Nedeľa po Vstúpení – dobrý obhajca nad zlato
Written by radovan on máj 31, 2019 in - No Comments
Nedeľa po Vstúpení – 2.6.2019
„… dobrý obhajca nad zlato …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca od Pána Ježiša Krista! Amen.
Ján 14, 15 – 19
15 Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. 16 A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky — 17 Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď zostáva pri vás a bude vo vás. 18 Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. 19 Ešte máličko a svet ma už viac neuvidí. Ale vy ma uvidíte, pretože ja žijem, aj vy budete žiť.
Nábožné kresťanské zhromaždenie, sestry a bratia v Pánovi!
Mať na svojej strane dobrého právnika, dobrého právneho zástupcu, či advokáta, pokiaľ možno, toho najlepšieho, to zrejme poteší a povzbudí každého, na koho čaká súdne pojednávanie. Možno si poviete : Prečo nám dnes náš farár hovorí o právnikoch, keď v prečítanom biblickom texte o nich nie je ani reči? Robím tak preto, nakoľko v gréckom origináli sa objavuje slovo „paraklétos“. Nuž a toto slovo sa dá preložiť viacerými spôsobmi. Takto napríklad evanjelický preklad na tomto mieste používa slovo : „Radca“. Katolícke preklady ako aj ekumenický zas volia slovenské slovo : „Tešiteľ“. Jeden z nemeckých prekladov, ktoré doma mám, na tomto mieste uvádza slovo : „Helfer“ – Pomocník“. V každom prípade, rovnako tak je možné dosadiť tu ekvivalenty ako napríklad : príhovorca, prímluvca, orodovník, či právny zástupca – obhajca – advokát.
Aby sme Ježišovým slovám správne porozumeli, je azda dobré vedieť, že spomínaný grécky pojem „paraklétos“ sa používal v právnom prostredí na označenie obhajcu pri obhajobe. Tiež sa tento pojem používal ako všeobecné označenie niekoho, kto je pomocníkom – tútorom pre druhého človeka. Niekým, kto stojí pri tom druhom a sprevádza ho. Pán Ježiš bol práve takýmto pomocníkom – tútorom – vychovávateľom – sprievodcom pre svojich učeníkov. Po Jeho vstúpení na nebo túto úlohu po Ňom potom preberá práve Duch Svätý. On je ten „iný Tešiteľ“. Takto spomínaný grécky pojem na jednej strane zdôrazňuje osobu – osobnosť – osobitosť Ducha Svätého, ktorá Ho odlišuje od Otca a Syna. Nuž a na druhej strane poukazuje na Jeho jednotu s nimi v otázke diela vykúpenia.
Snáď si po tejto analýze pojmu „paraklétos“ v duchu poviete : „Ale veď ja som predsa čestný človek! Mne sa nič také ako súdne pojednávanie nemôže stať! V živote som ešte nepotreboval právnika!“ – potom za to ďakuj Pánu Bohu! Predsa však! Na konci predsa len jedného potrebovať budeš. Minimálne vtedy, keď sa na poslednom súde budeš musieť zodpovedať pred Bohom. Bude dobré mať vtedy na svojej strane dobrého obhajcu – právneho zástupcu. Pokiaľ sa dá, tak toho najlepšieho, akého si možno predstaviť…
Práve takéhoto obhajcu, radcu, pomocníka, zástupcu a tešiteľa Pán Ježiš prisľubuje svojim učeníkom : Tešiteľa, aby bol s vami až naveky … Tým Tešiteľom a Obhajcom bol pre učeníkov Ježiš samotný. Ale On tu už čoskoro nebude môcť byť pre svojich ľudí. Ježiš tieto svoje slová totiž vyslovuje vo chvíli, keď Ho čaká ukrižovanie. Aby potom učeníci neostali bez ochrany a príhovorcu, prosí Ježiš svojho Otca, aby im dal iného Tešiteľa. Nuž a tým je Duch Svätý. On bude tým, kto bude pri učeníkoch a s učeníkmi. Duch Svätý bude pre učeníkov robiť to, čo pre nich robil Ježiš, kým s nimi osobne bol. On ich bude viesť a usmerňovať. Bude stáť po ich boku a posilňovať ich. Bude ich učiť kráčať po Božích cestách. Bude ich potešovať v ťažkých situáciách a okolnostiach života. On sa za nich bude prihovárať, keď budú potrebovať pomoc. Duch Svätý bude ich priateľom. Jemu pôjde vždy len o ich dobro. On s nimi zostane naveky.
