Sviatok Svätej Trojice – Tri diela Boha
Written by radovan on jún 12, 2019 in - No Comments
Svätá Trojica – 16. 6. 2019
„Tri diela Boha“
Pokoj vám, bratia a sestry!
4 Mojžišova 6, 24 – 26
24 Nech ťa požehná Hospodin a nech ťa ochraňuje! 25 Nech rozjasní Hospodin svoju tvár nad tebou a nech ti je milostivý! 26 Nech obráti Hospodin svoju tvár k tebe a nech ti udelí pokoj!
2 Korintským 13, 13
13 Milosť Pána Ježiša Krista, Božia láska a spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými!
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Dnes v kresťanskej cirkvi slávime sviatok, ktorý je pre ľudský rozum nepochopiteľným tajomstvom. A síce, ako môžu byť tri božské osoby jeden a ten istý Boh. Toto tajomstvo môže správne – i keď len sčasti – pochopiť a poznať jedine ten, kto pozná Boha v Jeho diele. Pán Boh sa nám totiž vo svojom diele zjavil, teda – takpovediac – predstavil a dal nám o sebe poznať to, čo je potrebné pre našu spásu; čo je treba vedieť, aby sme Ho mohli správne vzývať a poznať. Takto, na základe svedectva Písma svätého môžeme povedať, že Boh sa nám vo svojom diele zjavil ako Trojjediný Boh Otec, Syn a Duch Svätý.
Pravdu majú tí, ktorí tvrdia, že v Biblii sa nikde priamo učenie o Trojici nespomína, nehovoriac už o samotnom slove „Trojica“. Napriek tomu sa nedá povedať, že by toto učenie bolo protibiblické, či protikresťanské. Aj keď Biblia priamo o svätej Trojici neučí a nehovorí, predsa ju predpokladá, ako na to poukazujú aj prečítané kázňové texty. V prvom z nich ste zrejme spoznali slová tzv. Áronovského požehnania, ktoré je súčasťou našej záverečnej liturgie. Nuž a v tom druhom ste zrejme poznali možné slová apoštolského požehnania, ktoré sa v našej liturgii udeľuje po kázni.
Predtým však než nahliadneme hlbšie do našich textov, nazrime na chvíľu do histórie, aby sme videli, ako sa učenie o svätej Trojici vyvíjalo! Nepriatelia kresťanstva odjakživa tvrdili, že toto učenie v kresťanstve vzniklo z obľúbenosti čísla 3. Iní zas vychádzali z toho, že kresťania sa len prispôsobili iným pohanským náboženstvám, kde tiež vystupujú traja bohovia, napríklad v hinduizme – Višna, Šiva a Krišna.
Treba tu však zdôrazniť jednu vec. A síce, že Trojjediný Boh v kresťanskom ponímaní, to nie sú traja bohovia, ako tomu je v iných, nekresťanských náboženstvách. Kresťanstvo je monoteistické náboženstvo, rovnako ak judaizmus, či islam. Aj kresťania, tak ako aj Židia, vyznávajú to starozmluvné : Hospodin, náš Boh, je jediný Hospodin (5M 6, 4). Ale kresťanský Boh je pritom Trojjediný. Je to tak, ako to vyznávame aj v Atanáziovom vyznaní : Aký je Otec, taký je aj Syn, taký je aj Duch Svätý. Večný je Otec, večný Syn a večný i Duch Svätý. Nestvorený Otec, nestvorený Syn a nestvorený Duch Svätý. Nesmierny je Otec, nesmierny je Syn a nesmierny je Duch Svätý. A predsa nie sú traja veční, ale jeden je večný. Nie sú traja nestvorení a nesmierni, ale jeden je nestvorený a nesmierny. Nie sú traja bohovia, ale jeden je Boh.
Zdanlivo sa to zdá ako neriešiteľný a logicky nemožný problém: traja, a predsa jeden. A pritom každej z troch božských osôb patrí podľa Atanáziovho vyznania celé božstvo. V našom ľudskom svete sú tri osoby vždy troma osobami. Každá má svoje rozdielne cítenie, myslenie, vôľu, slová a záujmy. V tomto svete nemožno hovoriť o absolútnej jednote ani dvoch ľudských bytostí, nie ešte o troch. Ale práve tu platí : čo nie je možné u ľudí, je možné u Boha. V svätej Trojici je absolútna božská jednota všetkých troch osôb Trojice. Platia tu Kristove slová : Ja a Otec jedno sme. Oni všetci sú dokonalá láska, a preto aj dokonalá jednota.
