7. po sv. Trojici – hostina na púšti
Written by radovan on aug 01, 2019 in - No Comments
- po Sv. Trojici – 4.8.2019
„… hostina na púšti …“
Milosť, milosrdenstvo a pokoj nech sa rozhojňujú medzi nami poznaním Pána Ježiša Krista. Amen.
Lukáš 9,13
On im povedal: Dajte im vy jesť. Odpovedali: Nemáme viac, iba 5 chlebov a 2 ryby.
Bratia a sestry v Ježišovi Kristovi!
Prečítané slová sú súčasťou príbehu o zázraku nasýtenia viac ako 5000 ľudí (Lukáš 9, 1 – 17). Je to príbeh, ktorý pekne ilustruje a zobrazuje tému dnešnej nedele: Božie požehnanie zachraňuje. Možno sa nám môže zdať, že o tejto téme by sme mali hovoriť skôr na sviatok Poďakovania za úrody. Ale prečo si máme pripomínať Božie milosrdenstvo, dobrodenie a požehnanie iba raz do roka? Aj dnes si predsa môžeme povedať, čo z Božej milosti a lásky prijímame, čo nám náš Pán dáva tak pre časný ako aj večný, tak pre telesný ako i duchovný život.
Na začiatku príbehu sa hovorí o tom, že učeníci sa vrátili z veľkej misijnej cesty, na ktorú ich Pán Ježiš vyslal. Je prirodzené a pochopiteľné, že po tak náročnom čase sa chceli vzdialiť od ľudí, porozprávať sa o tom, čo zažili, v čom sa im darilo a kde ich ľudia naopak neprijali. Učeníci chceli svojmu Majstrovi vyrozprávať o tom, aký mali úspech : 6 Vyšli teda, porozchádzali sa po dedinách, všade zvestovali evanjelium a uzdravovali (L 9,6). Áno, priatelia, úspech mali celkom určite, keď sa o tejto misii dozvedel aj tetrarcha Herodes : 7 Tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo, a bol v rozpakoch, lebo jedni hovorili: „Ján vstal z mŕtvych,“ 8 iní, že sa zjavil Eliáš, a ďalší, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov. 9 Herodes povedal: „Jána som dal sťať. Kto je potom ten, o kom počúvam takéto veci?“ (L 9, 7 – 9) Učeníci chceli svojmu Majstrovi hovoriť o tom, že Božia moc a požehnanie sú reálne a že ich sprevádzali po cestách i necestách k ľudským srdciam. Určite aj Ježiš túžil po tom, aby strávil spolu so svojimi učeníkmi vzácne chvíle samoty, pohody a pokoja. No nestalo sa tak. Napriek snahe prežiť aspoň malú chvíľu osamote, ľudia vypátrali miesto ich pobytu a našli ich. Boží Syn však reaguje ako ten najlepší Priateľ a Pomocník : On ich prijal, rozprával im o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali (L 9,11). Napriek všetkému si nachádza čas, trpezlivosť a zhovievavosť pre tých, ktorí sú v akejkoľvek telesnej či duchovnej núdzi.
Tento príbeh, milí priatelia, tak môžeme aplikovať na telesné i duchovné dary, ktoré od Boha dostávame. „On ich prijal a hovoril im o kráľovstve Božom“ (L 9, 11) – to je ten duchovný pokrm. „A oni jedli a všetci sa nasýtili. A zo zvyšných odrobín sa nazbieralo 12 košov“ (L 9, 17) – to je telesný pokrm.
Bratia a sestry, pri Ježišovi zástup našiel dobré slovo o tom, čo dáva Božie kráľovstvo a čo čaká veriacich v nebi. Tiež o tom, aké hojné a nekonečné dary sú pre nich pripravené. Pán Ježiš im hovoril ako Boh už teraz pripravuje nebesá pre svojich verných a pod. No zároveň Boží Syn vie, že človek sa nenasýti iba peknými slovami. Aby žil, potrebuje aj jesť. To znamená : nielen slovom o Božom kráľovstve, ale aj chlebom človek žije. A nielen chlebom, ale aj každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích má človek život.
