1. slávnosť Svätodušná – z Ducha Božieho neubúda
Written by radovan on jún 05, 2019 in - No Comments
- slávnosť Svätodušná – 9.6.2019
„ … z Ducha Božieho neubúda …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
4 Mojžišova 11, 11 – 17.24 – 25
11 Vtedy Mojžiš povedal Hospodinovi: Prečo zle nakladáš so svojím služobníkom a prečo som nenašiel milosť v Tvojich očiach, že si uvalil na mňa ťarchu všetkého tohto ľudu? 12 Či som ja počal všetok tento ľud? Alebo či som ho ja zrodil, keď hovoríš: Ako pestún nosí dojča, nes ho vo svojom náručí do krajiny, ktorú som prísahou zasľúbil jeho otcom? 13 Odkiaľ mám vziať mäso, aby som mohol dať všetkému tomuto ľudu? Veď mi s plačom vravia: Daj sa nám najesť mäsa! 14 Ja sám nevládzem znášať všetok tento ľud, lebo mi je priťažký! 15 Ak takto nakladáš so mnou, tak ma celkom zabi, ak som našiel milosť v Tvojich očiach, nech nevidím svoje nešťastie. 16 Vtedy Hospodin riekol Mojžišovi: Zhromaždi mi sedemdesiat mužov zo starších Izraela, o ktorých vieš, že sú staršími ľudu a jeho hodnostármi, a priveď ich k stánku stretania, aby sa tam s tebou postavili. 17 Potom zostúpim, budem sa tam s tebou zhovárať a vezmem niečo z ducha, ktorý je na tebe, a vložím ho na nich; i ponesú s tebou bremeno ľudu a nebudeš ho znášať sám. 24 Vtedy Mojžiš vyšiel a vyrozprával ľudu slová Hospodinove; zhromaždil sedemdesiat mužov zo starších ľudu a postavil ich okolo stánku. 25 Potom Hospodin zostúpil v oblaku, hovoril s ním, vzal z ducha, ktorý bol na ňom, a dal ho na sedemdesiat mužov zo starších. Keď spočinul na nich duch, ihneď prorokovali …
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Za základ dnešného príhovoru som si vybral slová, ktoré toho s Duchom svätým na prvé počutie nemajú príliš veľa spoločného. Predsa však, práve dar svätého Ducha, resp. jeho prerozdelenie, sa na konci stáva kľúčom k riešeniu vážneho problému, ktorý v ľude izraelskom vznikol. Dovolil by som si povedať, že sa jedná až o celonárodný problém. A ten nemožno nijako podceňovať ani brať na ľahkú váhu. Spomínaný spoločenský problém ako aj jeho riešenie nám tak dnes aj po mnohých storočiach, ba tisícročiach chcú poukázať na jedno : Duch Svätý – to nie je iba náboženská teória. Duch Svätý – to nie je iba teologický koncept. Duch Svätý – to je predovšetkým realita, konkrétne pôsobenie v realite. Duch Svätý – to je účinný prostriedok na riešenie mnohých praktických problémov, tak osobných, cirkevných, spoločenských, ba dokonca aj národných.
Bratia a sestry, pokiaľ je Duch Svätý natoľko dôležitý v procese riešenia spoločenských problémov, bude zrejme dobre, keď o Ňom ako o Božom prostriedku, ktorý nám Boh Otec spolu so svojim Synom dáva zdarma, budeme vedieť čo najviac. O čo sa teda v prečítaných slovách jedná? Slová zo 4. knihy Mojžišovej nás vracajú do dávnej minulosti. Izrael stretávame na jeho putovaní z egyptského otroctva do zasľúbenej kanaánskej krajiny. Ľud putuje púšťou, kde je o neho postarané. Iste, nie je to putovanie ružovou záhradou, ale o základné potreby na prežitie pre každého, od najmenšieho až po najväčšieho, je postarané. A to celkom bez pričinenia kohokoľvek z národa. Všetko je to prejavom a dôkazom dobrej a dokonalej Božej otcovskej starostlivosti, lásky a požehnania. A tak, kdekoľvek Mojžiš udrie palicou po zemi, odtiaľ prúdi voda, i keď sa nachádzajú v podmienkach púšte. Každý deň ráno si ľud môže nazbierať tzv. mannu – akýsi nebeský chlieb. Pričom sa jedná o hmotu, ktorá sa dá jesť a má sladkastú chuť. Nuž a vždy večer prilietavajú prepelice, ktoré si ľud môže nachytať a pripraviť si z ich mäsité jedlo. Nikto teda netrpí hladom. Iste, priatelia, možno to s tým jedálnym lístkom nie je veľká sláva, ale ľudia to dostávajú celkom zdarma, bez zásluh, bez ich pričinenia. Doslova z Božej milosti. V slove Božom však nikde nečítame o tom, že kto vykročí na Božie cesty, ten už nebude musieť robiť nič a Pán Boh urobí všetko za neho a dá mu takpovediac ešte aj „modré z neba“. Tak to jednoducho nefunguje. Pán Boh sa stará, aby ľud prežil v drsných podmienkach. Ale na ľude je, aby sa riadil pokynmi Mojžiša a putoval za svojim cieľom. Hospodin kráčať namiesto svojho ľudu nebude. Hospodin navodí správne podmienky a načasovanie, aby Izrael vybojoval zápasy so svojimi nepriateľmi a protivníkmi, ale vybojovať výhru musí už ľud samotný. Takáto je Božia škola života, ktorá sa v podstate dodnes nezmenila.
