6. po sv. Trojici – môj si ty
Written by radovan on júl 24, 2019 in - No Comments
- po sv. Trojici – 28.7.2019
„… môj si ty …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Izaiáš 43, 1 – 5a
1 Teraz však takto vraví Hospodin, tvoj Stvoriteľ, ó, Jákob, tvoj Tvorca, ó, Izrael: Neboj sa, lebo som ťa vykúpil, povolal som ťa tvojím menom; môj si ty! 2 Keď pôjdeš cez vodu, budem s tebou, a keď cez rieky, nezaplavia ťa; keď budeš kráčať cez oheň, nezhoríš, ani plameň ťa nespáli, 3 lebo ja, Hospodin, som tvoj Boh, Svätý Izraela, tvoj Spasiteľ. Ako výkupné dal som za teba Egypt, Kúš a Sebu miesto teba, 4 pretože si bol drahý v mojich očiach, vzácny si bol a miloval som ťa. Aj ľudí dám za teba i národy za tvoj život. 5 Neboj sa, lebo ja som s tebou!
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Na pešej zóne stratilo dieťa svojich rodičov. V panike sa obzerá sem a tam pýtajúc sa : „Kde sú mamka a ocko? Veď ešte pred chvíľkou boli pri mne.“ Ale teraz okolo seba vidí iba samé cudzie tváre. Cíti sa stratene a zúfalo. Slzy sa mu tlačia do očí. Ako sa teraz dostane domov? Kto mu teraz pomôže? Kto sa o neho postará? Zrazu však niečo počuje. Najprv len celkom slabo, akoby v diaľke. V tom hluku davu to zatiaľ nie je celkom zreteľné. No potom to počuje opäť. Zdá sa to byť silnejšie, bližšie a konkrétnejšie : „Jakub! Jakub!“ Žeby to niekto volal jeho meno? Žeby to boli mamka s ockom? Naozaj! V jednej chvíli sú pri ňom. Rodičia ho zazrú, bežia k nemu, berú si ho do náručia a šepkajú : „Ach, Kubko! Už sa viac neboj! Sme obidvaja pri tebe. Máme ťa radi.“
Bratia a sestry, niečo podobné sa stalo aj mne, keď som mal možno 4 roky. Oco ma zobral autom na futbal do dediny, ktorá bola vzdialená od mojej rodnej cca 5 kilometrov. Mňa ako 4 ročného však pozerať na futbal až tak veľmi nebavilo, a tak som otca ťahal späť k autu, že chcem ísť domov k mame. To však samozrejme nebolo v danej chvíli možné. Oco na futbal totiž chodil rád. A voziť ma naspäť, to by prišiel o vzácne minúty zápasu. A tak ma posadil do auta, aby som si akože keroval a dal mu pokoj J To istý čas fungovalo, ale ako dieťa ma aj toto prestalo po čase baviť. Bola jar a vonku ešte nebolo celkom teplo. Tak som mal na hlave teplú čiapku s takým veľkým brmbolcom. Slniečko sa opieralo do čelného skla a dnu v aute začalo byť horúco. Tak som si čiapku zhodil a položil ju na volant. Oco sa sem tam pozrel na auto a keď videl brmbolec, bol spokojný. No ja som medzitým z auta vyšiel, čiapku som v aute nechal tak, aby bolo vidno brmbolec a vybral som sa sám za mamou. Presvedčený, že idem správne, som si vykračoval popri Topli, rieke, ktorá preteká tým krajom. Šiel som však celkom opačne a od mamy som sa práveže vzďaľoval. Medzitým bol oco spokojný, lebo v aute neustále videl brmbolec mojej čiapky, a tak bol presvedčený, že i ja som dnu. Zápas sa skončil, oco prišiel k autu a na veľké prekvapenie namiesto malého Radka našiel iba čiapku s brmbolcom. Znervóznel. Dostal strach, kde som. Okolo tiekla rieka. Človeka hneď napadne, či som náhodou nešiel blízko okolo vody a nespadol som do nej. A tak sa spustila pátracia akcia. Ani neviem ako, po čase ma našli na nejakej poľnej ceste. Samozrejme na veľkú radosť môjho otca, ktorý sa vyhol problému doma a tiež na moju veľkú radosť, lebo som konečne mohol ísť domov, a dokonca správnym smerom J Chvála Bohu, všetko dobre dopadlo. Dnes po toľkých rokoch sa nad tým človek iba pousmeje. Ale viem si predstaviť, že to vtedy otcovi nebolo jedno.