Učeníci sú si vedomí problémov v takejto situácii. Myslia na všetkých tých ľudí, ktorí Ježiša už veľmi dlho počúvajú. Poznajú miesto, na ktorom sa nachádzajú – je to púšť, nehostinná krajina, kde nič nerastie, kde sa nič nedá nájsť, kde nežijú ani žiadni ľudia. No nepoznajú zdroj požehnania, dostatku a hojnosti, ktorý stojí vedľa nich. Netušia, že Ježiš vidí núdzu týchto ľudí a má aj riešenie na ich problém s jedením tak, ako má riešenie aj na ich duchovné či telesné ťažkosti. Preto prichádzajú za Ježišom a radia Mu ako vyriešiť celú situáciu: „Rozpusť zástupy, aby sa rozišli do okolitých dedín a usadlostí, uchýlili sa tam a zaopatrili si potravu, lebo tu sme v pustom kraji“ (L 9,12). Všetci tí ľudia prišli za Kristom z rôznych, no vážnych dôvodov a učeníci teraz radia Pánovi, aby ich poslal preč z dôvodu, ktorého riešenie je pre Neho maličkosťou. Túto radu ale Ježiš neprijíma. Naopak! On chce, aby si zástupy sadli. On ich naprázdno domov nepošle. Veď tí, ktorí sa zhromažďujú okolo Pána Ježiša, aby počúvali Jeho slovo a zažívali Jeho prítomnosť neodídu ani s prázdnym srdcom, ani s prázdnym bruchom.
Iste, v túto chvíľu, v čase pozemského života, nemôžeme zakaždým očakávať iba nejakú bohatú, honosnú a veľkú hostinu. To, že sa Pán Boh stará o náš telesný život ešte neznamená, že každý deň budeme jesť len kaviár a piť šampanské! Veď i to by sa nám po čase prejedlo … Kúsok chleba a kúsok ryby, o ktorom v evanjeliu čítame, to bolo to najzákladnejšie a najobyčajnejšie jedlo galilejských rybárov. Tým sa chce povedať jedno : Pán Boh nám na každý dáva toľko, aby nám bolo dosť a ak nám niečo pridá, je to len Jeho milosť a dobrá vôľa. Pisateľ knihy Prísloví hovorí: „Ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj. Poskytni mi toľko chleba, koľko potrebujem, aby som sa nepresýtil a nezaprel Ťa, aby som nepovedal: kto je Hospodin? – alebo aby som neschudobnel a nekradol a tak nepotupil meno svojho Boha“ (Príslovia 30, 8 – 9). Takúto prosbu splnil Ježiš viac ako 5000 zástupu ľudí a takúto prosbu môže a chce splniť aj nám.
Pravda je však taká, ako sa hovorí, že nám ľuďom „ani svätý nevyhovie“. Sťažujeme sa stále a vždy. Keď prší, chceme, aby bolo slnko. Keď je slnko, chceme, aby pršalo. Keď je zima, túžime po teple, keď je telo, po zime. Keď máme chlieb, chceme koláč a opačne. Keď máme zeleninu, túžime po mäse, a tak by sme mohli pokračovať ďalej. Ak sa sťažujeme, potom nie sme o nič lepší, ako židovský národ na púšti. Len málo kto nakoniec dokáže ďakovať za to, čo má a čo dennodenne od Hospodina dostáva.
Ani samotní učeníci si to nevšímali. Aj oni hľadeli len na to, čo nemajú, v čom majú nedostatok: „nemáme viac ako 5 chlebov a 2 ryby, čo je to však pre toľkých? Iba ak by sme išli nakúpiť jedlo pre všetkých týchto ľudí“ (L 9,13). A na inom mieste sa píše: „za 200 denárov chleba im nestačí, aby sa aspoň máličko dostalo každému“ (J 6,7). V týchto slovách môžeme vidieť 2 veci. Prvá je, že niečo mali, ale podľa nich toho nebolo dosť. Druhá je, že jedinou možnosťou pre nich, ako zaobstarať chlieb je – kúpiť ho.
Iste, čo je to pre viac ako 5000 ľudí 5 chlebov a pár rybičiek? No nezabúdajme na to, že s nimi bol Kristus! – Ten, ktorý pred ich očami uzdravil veľké množstvo ľudí; Ten, ktorý im požehnal rybolov a oni po neúspešnej noci vyťahovali siete plné rýb; Ten, ktorý zachránil mnohých hriešnikov a priviedol ich na správnu cestu do nebies; Ten, ktorý pohrozil búrke a more i vietor utíchli; Ten, ktorý má moc nad satanom i démonmi; Ten, ktorý požehnával ich misijné snahy… – Učeníci zabudli, že majú síce málo jedla, ale Krista vedľa seba. Boží Syn im však hovorí: Vy im dajte jesť! Akoby im hovoril: Máte dosť! Len otvorte oči pre všetky dary, ktoré ste od Hospodina dostali! A rozdeľte sa! Ak to urobíte, bude dosť pre všetkých!
