Vstúpenie Krista Pána na nebo – o (ne)jednotnosti Kristovej cirkvi
Written by radovan on máj 27, 2019 in - No Comments
Vstúpenie Krista Pána na nebo – 30.5.2019
„… o (ne)jednotnosti Kristovej cirkvi …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Ján 17, 20 – 26
20 Neprosím však len za nich, ale aj za tých, ktorí skrze ich slovo uveria vo mňa; 21 aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, si vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet veril, že si ma ty poslal. 22 A slávu, ktorú si dal mne, dal som ja im, aby boli jedno, ako sme my jedno — 23 ja v nich a ty vo mne, aby boli tak dokonale jedno, aby svet poznal, že si ma ty poslal a zamiloval si si ich tak ako mňa. 24 Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja; aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, pretože si ma miloval ešte pred stvorením sveta. 25 Spravodlivý Otče, svet ťa nepoznal, ale ja som ťa poznal a aj títo poznali, že si ma ty poslal. 26 Ohlásil som im tvoje meno a ešte ho ohlásim, aby v nich bola láska, ktorou si ma miloval a aby som ja bol v nich.“
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Keď od nás niekto odchádza, keď sa s nami lúči, nie je to práve slávnostná chvíľa. A práve o to dnes ide. Ten, ktorého narodenie sme si pripomínali počas sviatkov Vianoc; Ten, ktorého zápas s pokušením sme si pripomínali počas obdobia pôstu; Ten, ktorého smrť i vzkriesenie sme si pripomínali počas Veľkonočných sviatkov; Ten, ktorého zjavovania už ako Vzkrieseného a živého sme si pripomínali počas nedieľ po Veľkej noci; Ten od nás dnes odchádza. Odchádza od nás tam, odkiaľ ku nám prišiel. Vracia sa domov, do slávy svojho Otca, do nebies. I keď od nás odchádza, predsa len nás neopúšťa a nenecháva nás samých sebe, svetu ani diablovi napospas. Práve naopak! Prisľubuje nám dar Ducha Svätého, skrze ktorého s Ním budeme neprestajne zjednotení. Prisľubuje nám, že teraz vo svojej oslávenej forme bude s nami môcť byť vždy a všade. Veď kým mal ľudské telo, musel na seba prijať aj jeho obmedzenia čo sa času a priestoru týka. To znamená: kým bol na zemi, mohol byť v jednom čase iba na jednom mieste. Od chvíle svojho oslávenia a vstúpenia na nebo, tieto obmedzenia pre neho však prestávajú platiť … Túto skutočnosť pre nás zaznamenáva evanjelista Matúš, keď na konci jeho evanjelia o sebe Ježiš vyznáva : Ajhľa, daná mi je všetka moc na nebi i na zemi … O tejto skutočnosti píše aj apoštol Pavol vo svojom liste Filipským 2, 9 – 11 : 9 Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno, 10 aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou, 11 a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán.
Bratia a sestry, dnešný sviatok Vstúpenia Krista Pána na nebo by tak pre nás mal byť všetkým iným, len nie smutným sviatkom. Veď je to sviatok Ježišovho oslávenia. Je to sviatok Ježišovho zavŕšenia Jeho pozemského diela. My akoby sme žili v predstave, že ono sa to všetko skončilo Ježišovým zmŕtvychvstaním. No ono to nie je celkom tak. Pán Ježiš predsa aj po svojom vzkriesení pokračoval vo svojom diele. Tým, že sa ako Vzkriesený zjavuje svojim učeníkom, a podľa apoštola Pavla dokonca aj ďalším 500 bratom, koná si svoju „pastorálnu“ úlohu : posilňuje a utvrdzuje svojich verných vo viere, napĺňa odvahou, odníma strach a pripravuje svojich nasledovníkov na zoslanie Ducha Svätého a založenie cirkvi.