O tomto Duchu Pán Ježiš hovorí ako o Duchu pravdy. Duch Svätý je Ježišovým Duchom. Nakoľko Ježiš sám o sebe hovorí ako o pravde, aj Jeho Duch je pravdou. Tento Duch tak svedčí o pravde, odhaľuje akúkoľvek nepravdu a klam. On uvádza veriaceho človeka do všetkej pravdy. Jemu sa prieči akákoľvek podlosť, hriech a zvrátenosť, a to nielen v sekulárnom prostredí, ale o to viac v Kristovej cirkvi. To potom znamená jedno : Kde v Kristovej cirkvi niet úprimného pokánia, pokory, poníženia sa, pravdy, spravodlivosti, lásky ku Kristovi a lásky k bratovi a sestre … kde namiesto toho človeku ide predovšetkým o seba, svoje záujmy, profit, kariéru, prestíž, či moc a pod., a nie o Krista, o evanjelium, o večnú spásu – tam celkom určite nepôsobí Duch Svätý. Tam sme potom odkázaní už iba sami na seba. Tam sa všetko točí už iba okolo tej našej pravdy, nie však okolo tej Kristovej…
Bratia a sestry, sme ochotní počuť o sebe pravdu? Pravdu, ktorú o nás odhaľuje Duch Svätý? Sme ochotní riadiť sa podľa tejto pravdy? Sme ochotní prijať ju? Pokiaľ áno, potom ešte máme šancu byť svetlom sveta a soľou zeme. Potom i naša cirkev má ešte čo ponúknuť. Pokiaľ nám však v cirkvi pôjde len o prestíž, o mocenské zápasy, o vyrovnávanie si účtov, o posty, o vhodných kandidátov a nie predovšetkým o Krista a Jeho Ducha pravdy, potom to máme nadobro zrátané … Dovolím si povedať, priatelia, že ako Evanjelická cirkev stojíme na dôležitej križovatke svojej existencie. Pán Ježiš nás dnes pozýva k ceste Ducha pravdy. Necháme sa na ňu pozvať? Budeme po nej kráčať? Alebo sa vo svojej evanjelickej pseudo – zbožnosti budeme tváriť, že všetko je v najlepšom poriadku?
Bratia a sestry, možno hovorím tvrdšie ako inokedy, ale štatistiky sa oklamať nedajú. Po dištriktuálnom konvente Východného dištriktu musíme smutne konštatovať, že je nás opäť menej. Menej je tých, ktorí pravidelne prichádzajú na služby Božie. Menej je tých, ktorí sa zúčastňujú biblických hodín, stretnutí dorastu, či mládeže alebo nácvikov spevokolov. Menej je nás tých, ktorí sa vieme stretnúť a pomodliť na modlitebnej skupinke. A tak by sme mohli pokračovať. Otázka je : Dokedy vieme takto prežiť? Dokedy vieme takto fungovať? To naozaj si na dvere našich chrámov a zborových domov zavesíme transparent : Posledný nech zhasne svetlo?! Nie je to jasný dôkaz toho, že Pán Boh našu snahu akoby nepožehnával? Neradi to síce počujeme, ale sme nútení sa takto pýtať. My sa síce snažíme, robíme zo všetkých síl, ideme neraz „na doraz“, no výsledný efekt je neraz diskutabilný … Povedzme to rovno : mizivý! Nie je najvyšší čas na zmenu?
Drahí priatelia, mám za to, že túto zmenu pri nás môže vykonať iba Duch pravdy. Musíme byť najprv ochotní vypočuť si trpkú pravdu o sebe. Pravdu o tom, že sme zlyhali ako Kristovi svedkovia, ako svedkovia pravdy. Božiu pravdu sme zamenili za tú svoju. A potom sme sa ešte pred svetom naťahovali, škriepili, súdili, a svet si z nás robil posmech prostredníctvom svetských časopisov. Takúto reklamu my vieme robiť Kristovi a Jeho svätej cirkvi! Znesvätili sme posvätné! Ako môžeme potom očakávať požehnanie od Toho, ktorý je Pravda, ktorý je Svätý? Iba keď dovolíme Duchu pravdy pôsobiť v nás, iba keď sa vzdáme svojej pravdy a prijmeme tú Kristovu, môžeme očakávať Božie požehnanie. Inak nie!