Traja pohanskí bohovia boli vždy len traja a nikdy nie jeden, nakoľko pohania si ich predstavovali každého ako predsa len v niečom odlišného od toho druhého. Ľudia si totiž predstavovali bohov ako ľudí. Ak tu na zemi nemá nikto svojho 100% dvojníka, potom ani medzi bohmi to tak byť nemôže. Kresťanstvo však ľudské predstavy – akési antropomorfizovanie Boha – vylučuje. Boh je úplne nepodobný ľuďom, a predsa sa s Ním môžeme porovnávať. Takto ani zákony, ktoré platia pri nás, nemôžeme vzťahovať na Neho. I napriek všetkej ľudskej logike, že traja jedinci sú vždy rozdielni, kresťanské učenie o svätej Trojici hlása božskú jednotu všetkých troch osôb Trojice. Všetky tri osoby rovnako zmýšľajú i konajú. Sú absolútne jedno. Nuž a kvôli tejto jednote kresťanstvo nie je polyteistické (gr.: poly – veľa, theos – Boh) ale monoteistické (gr.: mono – jeden, theos – Boh) náboženstvo. Takto, bratia a sestry, učenie o svätej Trojici nie je výplodom nejakej ľudskej špekulácie, ale je vyjadrením toho, čo veriaci človek mohol poznať z Božieho diela pre tento svet a pre nás. Je to vyjadrenie toho, ako Boh koná vo vzťahu k celému univerzu. Nuž a On koná ako Stvoriteľ, Vykupiteľ a Posvätiteľ. Na túto skutočnosť nás upozorňujú aj prečítané dva texty.
Sestry a bratia, keď skúmame Božie dielo, prvé, čo nám napadne, je tento svet. Takto to vyznávame aj v apoštolskom vierovyznaní, že Boh je Stvoriteľ neba i zeme. Stvorený svet hovorí o veľkosti, moci a sláve svojho Stvoriteľa. Tento svet však hovorí aj o láske svojho Tvorcu. Tak nadväzujeme na slová apoštola Pavla, ktoré hovoria o láske Božej a súčasne na slová zo 4. knihy Mojžišovej, ktoré pojednávajú o tom, že Hospodin je ten, ktorý požehnáva a ochraňuje. To všetko nám, milí priatelia, opisuje prvé dielo Boha Otca – Stvoriteľa. Vidíme, načo vlastne Boh tento svet tvoril. On ho stvoril nie pre seba, ale pre nás. Aby nám v ňom zjavil svoju lásku. Boh stvoril svet a človeka, pretože sa chcel zdieľať s človekom. Božím stvoriteľským dielom však nie je len to, že On nás stvoril, ale aj to, že nás požehnáva a ochraňuje. Skrze svoje požehnanie nám dáva rozmanité dary pre kvalitný, spokojný a plnohodnotný život. Všetko, čo robí, je pre naše dobro, i keď nie vždy tomu rozumieme a nie vždy sa nám to takto zdá. On nás aj chráni. Tak si môžeme byť istí, že nás povedie po správnych cestách. Neopustí nás ani v dobrom ani v zlom, pretože nás miluje a záleží Mu na nás. Týmto všetkým, drahí bratia, milé sestry, sa nám teda Boh dáva poznať ako milujúci Boh Otec – Stvoriteľ. On nás stvoril. Stará sa o nás, chráni nás, požehnáva a miluje. No On ako pravý Otec aj dvíha svoju pravicu v prísnosti a karhá, trestá nás, ak sa od Neho odvraciame, ak si nevážime to všetko, čo nám On zdarma dal – Jeho lásku, prítomnosť, starostlivosť a samotný život – existenciu.