Sviatok Vstúpenia Krista Pána na nebo je teda sviatkom radostným. Je to ako keď niekto dostane najvyššie štátne vyznamenanie so všetkými poctami za celoživotné dielo. Áno, priatelia, tak treba vnímať dnešný sviatok : Ježiš prijíma najvyššie nebeské vyznamenanie za svoje pozemské dielo, ktoré tu vykonal a zanechal po sebe, a síce z rúk svojho nebeského Otca, a to so všetkými poctami, za účasti nebeských anjelov … Je v každom prípade smutné, pokiaľ i samotným kresťanom dnešný deň až tak slávnostne nepripadá. Je štvrtok, je to pracovný deň a slávnostná atmosféra celého diania okolo Ježiša nám v podstate akoby uniká … S dnešným dňom sa nespája žiadna očividná symbolika, tak ako stromček a darčeky s Vianocami alebo šibačka, či kúpačka s Veľkou nocou. Osobne preto vnímam tento sviatok ako nedocenený a mnohými aj nepochopený. A pritom sa jedná o vyvrcholenie Ježišovho diela …
Bratia a sestry, nielen o slávnostnej atmosfére, nielen o Ježišovom oslávení je však dnešný sviatok. Iste, predovšetkým o to ide. No Ten odchádzajúci a do slávy neba stúpajúci vzkriesený Kristus na nás ani vo chvíli svojho oslávenia neprestáva myslieť a nenecháva nás bez inštrukcií. I keď slová z Jánovho evanjelia, ktoré nám v úvode zazneli, Ježiš vyslovil ešte počas svojho modlitebného zápasu v Getsemanskej záhrade, pred udalosťami svojho zajatia, vypočúvania a odsúdenia, predsa len, akoby sa v nich zrkadlil jasný program pre cirkev ako kresťanské spoločenstvo, ktoré tu na zemi bude založené po Jeho fyzickom odchode z tohto sveta.
20 Neprosím však len za nich, ale aj za tých, ktorí skrze ich slovo uveria vo mňa; 21 aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, si vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet veril, že si ma ty poslal. 22 A slávu, ktorú si dal mne, dal som ja im, aby boli jedno, ako sme my jedno — 23 ja v nich a ty vo mne, aby boli tak dokonale jedno, aby svet poznal, že si ma ty poslal a zamiloval si si ich tak ako mňa. Áno, priatelia, reč je o jednote …
Dovoľte mi, prosím, jeden príklad z politickej oblasti. Vždy keď sa ako spoločnosť nachádzame pred nejakými voľbami, jedny politické strany sa dosť výrazne vyhraňujú voči druhým politickým stranám, ich programu, prioritám, názorom, riešeniam a pod. Každý chce byť originálny. Nikto nechce, aby si ho mýlili s niekým iným. Každý sa snaží zaujať jasnú pozíciu : Toto a toto sme my. Toto a toto presadzujeme. O toto a toto nám ide. O jednote tu nemôže byť ani reči. Celkom iná klíma na politickej scéne však vznikne hneď v ďalší deň po voľbách. Začína sa skladať, formovať nová vláda a jej zloženie. Taktizuje sa, kto s kým a kto s kým nie. Nuž a tuná už väčšina politických strán začína mierniť svoju predvolebnú rétoriku. Veď nikto predsa nechce a nemá v úmysle dotknúť sa, či, nedajbože, uraziť svojho možného budúceho koaličného partnera. A tak sú strany nútené viac alebo menej vzdávať sa niektorých svojich predvolebných sľubov, či ostrých vyhlásení, ktoré prezentovali svojim voličom, len aby našli nejakú dohodu, nejaký prienik spoločných záujmov, názorov, či riešení, nejaký konsenzus a pôsobili aspoň ako tak jednotne … Vedieť sa zjednotiť za účelom vytvorenia vlády a prevzatia moci sa ako tak dá po vonkajšej stránke. Vedieť sa však zjednotiť po stránke vnútornej, to nie je až také jednoduché. Ba dokonca si myslím, že je to ťažko predstaviteľné a uskutočniteľné. Nuž a za pravdu mi dáva viacročný vývin v tejto oblasti i na slovenskej politickej scéne. O vnútornej jednote nemôže byť neraz ani reči. Nakoniec sa politici snažia zachovať aspoň tú vonkajšiu jednotu v záujme čím dlhšieho udržania sa pri moci …
Bratia a sestry, existuje naozaj viacero foriem jednoty. Nazývame ich slovami : kompromis, dohovor, dohoda, deklarácia alebo zhoda. Všetky tieto formy slúžia predovšetkým na to, aby sme sa aspoň pokúsili vytvoriť dojem jednoty, i keď je nám všetkým vopred jasné, že na 100% to nedokážeme. Lebo skutočná jednota znamená toto : presne to isté hovoriť, myslieť, veriť a dúfať. Jednota znamená : nehľadať dôvod, aby sme na tom mohli či mali niečo meniť.