Áno, priatelia, niekedy azda máme ten pocit, že vo vzťahu k Bohu sme akoby siroty. Zdá sa nám, že Boh, náš Otec, tu už viacej nie je. Akoby aj Ježiš svoju cirkev definitívne opustil. Žije akoby už len v našich spomienkach. Je to tak, ako keď si spomíname na milovaných ľudí, ktorí však už medzi nami nie sú. Dnešný prečítaný biblický text je súčasťou tzv. Ježišových rečí na rozlúčku. Pán Ježiš však svoje slová učeníkom nehovorí ako rozlúčku. Nie sú to reči, ktoré z učeníkov čo chvíľa urobia siroty. On predsa povedal : Prídem k vám. Nuž a On k nám skutočne aj prichádza prostredníctvom toho iného Tešiteľa, ktorý s nami bude až na veky. Ide len o to, či Ho aj my chceme prijať a pustiť dnu.
Bratia a sestry, kým platí toto Kristovo zasľúbenie, je tu šanca tak pre každého jedného z nás ako jednotlivca, ako aj pre našu cirkev. No je treba spraviť jedno : skutočne pretaviť vieru v Krista do lásky ku Kristovi. Nuž a lásku ku Kristovi ďalej „rozmeniť na drobné“ – teda dokázať ju v láske k bratom a sestrám. Myslím, že je nám všetkým jasné. Všetci to vieme. Na to netreba mať vysokú školu. A predsa : Ako ťažko to vieme realizovať?
Toto, milí priatelia, domnievam sa, je silný odkaz nášho dnešného textu tak pre každého jedného z nás osobne ako aj pre našu cirkev ako celok. No svojimi slovami nám Pán Ježiš chce povedať ešte aj niečo navyše : Tento trojjediný Boh, v ktorého veríme a ktorého milujeme, nie je mŕtvy. Žije a ostáva s nami po všetky dni až do konca sveta. Toto boli Ježišove posledné slová. On je s nami v osobe Tešiteľa, nášho Pomocníka, Radcu, Učiteľa, Napomínateľa, Príhovorcu, či právneho zástupcu, ktorý stojí na našej strane a pomáha nám zvíťaziť v našom pozemskom boji a zápase. Len Mu dovoľme konať v našom živote, tak súkromnom, ako aj spoločenskom a cirkevnom! Nebráňme sa Jeho pôsobeniu! A potom budeme prekvapení, čo sa bude diať …
Bratia a sestry, začal som dnešnú kázeň tým, že je dobré mať na svojej strane dobrého právnika, dobrého právneho zástupcu, či advokáta, pokiaľ možno, toho najlepšieho. Pravda je však taká, že za normálnych okolností dobrí právnici sú drahí. Nuž a tých najlepších si môžu dovoliť iba tí najbohatší. Pri tomto právnom obhajcovi je to však iné : On nás zastupuje „pro bono“ (z lat. pro bono publico). Jedná sa o latinský výraz pre prácu vykonávanú dobrovoľne a bezplatne ako službu verejnosti. Väčšinou sa to vzťahuje na bezplatnú právnu pomoc poskytovanú advokátmi dobrovoľne. A to znamená jedno : Ježiš nás zastupuje zdarma. Honorár za toto právne zastupovanie bol totiž už dávno zaplatený. A síce na kríži Golgoty. Bohu dnes vďaka za jedno i druhé : za nášho Parakléta – obhajcu i za zaplatenie všetkých výdavkov súvisiacich s našou obhajobou – spásou!
Drahí priatelia, keď Kristus bol ochotný za nás položiť svoj život, neuhášajme dnes ani my Jeho Ducha pravdy! Nerobme pri sebe Kristovu smrť daromnou! Nepripravujme sa my sami o večnosť, ktorú Boh Otec svojim deťom, skrze svojho Syna Ježiša Krista, v moci Ducha Svätého pripravil! Amen.