Čo sa však dozvedáme, priatelia? Izrael – to je akoby večne nespokojný ľud. Stále sa na niečo sťažujúci, stále proti niečomu reptajúci. Nikdy mu nie je dosť dobre. Nikdy nemá dosť. Stále nachádza nejaké dôvody načo by sa mohol sťažovať, s čím by mohol byť nespokojný. Takto i v dnešných prečítaných slovách Písma svätého sa objavujú sťažnosti a ponosa na životné podmienky počas putovania púšťou. Jesť dookola mannu a prepelice, to ľudí už, zdá sa, omrzelo. A tak žiadajú niečo iné, niečo lepšie. Z ľudského hľadiska sa to, bratia a sestry, dá aj pochopiť. No na druhej strane, pokiaľ človek nemá v danej chvíli príliš na výber, mal by byť vďačný za to, čo sa mu z Božej milosti dostáva. Ale Izrael to zatiaľ nedokáže. Nevie byť vďačný. A tak je Boh naštvaný a Mojžiš načisto vynervovaný z ich správania. Svoju vodcovskú úlohu v tomto národe začína vnímať ako bremeno, ktoré sa mu stáva priťažkým, aby ho zvládol, aby ho uniesol. Mojžiš je na tom dokonca psychicky tak zle, že uvažuje aj o smrti ako o východisku z tejto situácie. Nie žeby pomýšľal na samovraždu, ale praje si, aby ho zahubil samotný Hospodin a jemu by bolo takto oveľa lepšie.
Bratia a sestry, asi bolo nefér pohoršovať sa dnes nad Mojžišom a jeho – povedal by som – slabou chvíľkou. Každý, kto robí či robil s ľuďmi, takéto chvíľky zrejme prežil. Možnože to nebolo vybičované až do takej miery, že by si daný človek prial smrť, ale poznáme a vieme to : Áno, ľudia vedia byť celkom pekne nevďační, hnusní, protivní a odporní. A zvlášť nás to bolí, keď to vychádza od tých, pre ktorých sme sa dosť obetovali a nie málo sme toho pre nich urobili. A práve toto je Mojžišova situácia.
V tejto chvíli si aj samotný Hospodin uvedomuje, že situácia je vážna a že je treba ju okamžite riešiť. Naozaj, niet za čím čakať. Iste, Hospodin by si celkom určite namiesto Mojžiša vedel nájsť náhradu. Ale toto nie je Božie zmýšľanie. Hospodin nie je ťažký kapitalista, ktorý demotivovaného zamestnanca len tak vykopne a „pustí k vode“, pretože už za neho má náhradu. Naopak! Pán Boh má so svojim služobníkom ešte svoje plány. A pravda je taká, že v danej chvíli tu zrejme ešte ani nie je vyprofilovaný a dostatočne zrelý náhradník, ktorý by požíval vážnosť, úctu, autoritu a rešpekt vo svojom ľude.
A tak na rad prichádza Duch Svätý. Pán Boh sám vidí, že na Mojžiša je toho naložené veľa. Je naozaj potrebné odbremeniť ho, aby pod ťarchou kadejakých úloh a povinností celkom „nevyhorel“. V čom teda spočíva to Božie riešenie? Hospodin berie z Ducha, ktorý spočíva na Mojžišovi a rozdeľuje Ho medzi starších spomedzi ľudu. Povšimnutiahodné je to, že nikde sa pritom nehovorí o tom, žeby Mojžiš mal po tomto Božom zásahu menej Ducha Svätého. Žeby bol menej naplnený Duchom. Práve naopak! Na tomto mieste zisťujeme, že Duch Boží sa šíri a rozdeľuje bez toho, aby z neho ubúdalo. Ten, od ktorého bol odobraný, o nič neprišiel. A ten, komu bol daný, nijako neprevýšil od toho, od koho bol odobraný. A tak v jednej chvíli aj 70 starších je naplnených tým istým Božím Duchom ako Mojžiš. A čo je cieľom celej tejto Božej akcie? … Potom zostúpim, budem sa tam s tebou zhovárať a vezmem niečo z ducha, ktorý je na tebe, a vložím ho na nich; i ponesú s tebou bremeno ľudu a nebudeš ho znášať sám … – hovorí Boh Mojžišovi. To prakticky znamená : aj tí 70 starší získajú schopnosť rozsudzovať čo je a čo nie je Božia vôľa. Získajú bázeň a rešpekt pred Hospodin a tiež autoritu v očiach svojho ľudu. Budú prorokovať. To znamená, budú schopní vyrieknuť analýzu daného stavu. Budú v stave povedať ako ďalej a ako ďalej nie. Kadiaľ ďalej a kadiaľ nie. A pritom budú vo svojich rozhodnutiach všetci jednotní, pretože všetci dostali toho istého Božieho Ducha.