Bratia a sestry, zatiaľ čo učeníci chcú chlieb nakúpiť, Ježiš ho láme, delí, dáva, rozdáva. Učeníci premýšľajú nad tým, kde je najbližší obchod, Ježiš pozerá na nebo, chváli nebeského Otca a ponúka hojne tým, ktorí nič nemajú. Učeníci, tak ako aj my dnes, hľadajú ľudské cesty k získaniu dostatku a všetkého potrebného. Kristus však ukazuje na cesty Božie – Božie kráľovstvo totiž dáva zo svojej hojnosti množstvo darov už tu na zemi. Pán Ježiš na tejto hostine v púšti ilustruje a uvádza do platnosti starozmluvné proroctvá. Izaiáš v 55. kapitole hovorí: „Poďte vy, ktorí nemáte peniaze! Kupujte zbožie, jedzte, poďte kupujte bez peňazí a bez platenia víno a mlieko“. V 25. Kapitole u toho istého proroka sa zas objavuje obraz nebeskej hostiny: „Hospodin mocností pripraví všetkým národom na tomto vrchu (Sion) hostinu z tučných vecí, hostinu s burčiakom, s tučnými vecami, so špikom, s očisteným burčiakom“. A v 49. kapitole Izaiáš píše: „nebudú lačnieť ani žízniť“. Požehnanie Božieho kráľovstva sa teda týka telesných darov už tu na zemi. No týka sa aj tých duchovných, ako o tom píše Izaiáš v týchto slovách: „Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť. Uzavriem s vami večnú zmluvu“ (Iz 55,3); „Pohltená bude smrť naveky a Pán, Hospodin, zotrie slzy z každej tváre a z celej zeme odstráni potupu svojho ľudu. V ten deň povedia: ajhľa, toto je náš Boh v Neho sme dúfali, že nám pomôže. Toto je Hospodin, v Neho sme dúfali, plesajme a radujme sa z Jeho pomoci (Iz 25, 8 – 9). A takisto : „či zabudne žena na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom, ktorého zrodila? Keby ony aj zabudli, ja na teba nezabudnem. Ajhľa, do dlaní som si ťa vyryl (Iz 49, 15 – 16) – a tak by sme mohli pokračovať ďalej.
Drahí priatelia, takto s nami jedná náš Boh. Bez peňazí a bez platenia nám ponúka svoje dobré dary – telesné i duchovné, časné i večné. Nadovšetko však – bez peňazí a bez platenia nám dáva sám seba. Nečaká kým budeme solventní. Nečaká, kým Mu to splatíme či odplatíme. Dáva nám svoje slovo, svoje telo a krv, aby sme z tejto Jeho dobroty a požehnania mali život časný i večný. Drahý priateľ, dnes túto Božiu dobrotu budeš smieť zakúsiť a prijať aj ty pri stole nášho Pána, ku ktorému si pozvaný. A preto neváhaj! Nechaj sa i dnes presvedčiť, nechaj sa i dnes uistiť o tom, že náš Boh je dobrý! Že On sa dobre stará o tých, ktorí sú Mu verní, ktorí kráčajú za Ním!
Bratia a sestry, a preto: pozrime sa do svojich životov a nehľadajme stále iba to, čo nám chýba, čoho máme málo, ale radšej si uvedomme, čo sme dnes od svojho Boha celkom zdarma, z milosti dostali! Buďme príkladom pre iných ľudí a nesťažujme sa na svoj život, ale radšej pred inými chváľme a velebme Boha za všetko, čo nám dáva! Najmä však za lásku, milosť, pokoj, radosť, dobrotu a požehnanie Jeho kráľovstva a za obeť a vzkriesenie Ježiša Krista, lebo z Neho nám pramení spása a večný život! Amen.
Modlitba: Pane Ježiši Kriste, úprimne a z hĺbky našich sŕdc Ti ďakujeme za všetky dary, ktoré od Teba môžeme prijímať. Ďakujeme za všetko, čím si odpovedal na naše modlitby. Ďakujeme za ľudí, ktorých posielaš do našich životov. Ďakujeme za to, o čo Ťa neprosíme a predsa to prijímame. Ďakujeme za dobré i za zlé. Nadovšetko Ti ďakujeme za to, že si kvôli nám a za nás trpel, zomrel i z mŕtvych vstal, a tak nám zabezpečil večný život v Tvojom kráľovstve. Ďakujeme Ti aj za to, že z darov večnosti nám už dnes zosielaš malé kúsky do nášho pozemského života a my sa tak môžeme tešiť na to, čo nám v plnosti dáš v budúcnosti. Odpusť nám, ak reptáme, ak sa sťažujeme, ak je nám ťažké vyhovieť. Pomôž nám všímať si to, čo vo svojom živote máme a nie to, čo nám chýba. Pomôž nám rozdeliť sa s núdznymi aj s tým málom, čo máme. Pomôž nám dávať dôraz nielen na telesné, ale aj duchovné veci a dary. A to všetko preto, aby tento svet poznal Teba a moc Tvojej lásky a aby si skrze nás a našu službu Tebe a blížnym urobil množstvo zázrakov medzi nami i v srdciach našich blížnych. Amen.
