak to dnes musíme urobiť aj my, keď počujeme Kristove slová. To znamená : uveriť, že Kristovo telo sa i za mňa osobne vydalo. Uveriť, že Kristova krv sa i za mňa osobne vyliala. A neostať len pri teoretickej viere, ale toto Kristovo telo aj reálne prijať, jesť a Kristovu krv reálne požiť, piť. Veď sám Ježiš nám dáva v tomto smere mocné zasľúbenie : „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život.“ Na druhej strane je tu však aj výstraha : „Kto nehodne je a pije, odsúdenie si je a pije.“ Nuž a čo je to nehodné jedenie a pitie? Je to prijímanie tela a krvi Kristovej len zo zvyku, bez nejakého väčšieho vnútorného prežívania toho, čo to vlastne všetko Krista Pána stálo, aby sme my mohli byť ochránení pred Božím hnevom, spravodlivým trestom a odsúdením. Je to prijímanie najvzácnejších Božích darov bez viery, bez vďačnosti, bez ľútosti nad svojim hriechom a životom, bez pokánia … a od takéhoto prijímania nech nás sám Boh chráni, pretože sa ono pre človeka stáva nakoniec ďalšou priťažujúcou okolnosťou …
Drahí bratia, milé sestry, udalosti tzv. Zeleného štvrtku nás všetkých dnes privádzajú k tomu, aby sme si mocne a jasne uvedomili tú skutočnosť, že Boh nás chce uchrániť pred večnou smrťou. Dnes si máme opäť nanovo uvedomiť aj to ako to Boh chce spraviť. Máme nanovo prežiť to, že tento plán našej záchrany bude stáť niekoho život. Pán Boh svoj spravodlivý súd nevykoná na nás, ale kvôli Kristovi nás ušetrí. Ušetrí nás, pretože krv bezchybného Božieho Baránka – Krista, Toho, ktorý „hriechu neučinil a ľsti nebolo v Jeho ústach“ bude vyliata i za nás.
Milí priatelia, fakt je, že my sami o sebe naozaj nie sme bezchybní, bezvadní. Ale napriek tomu sme uchránení. Nie sme ani lepší a poslušnejší ako ostatní. Nie sme ani milší ani vernejší. A predsa sme zahrnutí do Božieho plánu spásy, do Božej záchrany – a síce kvôli našej viere v obetnú smrť dokonalého Baránka Božieho za nás. Áno, On sa s nami vymenil. On, ktorý nemal byť za čo súdený, to všetko vzal na seba. „Odskákal“ si to za nás. Spravil to ako prejav svojej dokonalej poslušnosti voči Otcovi nebeskému. Spravil to ako dôkaz svojej nesmiernej lásky k nám, svojim bratom a sestrám. A tak chceme i my dnes jesť Jeho telo a piť Jeho krv. Lebo iba tak môžeme prijať odpustenie svojich hriechov. Áno, takto chceme osláviť nový život, ktorý nám Boh dáva a ktorý je jedine v Bohu a v Jeho Synovi. Jemu chvála a vďaka za to! Amen.