Drahí bratia, milé sestry, čomu nás dnes vlastne učí celá táto udalosť z histórie Božieho vyvoleného ľudu? Predovšetkým, Pán Boh nedáva svojho Ducha len tak, samoúčelne. Nedáva ho jednotlivcovi len na jeho vlastné, individuálne budovanie či povznesenie. Nie! Pán Boh dáva svojho Ducha na jednotlivca s tým zámerom, aby riešil vzniknutý problém celej komunity, celého spoločenstva. Či v tomto prípade dokonca celého národa. A tak bremeno riadenia a vedenia, ktoré Mojžiš už sám nemohol viac niesť, je teraz prerozdelené. Kompetencie sú prerozdelené. Tí, ktorí na to boli určení, teraz pomáhajú a bremeno je zrazu znesiteľné a úloha riešiteľná.
Nábožné kresťanské zhromaždenie, drahí priatelia, svätodušné – turíčne sviatky sú nám dnes tak prezentované ako sviatky veľmi praktického a pragmatického charakteru. V našom texte je síce zmienka aj o extatickom prežívaní pôsobenia Ducha Svätého, tak o tom čítame na jeho konci : Keď spočinul na nich duch, ihneď prorokovali … V každom prípade však cieľ udelenia a prerozdelenia daru Ducha Svätého je jednoznačný : Mojžišovi sa má pomôcť niesť bremeno, ktoré pre neho bolo neúnosné. A to je dôležitý a podstatný akcent celého dnešného príbehu, milí priatelia.
V niektorých menšinových protestantských cirkvách, ktoré nazývame tiež ako charizmatické alebo letničné, sa totiž väčšinou dáva dôraz iba na to extatické prežívanie daru Ducha Svätého – ako je napríklad dar jazykov, tzv. glosolália a pod. Iste, pekné je, pokiaľ sa aj toto deje. Veď je to napokon výsledok a dielo pôsobenia toho istého Svätého Ducha. Ale pôsobenie Ducha Svätého je zaiste aj v tom, že mi On otvára oči, aby som videl, kde i ja osobne môžem pomôcť znášať životné bremená a ťažkosti iných ľudí. A keď sa ten človek potom konečne po dlhom čase môže voľnejšie nadýchnuť, pretože sa mu dostalo pomoci a podpory od druhých, potom sa v takomto prípade celkom určite odohrali Turíce – sviatky Svätého Ducha. Nuž a Boh, Duch Svätý sa opäť raz rozšíril.
Bratia a sestry, osobne práve v tomto praktickom prepojení konkrétnej pomoci, solidarity a lásky k blížnemu vidím pôsobenie Ducha Svätého s pôsobením baníckeho bratstva „Bruderschaft“. To okrem toho, že dbalo na prísnu banícku „regulu“, na mravný a duchovný život baníkov, aj konkrétne pomáhalo niesť ťažké bremená života, ktoré postihli rodiny baníkov – a to či už vplyvom choroby, staroby alebo smrti pri banskom nešťastí. I takto, po praktickej linke, povedal by som, sa v tomto meste šírilo pôsobenie Ducha Svätého. A síce vo vzájomnom znášaní ťažkostí a bremien, ktoré ľuďom život pripravil a priniesol.
Nábožné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry, mám za to, že nikto nám nezakázal v tom pokračovať aj v súčasnosti. A preto, prosme dnes Ducha Svätého, aby nám otváral oči pre biedu a núdzu druhého človeka. Aby sme ju najprv videli a následne aj pomohli s jej zmierením. Prosme Ducha Svätého, aby nám otvoril srdce pre druhého človeka. Aby sme ho najprv videli a nežili iba sami pre seba, pre svoje dobro, pre svoje šťastie. Ale vedeli sa oň podeliť aj s druhými. Prosme Pána Boha, aby nám svojho Ducha hojne dával na každý deň, aby sme aj my mohli hojne pomáhať znášať bremená a ťažkosti druhých, mali pre nich čas, srdce, súcit, solidaritu, spolupatričnosť, a keď treba tak aj peňaženku. Prosme Pána Boha, aby nám hojne dával svojho Ducha, aby sme aj my vedeli prinášať nádej tam, kde vládne beznádej. Pokoj tam, kde je nepokoj, zvada a napätie. Radosť tam, kde panuje smútok. Vieru tam, kde vládne neviera. Nuž a lásku a úprimnosť všade tam, kde je nevraživosť, neprajnosť a závisť.
Bratia a sestry, pevne verím, že takéto prosby sú Pánu Bohu milé a príjemné, že On svoje deti rád vypočuje a dám im v hojnej miere Ducha, o ktorého žiadajú. A preto dnes spolu s celou kresťanskou cirkvou voláme : Veni Sancte Spiritu! Príď Duchu Svätý a naplň nás svojimi darmi! Amen.