Bratia a sestry, neviem či ste sa niekedy stratili alebo sa niekto stratil vám. Nikdy to nie je príjemné. Pravda je taká, že aj dospelí sa niekedy cítia bezmocní a stratení ako to malé dieťa. Takto sa cítil pred mnohými stáročiami aj izraelský národ v babylonskom zajatí. Izraelci museli žiť na cudzom území ako cudzinci. Odkázaní sami na seba. Vydaní napospas, na milosť a nemilosť svojim podmaniteľom. Ďaleko od domova, od svojej krajiny, od svojho chrámu … Dá sa veľmi dobre predstaviť, že si kládli otázky : Kde je teraz náš Boh? Ten, ktorý nám sľúbil, že bude našim Bohom a my Jeho ľudom. Vzdal sa nás? Rozmyslel si to azda s tým vyvolením? Nechal nás „v štichu“? Už sa viac nemáme spoliehať na Jeho pomoc? Už s Ním nemáme počítať?
Áno, i dnes z času na čas prežívame také chvíle, v ktorých necítime akoby ani Božiu pomoc, ani blízkosť ani vernosť. Môže to byť chvíľa, keď sa ocitneme bez práce a človek sa pýta : Prečo som musel stratiť prácu práve ja? A prečo práve teraz? Môže to byť chvíľa, keď doľahne bremeno nemoci. A človek sa opäť pýta : Prečo som musel ochorieť práve ja? A prečo práve teraz? Prečo musím vo svojom živote prežívať toľko bolestí, nepochopení, nevďaku a sklamania z ľudí? Kde je teraz Boh? Akoby sa nadobro z môjho života vytratil. Necítim Jeho blízkosť. Akoby ma opustil a zanechal osamoteného …
… zdá sa nám akoby sme boli stratení a opustení v cudzom svete, ktorý o nás nestojí a ukazuje nám vždy iba chrbát. Ale našťastie je to iba naše zdanie. Je to iba náš klamlivý pocit. No potom i my smieme niečo počuť. Je to iba tichý hlas uprostred hluku tohto sveta, uprostred hluku bežného dňa. Možno aj v tejto chvíli, keď čítame a počúvame slová proroka Izaiáša. Boh je celý čas tu, to len my sme Ho v rýchlosti života a vrave sveta prehliadali, nevnímali a nepočuli. Ale On je neprestajne tu a my smieme počuť Jeho dôverný hlas : Neboj sa, lebo som ťa vykúpil. Už vo chvíli tvojho krstu som ťa povolal tvojím menom. Si moje milované dieťa. Nech sa deje, čo chce, ja som s tebou a pri tebe – až naveky.
Drahí bratia, milé sestry, dnes sa chceme potešiť, posilniť a povzbudiť práve touto skutočnosťou : Boh o nás neprestal mať záujem. Neprestal sa o nás starať. Neodvrátil sa od nás. Nepustil nás „k vode“. Jeho vernosť i vyvolenie nikto nezrušil. Práve naopak! Ostávajú stále v platnosti. Pasáž, ktorá nám dnes zaznela z Písma svätého, nám tlmočí základné posolstvo Starej zmluvy. To spočíva v zmluve : Hospodin sa svojmu ľudu ponúka ako Boh. Nuž a vyvolenému ľudu je ponúknuté, aby bol ľudom Božím. Nazerajúc na túto zmluvu optikou Starej zmluvy musíme povedať, že sa táto zmluva týka Hospodina na jednej strane a národa Izrael na strane druhej. Avšak nazerajúc na túto zmluvu optikou Novej zmluvy je treba zdôrazniť, že táto ponuka sa teraz týka všetkých národov na zemi, ktoré sú ochotné urobiť Hospodina svojim Bohom a prijať Ho skrze vieru v Jeho Syna Ježiša Krista do svojho života.
A tak, sestry a bratia, neviďme v tejto chvíli v slovách proroka Izaiáša iba národ izraelský! Viďme tam všetkých verných zo všetkých pokolení zeme žijúcich v rôznych historických epochách! Hospodin sa v prečítaných slovách prihovára svojmu ľudu ako „Stvoriteľ“ a „Tvorca“ – teda zvrchovaný vládca svojho ľudu i celého sveta. Všetko je tu preto, lebo On to chcel. On dal všetkému existenciu. On dal svojmu ľudu aj život. Jeho ľud je Jeho dielom, ako to pekne vidno zo slova, ktoré my prekladáme ako „Tvorca“. Je to v podstate označenie pre hrnčiara. Tak ako hrnčiar vytvára a stvárňuje nádobu, tak i Hospodin vytvoril a stvárnil svoj ľud. Drahý priateľ, na základe povedaného, sa pokús i ty na svoj život pozerať nielen ako na náhodu! Pokús sa to vnímať tak, že i za tvojim zrodom, i za tvojim životom stojí ten istý Stvoriteľ a Tvorca! Nie si tu len z vôle svojich rodičov. Si tu predovšetkým preto, lebo ťa tu chcel mať Boh! Táto skutočnosť, toto poznanie potom dáva tvojmu životu hĺbku, zmysel, naplnenie, poslanie, zodpovednosť a dôstojnosť.