Dnes, milí priatelia, stretávame Pána Ježiša azda v najznámejšom modlitebnom zápase všetkých čias. Rozpráva sa so svojim Otcom a prosí Ho o to, aby Jeho cirkev, Jeho deti boli jedno, aj keď On už medzi nimi po svojom vstúpení na nebo nebude vo viditeľnej forme. On dobre vie, aké ťažké je to pre nás neškriepiť a nevadiť sa medzi sebou. Aké ťažké je to pre nás vzdať sa svojej tvrdohlavo vybojovanej a „vydupanej“ pozície a urobiť kompromis. Aké ťažké to pre nás je vzdať sa samého seba, svojej exkluzivity a pod. A preto túto prosbu ani neadresuje nikomu z ľudí. Neadresuje ju ani svojim učeníkom. Naopak! Svoju prosbu smeruje na svojho nebeského Otca. Lebo iba On je jediný, kto nás môže zjednotiť. Nuž a jednotnými sa nestaneme prostredníctvom šikovných kompromisov uzatvorených medzi sebou. Jednotnými sa rovnako tak nestaneme prostredníctvom dobrých medzi – cirkevných dohôd, ekumenických dohovorov či deklarácií. Jednotnými sa staneme iba vtedy, pokiaľ ako Božie deti, ako kresťania budeme stáť pri tom istom Kristovi a okolo toho istého Krista. Jednotnými budeme iba vtedy, pokiaľ ako kresťania budeme vydávať svojim životom jasné, jednoznačné, čisté, úprimné a nefalšované svedectvo o tom istom Kristovi. Jednotní budeme iba vtedy, pokiaľ, sa budeme vedieť všetci obetovať za toho istého Krista a milovať sa kvôli tomu istému Kristovi. Jednotnými budeme len vtedy, pokiaľ ten istý Kristus bude v nás prebývať v moci svojho Svätého Ducha. Jednotnými budeme iba vtedy, pokiaľ na seba nebude pozerať ako na katolíkov, protestantov, pravoslávnych, luteránov, letničných či charizmatických, ale začneme sa vnímať, akceptovať, tolerovať, a predovšetkým milovať ako Božie deti, vykúpené obeťou toho istého Krista …
Sestry a bratia, ostáva otázka, či je niečo také vôbec možné v podmienkach tohto sveta, ktoré sú narušené hriechom. Čestne musíme povedať, že v našich ľudských silách a z našich ľudských síl je to nemožné. I preto sa Kristus Pán obracia na svojho Otca v tejto veci a nepoveruje tým svojich učeníkov. Mnohé náboženské spory, konflikty, ba dokonca dlhé roky trvajúce náboženské vojny, tak v minulosti ako aj súčasnosti, mi, žiaľ, iba dávajú za pravdu. No napriek všetkému, predsa sme len samotným Pánom cirkvi pozvaní k tomu, aby sme pre túto jednotu spravili všetko, čo je v našich silách. Aby sme sa snažili pôsobiť skôr zmierujúco ako odsudzujúco. Skôr priateľsky a tolerantne, rešpektujúc sa navzájom ako nepriateľsky, či povýšenecky, pokladajúc pritom toho druhého za menej hodného ako som ja sám.
Náš reformátor Martin Luther sa tento protiklad pokúsil vo svojom učení vyriešiť pojmami „viditeľná“ a „neviditeľná“ cirkev. Pričom súčasťou tej viditeľnej cirkvi sú všetci pokrstení v rámci rôznych kresťanských konfesií. Tam jednotu nebadať. V tej viditeľnej cirkvi badať skôr rozštiepenosť a trieštenie. Na druhej strane, súčasťou tej neviditeľnej cirkvi sú nielen všetci pokrstení, ale predovšetkým všetci úprimne veriaci, zjednotení vo svojej viere okolo toho istého a jedného Krista, ktorého do svojho života prijali vierou. Tam sú všetci jedno. Tam je jedno stádo a jeden pastier. Tam jednota existuje. Je však ľudským očiam neviditeľná.
V každom prípade, sestry a bratia, je to akýsi pozemský, i keď ľudským očiam zatiaľ neviditeľný predobraz jednoty, ktorá raz bude viditeľná a zjavná všetkým v nebesiach. Za to dnes chceme vyvýšeného a do neba stúpajúceho Krista chváliť a velebiť. Za to, že On raz prekoná každú nejednotnosť. Za to, že On raz neviditeľnú jednotu svojej cirkvi premení na jednotu viditeľnú. Na jednotu, v ktorej bude iba jedno stádo a jeden pastier – On sám : vzkriesený, oslávený a do neba odchádzajúci Kristus. Amen.