V druhom Božom diele sa nám Trojjediný Boh dáva poznať ako milostivý Boh Syn – Vykupiteľ. Boh prichádza vo svojom Synovi – Ježišovi Kristovi na tento svet. Rozjasňuje svoju tvár nad nami a preukazuje nám milosť. Čo to prakticky znamená? To, že Boh vo svojom Synovi nám dáva poznať pravdu a svoje slovo, ktoré je pre nás svetlom. Kedykoľvek Izraelec počul o svetle, mal na mysli vždy zaháňanie temnoty, démonov, bludov, zaháňanie hriechu a smrti. Tohto svetla mohol byť účastný jedine vtedy, ak sa nachádzal v Božej blízkosti – teda v chráme, pri čítaní Jeho slova a v spoločenstve Božieho ľudu. Tu je totiž Boh prítomný, zjavuje svoju lásku a rozjasňuje svoju tvár. Boh sa potom stáva nielen učiteľom a vodcom, ale tiež tým, ktorý sa zľutováva, odpúšťa, trpezlivo nakladá so svojim ľudom a opätovne sa k nemu skláňa. Čo nám to všetko pripomína, bratia a sestry? Nie je azda toto dielom Božieho Syna, Ježiša Krista? On prichádza so svojou milosťou, ktorá je silnejšia než ľudský hriech a smrť. Prináša svetlo do života ľudí. Tým, že odpúšťa hriech a svojou vlastnou smrťou poráža nad nami moc smrti – tým všetkým nad nami rozjasňuje Božiu tvár. Teraz stojíme pred Bohom Otcom ako zmierení. Ako tí, ktorým bolo odpustené. Boh Syn takto rozjasnil tvár svojho Otca. Nuž ale, aj my ju môžeme rozjasňovať tým, že sa budeme nachádzať v Božej blízkosti. Teda, nebudeme sa od Neho vzďaľovať, ale zostávať pri Ňom, pri Jeho slove, pri spoločenstve Jeho ľudu.
V treťom diele sa nám Trojjediný Boh dáva poznať ako posväcujúci a obnovujúci Boh Duch Svätý – Posvätiteľ. Ako ten, ktorý k nám obracia svoju tvár. Ak sa vám niekto otočí tvárou, znamená to, že vás neignoruje. Chce sa vám venovať, tráviť s vami čas, počúvať vás a komunikovať s vami. Ak sa toto všetko deje, tak medzi dvoma ľuďmi vzniká spoločenstvo. Rovnako tak Boh Duch Svätý obracia svoju tvár k nám. Upína na nás svoj láskavý pohľad, ktorý prináša pokoj. Skrze Ducha Svätého sme neustále uisťovaní o tom, že stojíme pod ochranou svojho Boha – Pána všetkého. A práve odtiaľ pramení ten podivuhodný pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum (ľudské myslenie, chápanie) a napĺňa ľudské vnútro, i keď všade naokolo je búrka. Tento pokoj v Duchu Svätom sa nás však netýka len ako jednotlivcov. Apoštol Pavol v druhom texte píše o spoločenstve Ducha Svätého. To vzniká vtedy, ak pokoj v Duchu Svätom ma zmieruje s mojim bratom. Ak nastáva súlad v rodine, harmónia v prírode. Toto všetko, milí priatelia, sa môže udiať, ak Bohu Duchu Svätému dovolíme, aby nám daroval pokoj – pre každého zvlášť, ale aj pre nás všetkých ako kresťanské spoločenstvo, a nakoniec pre celý svet ako dielo Božie.
Bratia a sestry! Poukázali sme si dnes na dva biblické texty, jeden starozmluvný a jeden novozmluvný, kde sa predpokladá to, že Boh je Trojjediný. V Áronovskom požehnaní sme mohli vidieť pôsobenie Božej Trojice v ochrane, odpustení a pôsobení pokoja. Nuž a s podobnými faktami sa stretávame aj v druhom, tzv. apoštolskom, Pavlovom požehnaní, ktorým žehnal cirkevný zbor v Korinte : láska Božia, milosť Ježiša Krista a spoločenstvo (účastenstvo, prítomnosť) Ducha Svätého.
Láska Božia požehnáva a ochraňuje. Milosť Ježiša Krista prináša svetlo a odpustenie. Nuž a prítomnosť, spoločenstvo Ducha Svätého pôsobí pokoj. Tu pekne vidíme, ako oba tieto texty na seba nadväzujú a navzájom sa vysvetľujú. Ďakujme preto dnes Trojjedinému Bohu, že sa nám aspoň sčiastky dal poznať ako Otec Stvoriteľ, Syn Vykupiteľ a Duch Svätý Posvätiteľ. Že Ho takéhoto môžeme uctievať, v Neho veriť, k Nemu sa modliť, od Neho očakávať všetko dobré v časnosti a nakoniec život večný vo večnosti. Amen.