On svoj ľud vykúpil, povolal ho jeho menom – čítame ďalej. Pokiaľ Hospodin povoláva Izrael jeho menom, znamená to, že On o svojom ľude dobre vie a má ho na očiach. Izrael, ale aj ty a ja, celí patríme Hospodinovi, čo napokon potvrdzuje aj výpoveď: môj si ty! I ty si Boží! I ja som Boží! Sme Boží! Boží sme ako Jeho deti. Boží sme ako spoločenstvo cirkvi. Nám platí zasľúbenie : Keď Boh za nás, kto proti nám? Drahý brat, milá sestra, vidno na tebe, že si Boží? Že si Božia?
2 Keď pôjdeš cez vodu, budem s tebou, a keď cez rieky, nezaplavia ťa; keď budeš kráčať cez oheň, nezhoríš, ani plameň ťa nespáli, 3 lebo ja, Hospodin, som tvoj Boh, Svätý Izraela, tvoj Spasiteľ. Ako výkupné dal som za teba Egypt, Kúš a Sebu miesto teba, 4 pretože si bol drahý v mojich očiach, vzácny si bol a miloval som ťa. Aj ľudí dám za teba i národy za tvoj život. 5 Neboj sa, lebo ja som s tebou! Hospodinova výzva „Neboj sa“ je mocným slovom povzbudenia a posily, ale aj zasľúbením a uistením o spáse. Ľud, ktorý patrí Hospodinovi, sa vskutku nemusí nikoho a ničoho báť. Nič mu nemôže uškodiť, nič ho nemôže odlúčiť od lásky Božej. Bez strachu môže ísť cez rieky i cez oheň, teda cez rozličné skúšky, pokušenia ťažkosti života. Dokonca aj cez nebezpečenstvo smrti. V prorokových slovách nestojí priamo napísané, že Boží ľud tým bude musieť prechádzať, ale nie je to ani vylúčené. Všetkým však bude môcť prejsť v istote, že jeho Pán je s ním, že ho neopustí, ale zachová ho. Je to presne tak, ako to aj čítame v známom 23. žalme : Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou …
Hospodin sa opäť svojmu ľudu predstavuje ako jeho Boh a Spasiteľ. Neprehliadnuteľnou skutočnosťou ostáva, že tento zvrchovaný Vládca si nevybral slávne a mocné ríše, ale láskou priľnul k bezvýznamnému a úbohému hlúčiku egyptských otrokov. Z neho si sformoval spoločenstvo svojho ľudu, pri ňom v láske stál vo všetkej jeho biede a neposlušnosti. Stál pri ňom dokonca i vtedy, keď ho trestal. Napriek všetkému je mu vzácny a drahý nado všetky národy a iné spoločenstvá. Práve jemu, On, Pán všetkého diania, podáva pomocnú ruku. Táto skutočnosť len podtrhuje to, čo neskôr píše apoštol Pavol v 1. liste Korintským 1, 25 – 29 : 25 Božie bláznovstvo je totiž múdrejšie ako ľudia a Božia slabosť silnejšia ako ľudia. 26 Veď sa pozrite, bratia, akých si vás povolal! Niet medzi vami mnoho múdrych podľa tela ani mnoho mocných, ani mnoho urodzených. 27 Čo je pre svet bláznivé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil múdrych, a čo je pre svet slabé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil mocných; 28 Boh si vyvolil, čo je v očiach sveta neurodzené a opovrhované; áno, vyvolil si to, čo nie je, aby zmaril to, čo je, 29 aby sa nik pred Bohom nevystatoval.
Bratia a sestry, vo svojom hneve síce Hospodin svoj ľud rozptýlil. Nič však nemôže zabrániť tomu, aby zo svojej lásky svoj ľud opäť zhromaždil k novému spoločenstvu a novému životu. Ten proces zjednocovania rozptýleného Božieho ľudu sa započal Ježišovým dielom zmierenia a vykúpenia. A pokračuje až doteraz, až kým sa raz neuzavrie v sláve večnosti. Boh spravil všetko, aby si súčasťou tohto procesu mohol byť aj ty, milý priateľ. Pretože tak ako Izraelci i napriek svojim hriechom sú stále Božími milovanými deťmi, tak sme Božími milovanými dcérami a synmi aj my, a to i napriek mnohým našim hriechom. Bohu dnes chvála a vďaka za Jeho vernosť, za Jeho záujem o nás i Jeho bezmedznú lásku k nám! Amen.
